Hospodárska prognóza z jesene 2022: Hospodárstvo EÚ sa nachádza v zlomovom bode

Po silnej prvej polovici roka vstupuje hospodárstvo EÚ do oveľa náročnejšej etapy. Otrasy vyvolané vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine naštrbujú celosvetový dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky. Vzhľadom na svoju geografickú blízkosť k vojnovej zóne a značnú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí EÚ medzi vyspelé ekonomiky, ktoré sú týmto otrasom najviac vystavené. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a má negatívny vplyv na výrobu. Hospodárska klíma sa výrazne zhoršila. V porovnaní s predchádzajúcou predbežnou prognózou Európskej komisie z leta sa preto vo výhľade na rok 2023 očakáva výrazne slabší rast a výrazne vyššia inflácia, hoci rast v roku 2022 sa má oproti pôvodným predpokladom zlepšiť.

Predpokladá sa značný pokles rastu na prelome roka

V prvej polovici roka 2022 pozitívne prekvapil rast reálneho HDP v EÚ, keďže po uvoľnení opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sa zaznamenal opätovný intenzívny nárast výdavkov spotrebiteľov, a to na najmä za služby. Rast pokračoval aj v treťom štvrťroku, hoci jeho tempo sa výrazne spomalilo.

Očakáva sa, že v dôsledku zvýšenej neistoty, tlakov spôsobených vysokými cenami energií, úpadku kúpnej sily domácností, oslabeného vonkajšieho prostredia a prísnejších podmienok financovania sa EÚ, eurozóna a väčšina členských štátov dostanú v poslednom štvrťroku do recesie. Očakáva sa však, že vďaka silnej dynamike zaznamenanej v roku 2021 a intenzívnemu rastu v prvej polovici roka dôjde k celkovému nárastu reálneho HDP v roku 2022 na 3,3 % v EÚ (3,2 % v eurozóne), čo je hodnota, ktorá výrazne presahuje úroveň 2,7 % predpokladanú v predbežnej prognóze z leta.

Keďže sa v dôsledku inflácie naďalej okliešťujú disponibilné príjmy domácností, pokles hospodárskej činnosti má podľa všetkého pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023. Vzhľadom na postupné uvoľňovanie tlaku inflácie na hospodárstvo sa v Európe očakáva opätovný návrat rastu na jar. No keďže dopyt stále čelí výrazným negatívnym vplyvom, hospodárska činnosť by mala byť utlmená, pričom celkový rast HDP v roku 2023 by mal v EÚ, ako aj v eurozóne predstavovať 0,3 %.

Predpokladá sa, že hospodársky rast sa do roku 2024 bude postupne opäť zrýchľovať a jeho priemerná úroveň v EÚ dosiahne 1,6 % a v eurozóne 1,5 %.

Vrchol inflácie je ešte len pred nami, potom však začne postupne klesať

Očakáva sa, že vplyvom hodnôt inflácie, ktoré boli počas prvých desiatich mesiacov roka 2022 vyššie, než sa očakávalo, ako aj v dôsledku silnejúcich cenových tlakov sa vrchol inflácie posunie na koniec roka, pričom sa prognózovaná ročná miera inflácie zvýši v EÚ na 9,3 % a v eurozóne na 8,5 %. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, zostane však aj naďalej vysoká, a to na úrovni 7,0 % v EÚ a 6,1 % v eurozóne. Potom sa v roku 2024 zníži na 3,0 %, resp. 2,6 %.

V porovnaní s predbežnou prognózou z leta ide o revíziu smerom nahor o takmer jeden percentuálny bod za rok 2022 a o viac než dva body v roku 2023. V týchto revíziách sa väčšinou premietajú výrazne vyššie veľkoobchodné ceny plynu a elektrickej energie, ktoré vyvíjajú tlak na maloobchodné ceny energie, ako aj na väčšinu tovaru a služieb v spotrebnom koši.

Najsilnejší trh práce za celé desaťročia má naďalej zostať odolný

Trh práce napriek náročným okolnostiam naďalej dosahoval dobré výsledky, pričom sa zaznamenala za celé desaťročia najvyššia miera zamestnanosti a účasti a najnižšia miera nezamestnanosti. Vďaka intenzívnemu hospodárskemu rozmachu našli v prvom polroku 2022 zamestnanie ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v EÚ zvýšil na historicky najvyššiu hodnotu – 213,4 milióna. Miera nezamestnanosti zostala v septembri rekordne nízka na úrovni 6,0 %.

Očakáva sa, že trhy práce budú na spomalenie hospodárskej činnosti reagovať s oneskorením, no zostanú odolné. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti v EÚ dosiahne v roku 2022 úroveň 1,8 %, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne vzrastie o 0,4 %.

Podľa predpokladov dosiahne miera nezamestnanosti v EÚ v roku 2022 úroveň 6,2 %, v roku 2023 úroveň 6,5 % a v roku 2024 úroveň 6,4 %.

Nízky rast, vysoká inflácia a opatrenia na zmiernenie vysokých cien energie majú negatívny vplyv na deficity

Silný nominálny rast v prvých troch štvrťrokoch a postupné ukončovanie podporných opatrení súvisiacich s pandémiou viedli v roku 2022 k ďalšiemu zníženiu deficitov verejných financií – a to napriek výdavkom na nové opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. Predpokladá sa, že deficit v EÚ po tom, ako v roku 2021 klesol na 4,6 % HDP (5,1 % v eurozóne), bude tento rok ďalej klesať na 3,4 % HDP (3,5 % v eurozóne).

V roku 2023 sa však predpokladá, že celkový deficit verejných financií sa opäť mierne zvýši (na 3,6 % v EÚ a 3,7 % v eurozóne), pretože hospodárska činnosť sa oslabuje, úrokové výdavky sa zvyšujú a vlády rozširujú alebo zavádzajú nové diskrečné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Ich plánované rušenie v priebehu roka 2023 a obnovenie rastu by mali následne znížiť tlak na verejné financie. V dôsledku toho sa v roku 2024 očakáva deficit vo výške 3,2 % HDP v EÚ a 3,3 % v eurozóne.

Počas prognózovaného obdobia sa v EÚ plánuje ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu k HDP z 89,4 % HDP v roku 2021 na 84,1 % HDP v roku 2024 (a z 97,1 % na 91,4 % v eurozóne).

Neobyčajná miera neistoty

Hospodársky výhľad stále sprevádza neobyčajná miera neistoty, pretože vojenská agresia Ruska voči Ukrajine neustáva a potenciál ďalších narušení ekonomiky sa ešte ani zďaleka nevyčerpal.

Najväčšiu hrozbu predstavuje nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku, najmä v zime 2023 – 2024. Okrem dodávok plynu je EÚ stále priamo aj nepriamo vystavovaná ďalším šokom, ktoré majú pôvod v geopolitickom napätí a majú nepriaznivý dosah na iné komoditné trhy.

Medzi dôležité rizikové faktory aj naďalej patrí dlhotrvajúca inflácia a potenciálne neriadené úpravy na svetových finančných trhoch, ktoré reagujú na nové prostredie vyznačujúce sa vysokými úrokovými sadzbami. Oba faktory sú umocnené potenciálnym nesúladom medzi cieľmi fiškálnej a menovej politiky.

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 31. októbra. Pri všetkých ostatných vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze berú do úvahy informácie do 27. októbra. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky – okrem prípadov, keď boli nové politiky riadne oznámené a dostatočne konkrétne.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

V hospodárskej prognóze Európskej komisie na zimu 2023 sa budú aktualizovať prognózy HDP a inflácie a očakáva sa, že bude predložená vo februári 2023.

Viac informácií

Úplne znenie dokumentu: Hospodárska prognóza z jesene 2022

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login