Ochrana životného prostredia a zdravia: Komisia prijíma opatrenia na obmedzenie zámerne pridávaných mikroplastov

Komisia robí ďalší významný krok smerom k ochrane životného prostredia, ktorým je prijatie opatrení na obmedzenie mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov v rámci legislatívy EÚ týkajúcej sa chemikálií (REACH). Novými pravidlami sa zabráni uvoľneniu približne pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Zakáže sa predaj mikroplastov ako takých, ako aj výrobkov, do ktorých boli mikroplasty pridané zámerne a z ktorých sa tieto mikroplasty pri používaní uvoľňujú. V riadne odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky a prechodné obdobia, aby sa dotknuté strany mohli novým pravidlám prispôsobiť.

V prijatom obmedzení sa používa široké vymedzenie mikroplastov – vzťahuje sa na všetky syntetické polymérne častice menšie ako päť milimetrov, ktoré sú organické, nerozpustné a odolné voči degradácii. Účelom je znížiť emisie úmyselne používaných mikroplastov z čo najväčšieho počtu výrobkov. Niektoré príklady bežných výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti obmedzenia sú:

  • granulovaný výplňový materiál používaný na umelých športových povrchoch – najväčší zdroj úmyselne používaných mikroplastov v životnom prostredí;
  • kozmetika, pri ktorej sa mikroplasty používajú na viaceré účely, ako je olupovanie (plastové mikročastice) alebo získavanie špecifickej textúry, vône či farby;
  • detergenty, zmäkčovače textílií, trblietavé častice, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, hračky, lieky, zdravotnícke pomôcky a mnohé ďalšie.

Výrobky používané v priemyselných lokalitách alebo neuvoľňujúce mikroplasty počas používania sú zo zákazu predaja vyňaté, ale ich výrobcovia budú musieť vypracovať pokyny, ako sa príslušné výrobky používajú a likvidujú, aby sa zabránilo emisiám mikroplastov.

Ďalšie kroky

Prvé opatrenia, napríklad zákaz voľných trblietavých častíc a plastových mikročastíc, sa začnú uplatňovať, keď obmedzenie nadobudne účinnosť o 20 dní. V ostatných prípadoch sa zákaz predaja bude uplatňovať po uplynutí dlhšieho obdobia, aby sa dotknutým zainteresovaným stranám poskytol čas na vývoj alternatív a prechod na ne.

Súvislosti

Komisia je odhodlaná bojovať proti znečisteniu mikroplastmi, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. V akčnom pláne nulového znečistenia Komisia stanovila cieľ znížiť do roku 2030 znečistenie mikroplastmi o 30 %.

V rámci tohto úsilia Komisia pracuje na znížení znečistenia mikroplastmi z rôznych zdrojov: plastový odpad, náhodné a neúmyselné úniky (napr. strata plastových peliet, degradácia pneumatík alebo uvoľňovanie z odevov), ako aj úmyselné použitie vo výrobkoch.

S cieľom riešiť znečistenie mikroplastmi a zároveň zabrániť riziku fragmentácie jednotného trhu Komisia požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila riziko, ktoré predstavujú mikroplasty zámerne pridávané do výrobkov, a či sú potrebné ďalšie regulačné opatrenia na úrovni EÚ. ECHA dospela k záveru, že mikroplasty zámerne pridávané do určitých výrobkov sa uvoľňujú do životného prostredia nekontrolovaným spôsobom, a odporučila ich obmedzenie.

Na základe vedeckých dôkazov poskytnutých agentúrou ECHA Komisia vypracovala návrh obmedzenia v rámci nariadenia REACH, o ktorom krajiny EÚ hlasovali kladne a ktorý pred prijatím získal podporu Európskeho parlamentu a Rady.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede týkajúce sa obmedzenia zámerne pridávaných mikroplastov

Odkaz na prijaté obmedzenie

Európska chemická agentúra o mikroplastoch

Akčný plán nulového znečistenia

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Čítať ďalej...

Digitálna suverenita: Európsky akt o čipoch

Aktuálne nadobúda účinnosť európsky akt o čipoch. Zavádza sa ním komplexný súbor opatrení, ktorý má Európskej únii zaistiť bezpečnosť dodávok, odolnosť a pozíciu technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií.

Polovodiče sú základnými stavebnými prvkami digitálnych a digitalizovaných výrobkov. Pre moderné digitálne hospodárstvo majú zásadný význam – počnúc smartfónmi a automobilmi, cez kritické aplikácie a infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti, energetiky, obrany a komunikácií až po priemyselnú automatizáciu. Zároveň stoja v centre veľkých geostrategických záujmov a celosvetových technologických pretekov.

Európsky akt o čipoch konkrétne posilní výrobné činnosti v Únii, bude stimulovať európsky ekosystém v oblasti navrhovania a podporí rozširovanie a inovácie v celom hodnotovom reťazci. Prostredníctvom európskeho aktu o čipoch chce Európska únia dosiahnuť svoj cieľ zdvojnásobiť do roku 2030 svoj súčasný podiel na svetovom trhu na 20 %.

Tri piliere európskeho aktu o čipoch

Európsky akt o čipoch pozostáva z troch hlavných pilierov.

Prvý pilier – iniciatíva Čipy pre Európu – posilňuje vedúce postavenie Európy v oblasti technológií vďaka tomu, že uľahčuje prenos poznatkov z laboratórií do výrobných podnikov, prekonáva priepasť medzi výskumom a inováciou a priemyselnými činnosťami a podporuje industrializáciu inovačných technológií európskymi podnikmi. Iniciatívu Čipy pre Európu bude realizovať predovšetkým spoločný podnik pre čipy.

Na iniciatívu sa poskytnú finančné prostriedky EÚ vo výške 3,3 miliardy eur, pričom sa očakáva, že ich doplnia finančné prostriedky od členských štátov. Konkrétne táto investícia podporí činnosti, ako je zriadenie vyspelých pilotných výrobných liniek na urýchlenie inovácií a technologického rozvoja, vývoj cloudovej platformy pre návrhy, zriadenie kompetenčných centier, vývoj kvantových čipov, ako aj vytvorenie fondu pre čipy na uľahčenie prístupu k dlhovému financovaniu a vlastnému kapitálu.

Druhý pilier európskeho aktu o čipoch stimuluje verejné a súkromné investície do výrobných zariadení pre výrobcov čipov a ich dodávateľov.

Druhý pilier vytvára rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok tým, že priťahuje investície a posilňuje výrobné kapacity v oblasti polovodičov. Na tento účel sa v ňom stanovuje rámec pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ, ktoré sú v Únii „priekopníkmi“ a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému v záujme Únie. Komisia už v čase vypracúvania návrhu aktu o čipoch uviedla, že priekopníckym zariadeniam sa môže poskytnúť štátna pomoc v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

treťom pilieri európskeho aktu o čipoch sa vytvoril koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na posilnenie spolupráce s členskými štátmi a medzi nimi, monitorovanie ponuky polovodičov, odhad dopytu, predvídanie nedostatku a v prípade potreby na aktiváciu krízovej fázy. Prvým krokom bolo zriadenie systému varovania v oblasti polovodičov 18. apríla 2023. Tento systém umožňuje všetkým zainteresovaným stranám podávať správy o narušeniach dodávateľského reťazca polovodičov.

Ďalšie kroky

Zároveň nadobúda účinnosť nariadenie o spoločnom podniku pre čipy, vďaka ktorému sa môže začať realizovať hlavná časť iniciatívy Čipy pre Európu. Svoju činnosť začne aj fond pre čipy. Nadobudnutím účinnosti aktu o čipoch sa takisto formálne začne fungovanie novovytvorenej Európskej rady pre polovodiče, ktorá bude kľúčovou platformou na koordináciu medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

V rámci druhého piliera budú môcť zástupcovia priemyslu podávať žiadosti, na základe ktorých by sa plánovaným „priekopníckym“ zariadeniam udelil status „integrovaného výrobného zariadenia“ alebo „otvorenej zákazkovej továrne EÚ“. Vďaka tomuto statusu bude možné zriadiť a prevádzkovať tieto zariadenia v rámci Únie, čo umožní efektívnejší prístup k administratívnym žiadostiam a udeľovaniu povolení. Status si bude vyžadovať aj to, aby predmetné zariadenia spĺňali určité kritériá v snahe zaručiť ich prínos k cieľom EÚ a ich spoľahlivosť ako dodávateľov čipov v čase krízy.

Súvislosti

Spoločnú európsku stratégiu pre odvetvie polovodičov prvýkrát ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021. Vo februári 2022 Komisia uverejnila spolu s európskym aktom o čipoch cielený prieskum zainteresovaných strán v snahe získať podrobné informácie o dopyte po čipoch a polovodičových plátkoch, aby lepšie pochopila vplyv nedostatku čipov na európsky priemysel. Vo februári 2022 Komisia navrhla európsky akt o čipoch. V apríli 2023 Európsky parlament a členské štáty EÚ dosiahli politickú dohodu o akte o čipoch. Prijaté opatrenia pomôžu Európe dosiahnuť jej ciele programu Digitálne desaťročie do roku 2030 a podporia ekologickejšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu podobu Európy.

Ďalšie informácie

Dnes nadobúda účinnosť európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: online stránka s informáciami

Európsky akt o čipoch: prehľad

Oznámenie k európskemu aktu o čipoch

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania schvaľujú opatrenia prijaté na riešenie energetickej krízy, presadzovanie udržateľnosti a podporu Ukrajiny

Z aktuálne uverejneného bleskového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že Európania výrazne podporujú opatrenia prijaté v minulom roku na ochranu spotrebiteľov a podnikov pred kolísaním cien energií, ako aj opatrenia na podporu energetickej bezpečnosti a zelenej transformácie. Takisto sa potvrdzuje široký konsenzus medzi občanmi EÚ, pokiaľ ide o podporu priemyslu čistých technológií v záujme väčšej konkurencieschopnosti, ako aj opatrenia EÚ prijaté v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

86 % respondentov sa domnieva, že bolo dôležité prijať opatrenia na európskej úrovni, aby sa obmedzil bezprostredný vplyv rastúcich cien energie na spotrebiteľov a podniky. Viac ako osem z desiatich respondentov zastáva rovnaký názor, pokiaľ ide o podporu udržateľného využívania prírodných zdrojov (86 %), uľahčenie spoločného nákupu plynu členskými štátmi EÚ s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok (82 %), budovanie partnerstiev s inými globálnymi aktérmi, ako sú Spojené kráľovstvo, USA, Japonsko a Austrália (81 %), zníženie nadmernej obchodnej závislosti od krajín ako Rusko alebo Čína (80 %) a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu čistých technológií (80 %). Opatrenia EÚ zamerané na urýchlenie digitálnej transformácie a súčasné zabezpečenie ochrany spotrebiteľov považuje za dôležité 77 % respondentov a opatrenia zamerané na zvyšovanie odolnosti hospodárstva EÚ považuje za dôležité 76 % respondentov.

Pokiaľ ide o budúce opatrenia, 86 % respondentov si myslí, že zariadenia na skladovanie plynu v EÚ by sa mali naplniť, aby sa zabránilo riziku nedostatku, 85 % respondentov je toho názoru, že EÚ by mala podporiť výrobu čistých technológií v členských štátoch, a 79 % respondentov sa domnieva, že opatrenia EÚ by sa mali zamerať na zníženie spotreby energie. 75 % respondentov si myslí, že EÚ by mala financovať spoločné obranné projekty na rozvoj strategických obranných spôsobilostí a technológií.

Okrem toho sa veľká väčšina Európanov domnieva, že vojna na Ukrajine poukazuje na to, že EÚ potrebuje zabezpečiť svoju energetickú a hospodársku bezpečnosť (85 %), ako aj zintenzívniť vojenskú spoluprácu medzi členskými štátmi (75 %) a zároveň naďalej prejavovať solidaritu s Ukrajinou (71 %).

Európania sa aj naďalej vyslovili za podporu Ukrajiny a Ukrajincov. 86 % respondentov súhlasí s tým, aby EÚ naďalej poskytovala humanitárnu podporu ľuďom postihnutým vojnou, 77 % respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou v EÚ, 71 % respondentov podporuje ukladanie hospodárskych sankcií voči Rusku. Takmer dve tretiny Európanov si myslia, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu na jej ceste k európskej integrácii (67 %) jej integráciu do jednotného trhu (65 %). V neposlednom rade sa 65 % respondentov vyslovilo za finančnú a hospodársku podporu Ukrajiny a 57 % respondentov si myslí, že EÚ by mala podporovať nákup a dodávky vojenského vybavenia a výcvik na Ukrajine.

Občania boli takisto požiadaní, aby pri súbore hodnôt uviedli, či ich najlepšie reprezentuje EÚ, iné krajiny sveta alebo či ich EÚ a iné krajiny reprezentujú v rovnakej miere. Približne polovica z nich sa domnieva, že EÚ najlepšie stelesňuje „rešpektovanie základných práv a hodnôt“ (53 %), „sociálnu rovnosť a blahobyt“ (50 %), „toleranciu a otvorenosť voči ostatným“ (49 %) a „mier“ (48 %). Za nimi tesne nasleduje „solidarita s krajinami v rámci EÚ aj mimo nej“ (46 %) a „rešpektovanie prírody a ochrana klímy a životného prostredia (45 %). V prípade každej z týchto hodnôt sa približne šestina respondentov domnieva, že ich najlepšie stelesňujú ostatné krajiny, a približne štvrtina respondentov tvrdí, že ich reprezentuje EÚ, ako aj ostatné krajiny.

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra o výzvach a prioritách EÚ v roku 2023 sa uskutočnil v 27 členských štátoch v období od 24. do 31. augusta 2023. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 26 514 občanov EÚ.

Ďalšie informácie

Bleskový prieskum Eurobarometra č. 533

 

Čítať ďalej...

Podpora malých a stredných podnikov v Európe: Komisia poskytne novú pomoc na posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti MSP

Komisia predkladá sériu iniciatív, ktorými reaguje na potreby európskych malých a stredných podnikov (MSP) v súčasnom hospodárskom prostredí. MSP, ktoré predstavujú 99 % európskych podnikov, sú základným motorom zelenej a digitálnej transformácie Európy. V dôsledku početných kríz, ku ktorým došlo za posledné roky, však stále čelia nepredvídateľnému prostrediu a volatilite.

V oznámení o pomoci pre MSP, ktoré bolo predstavené, sa navrhujú nové opatrenia, ktoré poskytnú krátkodobú pomoc, zvýšia dlhodobú konkurencieschopnosť MSP a posilnia spravodlivosť podnikateľského prostredia na celom vnútornom trhu. Súčasťou týchto opatrení sú aj nové návrhy, ktoré Komisia zverejnila, konkrétne návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách a návrh smernice, ktorým sa zriaďuje systém zdaňovania MSP podľa ich ústredia. Ďalšie iniciatívy sú zamerané na uľahčenie prístupu MSP k finančným prostriedkom, na zlepšenie podnikateľského prostredia či na podporu rastu MSP a ich transformáciu na spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, aby bolo možné plne využiť ich hospodársky potenciál.

Konkrétne nové nariadenie o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši problém oneskorenia platieb, t. j. nekalú praktiku, ktorá narúša peňažné toky MSP a obmedzuje konkurencieschopnosť a odolnosť dodávateľských reťazcov. Smernica o oneskorených platbách z roku 2011 bude teda novými pravidlami zrušená a následne bude nahradená nariadením. Návrhom sa zavádza prísnejšia maximálna platobná lehota v dĺžke 30 dní, odstraňujú sa nejasnosti a riešia právne nedostatky v existujúcej smernici. Navrhovaným znením sa takisto zabezpečuje automatická platba vzniknutých úrokov a kompenzačných poplatkov a zavádzajú sa nové opatrenia presadzovania a nápravy, ktorých cieľom je ochrániť spoločnosti pred neplatičmi.

Systém zdaňovania MSP podľa ich ústredia umožní MSP, ktoré prostredníctvom svojich stálych prevádzkarní pôsobia cezhranične, aby komunikovali len s jednou daňovou správou, čiže s daňovou správou ústredia, namiesto toho, aby museli spĺňať požiadavky viacerých daňových systémov. Vďaka tomuto návrhu sa zvýši daňová istota a spravodlivosť a obmedzia náklady na dodržiavanie predpisov či deformácie trhu, ktoré ovplyvňujú obchodné rozhodnutia. Návrhom sa zároveň minimalizuje riziko dvojitého alebo nadmerného zdanenia, ako aj daňové spory. Očakávané zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov by malo predovšetkým podporiť investície a cezhraničnú expanziu v EÚ. MSP pôsobiace v rozličných členských štátoch budú môcť v maximálnej možnej miere využívať slobodu usadiť sa a voľný pohyb kapitálu bez toho, aby boli obmedzované zbytočnými daňovými prekážkami.

Okrem toho Komisia vo svojom oznámení o pomoci pre MSP navrhuje niekoľko nelegislatívnych opatrení, ktoré majú podporiť MSP a zabezpečiť plné využitie ich hospodárskeho potenciálu:

  • Zlepšiť súčasné regulačné prostredie pre MSP nadviazaním na úspechy prvého roka uplatňovania zásady rovnováhy záťaže (čistá úspora nákladov vo výške 7,3 mld. EUR), dôslednejším vykonávaním testu vplyvu na MSP a systematickým zohľadňovaním potrieb MSP v budúcej legislatíve EÚ, a to napríklad stanovením dlhších prechodných období pre MSP. Komisia vymenuje vyslanca EÚ pre MSP, ktorý bude Komisii poskytovať usmernenie a poradenstvo v otázkach týkajúcich sa MSP a ktorý bude zároveň obhajovať záujmy MSP smerom navonok. Vyslanec EÚ pre MSP bude predkladať správy priamo predsedníčke (ako aj komisárovi pre vnútorný trh pri činnostiach súvisiacich s MSP podporovaných jeho útvarmi) a bude sa zúčastňovať na spoločných zasadnutiach výboru pre kontrolu regulácie a generálnych riaditeľstiev venovaných iniciatívam, ktoré majú na MSP potenciálne veľký vplyv. Komisia bude podporovať aj využívanie experimentálnych regulačných prostredí, aby tak podporila experimentovanie a inovácie MSP.
  • Zjednodušiť administratívne postupy a požiadavky na podávanie správ kladené na MSP. V tejto súvislosti by mal byť do konca roka 2023 spustený technický systém založený na zásade „jedenkrát a dosť“ (v rámci jednotnej digitálnej brány), ktorý MSP umožní dokončiť správne konanie na vnútornom trhu bez toho, aby museli predkladať príslušnú dokumentáciu. Komisia zjednoduší a zdigitalizuje náročné a zdĺhavé postupy, ako sú napr. vyhlásenia a potvrdenia pri vysielaní pracovníkov (napr. tzv. dokument A1 o právach sociálneho zabezpečenia). Okrem toho Komisia nadviaže na svoje úsilie spred leta, ktorého cieľom je znížiť požiadavky na podávanie správ o 25 %, ako bolo oznámené v marci 2023. V najbližších týždňoch teda predloží ďalšie návrhy a opatrenia na systematické mapovanie takejto záťaže a vypracuje cielené plány racionalizácie na nasledujúce roky.
  • Zvýšiť investície dostupné pre MSP, a to nad rámec 200 mld. EUR, ktoré sú pre MSP k dispozícii v rámci rozličných programov financovania prebiehajúcich do roku 2027. Tu by sa malo nadviazať na úspech programu InvestEU a jeho segmentu pre MSP, pričom by sa mali podporovať presuny členských štátov do národných zložiek tohto segmentu a malo by sa zabezpečiť, aby bola aj pre MSP k dispozícii časť navrhovanej záruky EÚ vo výške 7,5 mld. EUR poskytovanej z nového špecializovaného segmentu programu InvestEU – platformy pre strategické technológie pre Európu (STEP). Pri podávaní správ o témach udržateľnosti bude MSP podporovať jednoduchá a štandardizovaná metodika, čo zjednoduší prístup k udržateľnému financovaniu.
  • Umožniť rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily pre MSP, a to ďalšou podporou činností v oblasti odbornej prípravy poskytovaných na základe rozsiahlych partnerstiev v oblasti zručností v rámci Európskeho paktu o zručnostiach, ako aj iných podporných iniciatív, ktoré pomôžu zosúladiť zručnosti s potrebami MSP na európskom trhu práce.
  • Podporovať rast MSP. Na tento účel preskúmať do konca roka 2023 súčasné prahové hodnoty definície MSP a vypracovať harmonizovanú definíciu a prípadne upraviť niektoré povinnosti pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, aby bolo možné naplno využiť ich hospodársky potenciál.

Súvislosti

24 miliónov európskych malých a stredných podnikov predstavuje 99 % všetkých podnikov a poskytuje dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ. MSP sú ústredným prvkom hospodárskej a sociálnej štruktúry Európy a motorom jej zelenej a digitálnej transformácie a podporujú našu dlhodobú prosperitu.

MSP boli v posledných rokoch značne zasiahnuté viacerými krízami: pandémiou ochorenia COVID-19, ruskou vojenskou agresiou proti Ukrajine, energetickou krízou či zvyšujúcou sa infláciou. MSP stále čelia volatilite a nepredvídateľnému prostrediu, ako aj obmedzeniam dodávok, nedostatku pracovnej sily a často aj nekalej hospodárskej súťaži a rozdielnym podmienkam pri podnikaní v Európe. Oneskorené platby v obchodných transakciách bránia investíciám a rastu a vytvárajú neistotu a nedôveru v podnikateľské prostredie. V nedávnej správe o výkonnosti MSP sa predpokladá, že pridaná hodnota MSP zostane v roku 2023 na úrovni 3,6 % (v porovnaní s 1,8 % v prípade veľkých podnikov), teda pod úrovňou z roku 2019, zatiaľ čo zamestnanosť v MSP sa sotva vrátila na úroveň spred krízy.

S cieľom využiť potenciál MSP z EÚ na jednotnom trhu i mimo neho predložila Komisia v rámci stratégie pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu z roku 2020 komplexný súbor opatrení. Väčšina z uvedených opatrení už bola ukončená alebo práve prebieha. MSP okrem toho zohrávajú kľúčovú úlohu pri spoločnom vytváraní a vykonávaní transformačných procesov, ktorých cieľom je podpora zelenej a digitálnej transformácie vo všetkých priemyselných ekosystémoch. Ustanovenia priaznivé pre MSP sú súčasťou všetkých kľúčových legislatívnych iniciatív EÚ, pričom ďalšie podporné opatrenia pre MSP momentálne zavádza sieť Enterprise Europe Network, platforma pre spoluprácu klastrov, ako aj ďalší partneri.

Pokiaľ ide o financovanie, Komisia očakáva, že v rámci svojich rôznych programov financovania, ktoré prebiehajú do roku 2027, poskytne MSP viac ako 200 miliárd EUR. Na priame a nepriame opatrenia na podporu MSP, ktoré prispejú k zvýšeniu ich odolnosti, udržateľnosti a úrovne digitalizácie, bude vyčlenená značná časť prostriedkov z kohéznych fondov EÚ (65 mld. EUR) a z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (45,2 mld. EUR).

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede k balíku pomoci pre MSP

Informačný prehľad o balíku pomoci pre MSP

Otázky a odpovede k nariadeniu o oneskorených platbách

Informačný prehľad o nariadení o oneskorených platbách

Otázky a odpovede k systému zdaňovania MSP podľa ich ústredia

Informačný prehľad o systéme zdaňovania MSP podľa ich ústredia

Oznámenie o opatreniach pomoci pre MSP

Nariadenie o oneskorených platbách v obchodných transakciách

Smernica o zjednodušení daní pre MSP

Správa o vykonávaní nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi

Správa o vykonávaní nariadenia o jednotnej digitálnej bráne

Čítať ďalej...

Akt o digitálnych trhoch: Komisia určila šiestich strážcov prístupu

Európska komisia po prvýkrát na základe aktu o digitálnych trhoch určila šiestich strážcov prístupu: spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta a Microsoft. Celkový počet určených základných platformových služieb, ktoré títo strážcovia prístupu poskytujú, je 22. Označení šiesti strážcovia prístupu musia teraz do šiestich mesiacov zabezpečiť, aby ich určené základné platformové služby spĺňali všetky povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch.

Európska komisia môže na základe aktu o digitálnych trhoch označiť digitálne platformy za „strážcov prístupu“, ak zabezpečujú kľúčovú bránu medzi podnikmi a spotrebiteľmi v súvislosti so základnými platformovými službami. Predmetné rozhodnutie o určení strážcov prístupu je výsledkom 45-dňového preskúmania, ktoré vykonala Komisia po tom, ako spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta, Microsoft a Samsung postúpili svoje oznámenia o svojom vlastnom možnom štatúte strážcu prístupu. Komisia konkrétne skonštatovala štatút strážcu prístupu, pokiaľ ide o tieto základné platformové služby:

Zároveň Komisia začala štyri preskúmania trhu na ďalšie posúdenie oznámení spoločností Microsoft a Apple, v ktorých tvrdia, že hoci dosahujú prahové hodnoty, niektoré ich základné platformové služby nemožno považovať za brány prístupu. Ide o:

  • Microsoft: Bing, Edge a Microsoft Advertising
  • Apple: iMessage

Pri vyšetrovaní na základe aktu o digitálnych trhoch ide o otázku, či spoločnosti dostatočne opodstatneným spôsobom vyvrátili domnienku, že predmetné služby treba určiť za brány prístupu. Vyšetrovanie by sa malo uzavrieť do maximálne piatich mesiacov.

Komisia navyše iniciovala aj preskúmanie trhu v snahe podrobnejšie posúdiť, či iPADOS spoločnosti Apple treba určiť za strážcu prístupu napriek tomu, že nedosahuje prahové hodnoty. Toto vyšetrovanie by sa podľa aktu o digitálnych trhoch by sa malo uzavrieť do maximálne 12 mesiacov.

Okrem toho Komisia dospela k záveru, že hoci Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser dosahujú prahové hodnoty stanovené v akte o digitálnych trhoch, a teda ich možno zaradiť medzi strážcov trhu, Alphabet, Microsoft a Samsung poskytli dostatočne opodstatnené argumenty, že tieto služby nemožno zaradiť medzi brány prístupu, pokiaľ ide o predmetné základné platformové služby. Komisia sa preto rozhodla neoznačiť Gmail, Outlook.com a Samsung Internet Browser ako základné platformové služby. Spoločnosť Samsung teda nefiguruje medzi strážcami prístupu z hľadiska žiadnej zo základných platformových služieb.

Ďalšie kroky, ktoré musia podniknúť určení strážcovia prístupu

Určení strážcovia prístupu teraz musia do šiestich mesiacov splniť celý zoznam prikázaných a zakázaných činností aktu o digitálnych trhoch, a tak poskytnúť koncovým aj komerčným používateľom svojich služieb väčší výber a väčšiu voľnosť. Niektoré z povinností však budú platiť od momentu určenia za strážcu prístupu, napríklad povinnosť informovať Komisiu o všetkých zamýšľaných koncentráciách. Určené spoločnosti musia zaručiť a preukázať, že skutočne dodržiavajú predpisy. Na tento účel musia do šiestich mesiacov predložiť podrobnú správu o dodržiavaní predpisov, v ktorej rozvedú, ako spĺňajú každú povinnosť vyplývajúcu z aktu o digitálnych trhoch.

Komisia bude monitorovať reálne vykonávanie predmetných povinností a ich dodržiavanie. Ak si strážca prístupu nebude plniť povinnosti podľa aktu o digitálnych trhoch, Komisia môže uložiť pokuty až do výšky 10 % celosvetového obratu spoločnosti a až 20 % pri opakovanom porušení pravidiel. V prípade systematického porušovania pravidiel má Komisia právomoc prijať dodatočné nápravné opatrenia. Napríklad môže uložiť strážcovi prístupu povinnosť predať svoj podnik alebo jeho časti alebo mu môže zakázať nadobudnutie ďalších služieb, pri ktorých dochádza k systematickému porušovaniu pravidiel.

V budúcnosti by svoje oznámenia podľa aktu o digitálnych trhoch mohli Komisii na základe samohodnotenia vzhľadom na príslušné prahové hodnoty postúpiť aj ďalšie spoločnosti. Komisia v tejto súvislosti priebežne vedie konštruktívnu diskusiu so všetkými relevantnými spoločnosťami.

Súvislosti

Akt o digitálnych trhoch má jednak zaistiť, aby strážcovia prístupu nemohli pre podniky a koncových používateľov stanoviť neférové podmienky, a jednak zabezpečiť otvorenosť dôležitých digitálnych služieb.

Komisia v decembri 2020 spolu s návrhom aktu o digitálnych službách predostrela aj návrh aktu o digitálnych trhoch s cieľom riešiť negatívne dôsledky vyplývajúce z určitého správania online platforiem, ktoré pôsobia ako digitálni „strážcovia prístupu“ k jednotnému trhu EÚ.

Akt o digitálnych trhoch je v účinnosti od novembra 2022 a uplatňuje sa od mája 2023. Má zaručiť spravodlivé, transparentné digitálne trhy otvorené hospodárskej súťaži. Reguluje strážcov prístupu, teda veľké online platformy, ktoré poskytujú dôležité brány prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi a ktorých postavenie im umožňuje komplikovať digitálne hospodárstvo.

Vychádza sa z predpokladu, že spoločnosti prevádzkujúce aspoň jednu z desiatich základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené ďalej. Ide o tieto základné platformové služby: online sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, online trhoviská a reklamné služby. Tá istá spoločnosť môže byť identifikovaná ako strážca prístupu pre viaceré základné platformové služby.

Existujú tri hlavné kvantitatívne kritériá, na základe ktorých vzniká domnienka, že spoločnosť je strážcom prístupu, ako je vymedzený v akt o digitálnych trhoch: i) keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;ii) keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby vyše 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne; a iii) keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Akt o digitálnych trhoch špecifikuje súbor povinností, ktoré strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania (zoznam prikázaných a zakázaných činností).

Okrem toho akt o digitálnych trhoch udeľuje Komisii právomoc vykonávať prešetrovanie trhu s cieľom: i) určiť spoločnosti, ktoré sú strážcami prístupu z kvalitatívnych dôvodov, ii) v prípade potreby aktualizovať povinnosti strážcov prístupu, iii) zostaviť nápravné opatrenia na riešenie systémového narúšania pravidiel aktu o digitálnych trhoch.

Ďalšie informácie

Verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, bude prístupná na webovej stránke Komisie venovanej aktu o digitálnych trhoch po tom, ako sa vyriešia otázky dôvernosti.

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych trhoch – otázky a odpovede 

Akt o digitálnych trhoch – informačný prehľad

Viac k téme strážcovia prístupu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login