Zapoj sa do FOTOSÚŤAŽE a vyhraj vecné ceny!!!

Pošli nám foto na tému „Moja Európa“ a hraj o ceny ako akčná športová kamera, bluetooth reproduktor, bezdrôtové slúchadlá, ruksak plný prekvapení, knižné publikácie a iné vecné ceny. Hlavnou cenou súťaže je inteligentný dron s HD kamerou.

Podmienky súťaže:
• vyhotovenie fotografie na tému „Moja Európa“
• účastníkom súťaže môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území EÚ
• účastník musí byť autorom fotografie
• termín odovzdania fotografie: 5.12.2022

Fotografie spolu s prihláškou je potrebné zasielať v elektronickej podobe na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Viac o podmienkach súťaže nájdete v štatúte Fotosúťaže „Moja Európa."

Čítať ďalej...

Akt o digitálnych službách: prelomové pravidlá EÚ pre online platformy nadobúdajú účinnosť

Akt o digitálnych službách, ktorý aktuálne nadobúda účinnosť, je novým prelomovým súborom pravidiel EÚ na vytvorenie bezpečnejšieho a zodpovednejšieho online prostredia. Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.

Nové povinnosti v oblasti digitálnych služieb

Aktom o digitálnych službách sa pre online sprostredkovateľské služby zavádza komplexný nový súbor pravidiel, podľa ktorého budú musieť navrhovať svoje služby a postupy. K novým pravidlám patria nové povinnosti na obmedzenie šírenia nezákonného obsahu a nezákonných produktov v online prostredí, na zvýšenie ochrany maloletých, či na poskytnutie väčšieho výberu a lepších informácií používateľom. Povinnosti rôznych online aktérov zodpovedajú ich úlohe, veľkosti a vplyvu v online ekosystéme; prehľad je k dispozícii na tomto mieste.

Tento široký rozsah nových povinností týkajúcich sa transparentnosti, ktorých cieľom je zvýšiť zodpovednosť a posilniť dohľad, napríklad prostredníctvom nového mechanizmu označovania nezákonného obsahu, budú musieť dodržiavať všetci online sprostredkovatelia. Pre platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov sa však zavádza osobitný režim: na tieto veľmi veľké online platformy alebo internetové vyhľadávače sa budú vzťahovať aj ďalšie povinnosti vrátane každoročného komplexného hodnotenia rizík, ktoré môžu v online prostredí ich služieb spôsobiť škody – napríklad možnosť, že používateľ príde do kontaktu s nezákonným tovarom alebo obsahom, či šírenie dezinformácií. V rámci aktu o digitálnych službách sa budú musieť zaviesť vhodné opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré budú predmetom nezávislého auditu služieb a zmierňujúcich opatrení.

Menšie platformy a startupy budú mať výhodu v podobe užšieho súboru povinností, osobitných výnimiek z určitých pravidiel, a čo je najdôležitejšie, aj v podobe zvýšenia právnej zrozumiteľnosti a istoty, pokiaľ ide o fungovanie na celom jednotnom trhu EÚ. 

Posilnené záruky v oblasti základných práv v online prostredí

Nové pravidlá chránia základné práva používateľov v EÚ aj v online prostredí. Nová ochrana slobody prejavu obmedzí rozhodnutia platforiem týkajúce sa svojvoľného moderovania obsahu a používateľom ponúkne nové možnosti pri prijímaní informovaných opatrení proti platformám, na ktorých k takémuto moderovaniu obsahu došlo. Napríklad používatelia online platforiem budú mať odteraz viacero možností, ako napadnúť rozhodnutia o moderovaní obsahu, a to aj vtedy, ak budú tieto rozhodnutia v súlade s podmienkami používania platnými na daných platformách. Používatelia sa budú môcť sťažovať priamo na danej platforme, vybrať si orgán mimosúdneho riešenia sporov alebo požiadať o nápravu na súdoch.

Nové pravidlá tiež vyžadujú, aby boli podmienky používania platforiem prezentované jasne a stručne a aby sa rešpektovali základné práva používateľov.

Veľmi veľké online platformy a internetové vyhľadávače budú okrem toho musieť vykonať komplexné posúdenie rizík, ktoré by mohli ohroziť základné práva vrátane slobody prejavu, ochrany osobných údajov, slobody a plurality médií v online prostredí, ako aj práv dieťaťa.

Nové právomoci Komisie v oblasti dohľadu 

Akt o digitálnych službách vytvára bezprecedentnú úroveň verejného dohľadu nad online platformami v celej Únii, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Komisia má právomoc vykonávať priamy dohľad nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi, t. j. spoločnosťami, z ktorých každá má zákaznícku základňu predstavujúcu viac než 10 % obyvateľstva EÚ, čo je približne 45 miliónov ľudí. Okrem toho bude musieť každý členský štát určiť koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude vykonávať dohľad nad inými subjektmi v rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách a v prípade nesystémových otázok aj nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Vnútroštátni koordinátori a Európska komisia budú spolupracovať prostredníctvom Európskeho výboru pre digitálne služby. Tento celoúnijný mechanizmus spolupráce sa vytvorí medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a Komisiou.

Komisia zriaďuje Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT), ktoré ju pri vykonávaní úlohy dohľadu podporí internými a externými multidisciplinárnymi poznatkami. Centrum bude poskytovať podporu pri posudzovaní toho, či je fungovanie algoritmických systémov v súlade s povinnosťami riadenia rizík, ktoré sa v akte o digitálnych službách stanovujú pre veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače s cieľom zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie.

Ďalšie kroky

Po nadobudnutí účinnosti aktu o digitálnych službách budú mať online platformy tri mesiace (do 17. februára 2023) na to, aby na svojich webových sídlach zverejnili počet aktívnych koncových používateľov. Komisia zároveň všetky online platformy vyzýva, aby jej tieto zverejnené počty oznámili. Komisia na základe počtu používateľov posúdi, či by sa platforma mala označiť za veľmi veľkú online platformu alebo veľmi veľký internetový vyhľadávač. Po tomto rozhodnutí Komisie o určení bude mať dotknutý subjekt štyri mesiace na to, aby splnil povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych službách – t. j., aby okrem iného vykonal prvé ročné hodnotenie rizík a výsledky hodnotenia zaslal Komisii. Členské štáty EÚ budú musieť posilniť postavenie svojich koordinátorov digitálnych služieb do 17. februára 2024, čo je všeobecný dátum začatia uplatňovania aktu o digitálnych službách, keď sa tento akt začne v plnej miere uplatňovať na všetky subjekty v jeho rozsahu pôsobnosti.

Súvislosti

Komisia 15. decembra 2020 predložila návrh aktu o digitálnych službách spolu s návrhom aktu o digitálnych trhoch ako komplexný rámec na zaistenie bezpečnejšieho a spravodlivejšieho digitálneho priestoru pre všetkých. Akt o digitálnych trhoch nadobudol účinnosť 1. novembra 2022.

Pod digitálne služby spadá veľká kategória online služieb, od jednoduchých webových sídiel až po služby internetovej infraštruktúry a online platformy. Pravidlá stanovené v akte o digitálnych službách sa týkajú predovšetkým online sprostredkovateľov a platforiem. Ide napríklad o online trhoviská, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online platformy pre cestovanie a ubytovanie.

Ďalšie informácie

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych službách – otázky a odpovede

Akt o digitálnych službách – prehľad

Balík právnych predpisov o digitálnych službách;  

Čítať ďalej...

Hospodárska prognóza z jesene 2022: Hospodárstvo EÚ sa nachádza v zlomovom bode

Po silnej prvej polovici roka vstupuje hospodárstvo EÚ do oveľa náročnejšej etapy. Otrasy vyvolané vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine naštrbujú celosvetový dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky. Vzhľadom na svoju geografickú blízkosť k vojnovej zóne a značnú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí EÚ medzi vyspelé ekonomiky, ktoré sú týmto otrasom najviac vystavené. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a má negatívny vplyv na výrobu. Hospodárska klíma sa výrazne zhoršila. V porovnaní s predchádzajúcou predbežnou prognózou Európskej komisie z leta sa preto vo výhľade na rok 2023 očakáva výrazne slabší rast a výrazne vyššia inflácia, hoci rast v roku 2022 sa má oproti pôvodným predpokladom zlepšiť.

Predpokladá sa značný pokles rastu na prelome roka

V prvej polovici roka 2022 pozitívne prekvapil rast reálneho HDP v EÚ, keďže po uvoľnení opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sa zaznamenal opätovný intenzívny nárast výdavkov spotrebiteľov, a to na najmä za služby. Rast pokračoval aj v treťom štvrťroku, hoci jeho tempo sa výrazne spomalilo.

Očakáva sa, že v dôsledku zvýšenej neistoty, tlakov spôsobených vysokými cenami energií, úpadku kúpnej sily domácností, oslabeného vonkajšieho prostredia a prísnejších podmienok financovania sa EÚ, eurozóna a väčšina členských štátov dostanú v poslednom štvrťroku do recesie. Očakáva sa však, že vďaka silnej dynamike zaznamenanej v roku 2021 a intenzívnemu rastu v prvej polovici roka dôjde k celkovému nárastu reálneho HDP v roku 2022 na 3,3 % v EÚ (3,2 % v eurozóne), čo je hodnota, ktorá výrazne presahuje úroveň 2,7 % predpokladanú v predbežnej prognóze z leta.

Keďže sa v dôsledku inflácie naďalej okliešťujú disponibilné príjmy domácností, pokles hospodárskej činnosti má podľa všetkého pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023. Vzhľadom na postupné uvoľňovanie tlaku inflácie na hospodárstvo sa v Európe očakáva opätovný návrat rastu na jar. No keďže dopyt stále čelí výrazným negatívnym vplyvom, hospodárska činnosť by mala byť utlmená, pričom celkový rast HDP v roku 2023 by mal v EÚ, ako aj v eurozóne predstavovať 0,3 %.

Predpokladá sa, že hospodársky rast sa do roku 2024 bude postupne opäť zrýchľovať a jeho priemerná úroveň v EÚ dosiahne 1,6 % a v eurozóne 1,5 %.

Vrchol inflácie je ešte len pred nami, potom však začne postupne klesať

Očakáva sa, že vplyvom hodnôt inflácie, ktoré boli počas prvých desiatich mesiacov roka 2022 vyššie, než sa očakávalo, ako aj v dôsledku silnejúcich cenových tlakov sa vrchol inflácie posunie na koniec roka, pričom sa prognózovaná ročná miera inflácie zvýši v EÚ na 9,3 % a v eurozóne na 8,5 %. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, zostane však aj naďalej vysoká, a to na úrovni 7,0 % v EÚ a 6,1 % v eurozóne. Potom sa v roku 2024 zníži na 3,0 %, resp. 2,6 %.

V porovnaní s predbežnou prognózou z leta ide o revíziu smerom nahor o takmer jeden percentuálny bod za rok 2022 a o viac než dva body v roku 2023. V týchto revíziách sa väčšinou premietajú výrazne vyššie veľkoobchodné ceny plynu a elektrickej energie, ktoré vyvíjajú tlak na maloobchodné ceny energie, ako aj na väčšinu tovaru a služieb v spotrebnom koši.

Najsilnejší trh práce za celé desaťročia má naďalej zostať odolný

Trh práce napriek náročným okolnostiam naďalej dosahoval dobré výsledky, pričom sa zaznamenala za celé desaťročia najvyššia miera zamestnanosti a účasti a najnižšia miera nezamestnanosti. Vďaka intenzívnemu hospodárskemu rozmachu našli v prvom polroku 2022 zamestnanie ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v EÚ zvýšil na historicky najvyššiu hodnotu – 213,4 milióna. Miera nezamestnanosti zostala v septembri rekordne nízka na úrovni 6,0 %.

Očakáva sa, že trhy práce budú na spomalenie hospodárskej činnosti reagovať s oneskorením, no zostanú odolné. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti v EÚ dosiahne v roku 2022 úroveň 1,8 %, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne vzrastie o 0,4 %.

Podľa predpokladov dosiahne miera nezamestnanosti v EÚ v roku 2022 úroveň 6,2 %, v roku 2023 úroveň 6,5 % a v roku 2024 úroveň 6,4 %.

Nízky rast, vysoká inflácia a opatrenia na zmiernenie vysokých cien energie majú negatívny vplyv na deficity

Silný nominálny rast v prvých troch štvrťrokoch a postupné ukončovanie podporných opatrení súvisiacich s pandémiou viedli v roku 2022 k ďalšiemu zníženiu deficitov verejných financií – a to napriek výdavkom na nové opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. Predpokladá sa, že deficit v EÚ po tom, ako v roku 2021 klesol na 4,6 % HDP (5,1 % v eurozóne), bude tento rok ďalej klesať na 3,4 % HDP (3,5 % v eurozóne).

V roku 2023 sa však predpokladá, že celkový deficit verejných financií sa opäť mierne zvýši (na 3,6 % v EÚ a 3,7 % v eurozóne), pretože hospodárska činnosť sa oslabuje, úrokové výdavky sa zvyšujú a vlády rozširujú alebo zavádzajú nové diskrečné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Ich plánované rušenie v priebehu roka 2023 a obnovenie rastu by mali následne znížiť tlak na verejné financie. V dôsledku toho sa v roku 2024 očakáva deficit vo výške 3,2 % HDP v EÚ a 3,3 % v eurozóne.

Počas prognózovaného obdobia sa v EÚ plánuje ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu k HDP z 89,4 % HDP v roku 2021 na 84,1 % HDP v roku 2024 (a z 97,1 % na 91,4 % v eurozóne).

Neobyčajná miera neistoty

Hospodársky výhľad stále sprevádza neobyčajná miera neistoty, pretože vojenská agresia Ruska voči Ukrajine neustáva a potenciál ďalších narušení ekonomiky sa ešte ani zďaleka nevyčerpal.

Najväčšiu hrozbu predstavuje nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku, najmä v zime 2023 – 2024. Okrem dodávok plynu je EÚ stále priamo aj nepriamo vystavovaná ďalším šokom, ktoré majú pôvod v geopolitickom napätí a majú nepriaznivý dosah na iné komoditné trhy.

Medzi dôležité rizikové faktory aj naďalej patrí dlhotrvajúca inflácia a potenciálne neriadené úpravy na svetových finančných trhoch, ktoré reagujú na nové prostredie vyznačujúce sa vysokými úrokovými sadzbami. Oba faktory sú umocnené potenciálnym nesúladom medzi cieľmi fiškálnej a menovej politiky.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 31. októbra. Pri všetkých ostatných vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze berú do úvahy informácie do 27. októbra. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky – okrem prípadov, keď boli nové politiky riadne oznámené a dostatočne konkrétne.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

V hospodárskej prognóze Európskej komisie na zimu 2023 sa budú aktualizovať prognózy HDP a inflácie a očakáva sa, že bude predložená vo februári 2023.

Viac informácií

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2022

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Čítať ďalej...

Európska zelená dohoda: EÚ sa dohodla na vnútroštátnom znižovaní emisií členských štátov z dopravy, budov, odpadu a poľnohospodárstva

Európska komisia víta predbežnú dohodu, ktorú dosiahla včera večer s Európskym parlamentom a Radou a ktorej cieľom je zvýšiť ambície nariadenia EÚ o spoločnom úsilí (ESR). Touto dohodou sa pre členské štáty stanovujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov v odvetviach, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Podstatnou časťou dohody je, že sa v nej zachováva návrh Komisie posilniť cieľ zníženia emisií v týchto odvetviach z 29 % na 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Aktualizované ciele zníženia emisií pre členské štáty sa pohybujú v rozpätí od –10 % do –50 % v porovnaní s rokom 2005 a povedú k ďalšej konvergencii emisií členských štátov na obyvateľa v roku 2030. Medzi odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, patrí stavebníctvo, poľnohospodárstvo, odpad, malý priemysel a doprava. K príkladom možných opatrení, ktoré môžu členské štáty prijať na zníženie emisií a splnenie svojich cieľov, patria: podpora verejnej dopravy, dodatočná modernizácia budov; účinnejšie systémy vykurovania a chladenia a poľnohospodárske postupy, ktoré sú šetrnejšie ku klíme.

Táto dohoda je posledným krokom k prijatiu legislatívneho balíka Komisie „Fit for 55“ na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody, v nadväznosti na nedávnu dohodu o ukončení predaja nových automobilov s emisiami CO2 v Európe do roku 2035. Vzhľadom na práve prebiehajúcu konferenciu COP27 je opäť zrejmé, že EÚ si plní záväzky v oblasti klímy a prechádza od ambícií k činom. V súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine sa zároveň ukazuje, že EÚ od svojej zelenej transformácie neupúšťa, ale skôr urýchľuje úsilie o to, aby sa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia nariadenia o spoločnom úsilí je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho zámerom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Dosiahnutie takéhoto zníženia emisií v nasledujúcom desaťročí je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou. Tieto legislatívne nástroje sú nastavené tak, aby pomohli splniť ciele dohodnuté v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Zásadne tým premenia naše hospodárstvo a spoločnosť, aby boli spravodlivejšie, zelenšie a mohli aj v budúcnosti prosperovať.

Ďalšie informácie

Balík návrhov „Fit for 55“

Návrh revidovaného nariadenia o spoločnom úsilí

Čítať ďalej...

Akt o digitálnych trhoch: účinnosť nadobúdajú pravidlá, ktoré zaručia otvorené digitálne trhy

Začiatkom novembra nadobudol účinnosť akt EÚ o digitálnych trhoch. Toto nové nariadenie ukončí nespravodlivé praktiky spoločností, ktoré rozhodujú o prístupe iných v online platformovom hospodárstve. Komisia ho navrhla v decembri 2020 a Európsky parlament a Rada sa na ňom dohodli v rekordnom čase v marci 2022.

Akt o digitálnych trhoch zahŕňa kritériá na určenie, kedy sa online platforma považuje za „strážcu prístupu“. Ide o digitálne platformy, ktoré slúžia ako dôležitá brána prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, čo im umožňuje určovať si vlastné pravidlá a tým nepriaznivo ovplyvňovať digitálne hospodárstvo. Akt o digitálnych trhoch je reakciou na tieto skutočnosti a zahŕňa súbor povinností, ktoré takéto spoločnosti budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania. 

Ako určiť, kto je strážcom prístupu?   

Spoločnosti prevádzkujúce jednu alebo viacero tzv. základných platformových služieb uvedených v akte o digitálnych trhoch sú strážcami prístupu, ak spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch ďalej. Ide o tieto služby: online sprostredkovateľské služby (napr. obchody s aplikáciami), webové vyhľadávače, služby sociálnych sietí, určité služby odosielania rýchlych správ, služby platforiem na zdieľanie videí, virtuálni asistenti, webové prehliadače, služby cloud computingu, operačné systémy, online trhoviská a reklamné služby.

Akt o digitálnych trhoch sa na spoločnosť vzťahuje, ak spĺňa tieto tri hlavné kritériá:

  1. veľkosť, ktorá má vplyv na vnútorný trh: keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;
  2. kontrola nad dôležitou bránou medzi komerčnými používateľmi a konečnými spotrebiteľmi: keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne;
  3. etablovaná a trvalá pozícia: ide o prípady, keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Viac informácií o tom, ako určiť, ktoré spoločnosti sú strážcom prístupu, sú k dispozícii na stránke otázok a odpovedí k aktu o digitálnych trhoch. 

Jasný zoznam „čo sa môže a čo nie“ 

Akt o digitálnych trhoch obsahuje jednoznačný zoznam prikázaných a zakázaných činností, ktorý strážcovia prístupu budú musieť dodržiavať pri svojom každodennom fungovaní, aby zaručili spravodlivé a otvorené digitálne trhy. Vďaka týmto povinnostiam budú mať aj iné spoločnosti možnosť vstúpiť na trhy a byť konkurenciou strážcom prístupu na základe kvality svojich výrobkov, produktov a služieb, čo znamená, že budú mať aj väčší priestor na inováciu.

Keď strážca prístupu používa praktiky, ako je uprednostňovanie svojich vlastných služieb alebo bránenie svojim vlastným komerčným používateľom v prístupe k spotrebiteľom, môže tým brániť hospodárskej súťaži, čo potom vedie k menšej inovácii, nižšej kvalite a vyšším cenám. Navyše ak strážca prístupu používa nekalé praktiky, ako je zavádzanie nespravodlivých podmienok prístupu k jeho obchodu s aplikáciami alebo zabraňovanie inštalácii aplikácií z iných zdrojov, je pravdepodobné, že spotrebitelia zaplatia za služby viac alebo nemôžu vôbec využívať výhody, ktoré by im mohli priniesť alternatívne služby.

Ďalšie kroky 

Akt o digitálnych trhoch nadobúda účinnosť – o šesť mesiacov (teda od 2. mája 2023) sa začne kľúčová fáza jeho vykonávania. Potom budú potenciálni strážcovia prístupu budú musieť do dvoch mesiacov, a to najneskôr do 3. júla 2023, nahlásiť Komisii svoje základné platformové služby, ak spĺňajú hraničné hodnoty stanovené v akte o digitálnych trhoch.

Keď bude Komisia mať k dispozícii úplné údaje, bude mať 45 pracovných dní na posúdenie otázky, či daný podnik dosahuje hraničné hodnoty a určiť ho ako strážcu prístupu (to znamená, že v prípade posledného možného oznámenia podniku by o jeho štatúte musela rozhodnúť do 6. septembra 2023). Spoločnosti určené ako strážcovia prístupu budú mať šesť mesiacov na to, aby dosiahli súlad s požiadavkami aktu o digitálnych trhoch, teda najneskôr do 6. marca 2024.

Komisia v snahe pripraviť sa na presadzovanie dodržiavania aktu o digitálnych trhoch už proaktívne nadviazala kontakty so zainteresovanými stranami, aby zaručila účinné dodržiavanie nových predpisov. Okrem toho v ďalších mesiacoch zorganizuje pre zainteresované strany celý rad technických seminárov, ktoré jej poskytnú príležitosť vyhodnotiť názory tretích strán na dodržiavanie povinností strážcov prístupu podľa aktu o digitálnych trhoch. Prvý z týchto seminárov sa bude konať 5. decembra 2022 a bude venovaný ustanoveniu o „sebauprednostňovaní“.

Komisia pracuje aj na vykonávacom nariadení s ustanoveniami o procesných aspektoch nahlasovania údajov. 

Súvislosti 

Komisia v decembri 2020 spolu s návrhom aktu o digitálnych službách predostrela aj návrh aktu o digitálnych trhoch s cieľom riešiť negatívne dôsledky vyplývajúce z určitého správania online platforiem, ktoré pôsobia ako digitálni „strážcovia prístupu“ k jednotnému trhu EÚ.

Dodržiavanie aktu sa bude vynucovať prísnym systémom dohľadu, v ktorom bude Komisia ako jediná poverená úlohou presadzovať pravidlá, v úzkej spolupráci s orgánmi v členských štátoch EÚ. Komisia bude môcť ukladať sankcie a pokuty až do výšky 10 % celosvetového obratu spoločnosti a až 20 % pri opakovanom porušení pravidiel. V prípade systematického porušovania bude môcť uložiť behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti povinností vrátane zákazu ďalších nadobudnutí.

V neposlednom rade akt udeľuje Komisii právo vykonávať prešetrovanie trhu, ktorým zabezpečí, že povinnosti stanovené v nariadení zostanú aktuálne napriek neustále sa meniacej realite digitálnych trhov.

Ďalšie informácie

Znenie z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych trhoch – otázky a odpovede (aktualizované)

Akt o digitálnych trhoch – informačný prehľad

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login