EÚ a Ukrajina sa stali strategickými partnermi v oblasti surovín

EÚ a Ukrajina vytvorili strategické partnerstvo v oblasti surovín, ktorým sa dosiahne užšia integrácia hodnotových reťazcov surovín a batérií. Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ počas osobitnej konferencie na vysokej úrovni podpísali memorandum o porozumení, ktoré tvorí základ partnerstva.

Strategické partnerstvo s Ukrajinou bude zahŕňať činnosti týkajúce sa celého hodnotového reťazca primárnych aj druhotných kritických surovín a batérií, a to v súlade s cieľmi akčného plánu EÚ pre kritické suroviny. Obom stranám pomôže diverzifikovať, posilniť a zabezpečiť dodávky kritických surovín, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie ekologickej a digitálnej transformácie. Partnerstvo bude rozhodujúce aj pre zachovanie globálnej konkurencieschopnosti a rozvoj odolnosti priemyslu v EÚ aj na Ukrajine.

Tento podpis predstavuje prvý hmatateľný výsledok, ktorý vyplynul z posilnenej spolupráce medzi Európskou úniou a Ukrajinou v oblastiach Európskej zelenej dohody a priemyselnej stratégie EÚ. Nadväzuje na spoločný záväzok a záujem vyjadrený na 7. zasadnutí Rady pre pridruženie medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré sa konalo 11. februára 2011.

Konkrétne oblasti činnosti partnerstva

Aktuálne podpísané strategické partnerstvo má rozvíjať konkrétne tri kľúčové oblasti činnosti vymedzené v memorande o porozumení.

  • V prvom rade sa zameriava na aproximáciu politických a regulačných rámcov ťažby, a najmä na kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu vo všetkých činnostiach.
  • Po druhé, cieľom partnerstva je lepšie integrovať hodnotové reťazce kritických surovín a batérií s udržateľným a sociálne zodpovedným rozvojom nerastných surovín na Ukrajine. V partnerstve sa preto bude angažovať aj Európska aliancia pre suroviny a Európska aliancia pre batérie, ktoré budú pôsobiť ako platformy pre zainteresované strany z EÚ a Ukrajiny vrátane finančných a investičných organizácií s cieľom spolupracovať a rozvíjať projekty spoločných podnikov a iné podnikateľské príležitosti. Podpredseda Šefčovič preto formálne prijal členstvo ukrajinského ministerstva životného prostredia a prírodných zdrojov v týchto dvoch európskych priemyselných alianciách.
  • Partnerstvo napokon podporuje aj užšiu spoluprácu v oblasti výskumu a inovácie v rámci hodnotových reťazcov surovín aj batérií s využitím programu Horizont Európa.

EÚ a Ukrajina okrem toho schválili prvý plán – súbor konkrétnych činností a spoločných projektov na dosiahnutie pokroku v strategickom partnerstve v období 2021 – 2022. Partnerstvo konkrétne pomôže:

  • vypracovať nízkouhlíkovú stratégiu a plán dekarbonizácie ťažby, dobývania a spracúvania surovín na Ukrajine,
  • posilniť udržateľné a zodpovedné získavanie a spracúvanie surovín a batérií na Ukrajine vďaka organizovaniu podujatí zameraných na budovanie kapacít pre verejnú správu a odbornej prípravy pre spoločnosti,
  • digitalizovať a posilniť správu údajov o ukrajinských nerastných zdrojoch a rezervách vytvorením tzv. dátového centra (úložiska s digitálnymi geologickými správami) a zrušením či zmenou klasifikácie zásob surovín podľa medzinárodných noriem,
  • zlepšiť využívanie programov pozorovania Zeme a diaľkového snímania s cieľom posilniť prieskum nových zdrojov a monitorovať environmentálne vlastnosti ťažobných lokalít počas ich prevádzky a po uzavretí,
  • identifikovať a realizovať projekty spoločných podnikov pre priemyselných a investičných aktérov z EÚ a Ukrajiny prostredníctvom obchodných investičných platforiem európskych priemyselných aliancií.

EÚ a ministerstvo životného prostredia a prírodných zdrojov zároveň v rámci strategického partnerstva otvorili spoluprácu pri poskytovaní podpory EÚ v oblasti technickej pomoci. EÚ zvýšila program technickej pomoci na rok 2021 pre ukrajinskú vládu a spoločnosti o 750 000 eur. Od roku 2022 je naplánovaná ďalšia významná podpora na budovanie kapacít, odbornú prípravu a štúdie.

Na podporu konkrétnych opatrení z memoranda o porozumení a plánu zmobilizujú finančné a investičné nástroje aj európske banky, t. j. EIB a EBOR.

Toto strategické partnerstvo vzišlo z existujúceho rámca priemyselného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Ukrajinou – pracovnej skupiny pre suroviny. Rovnaká štruktúra spolupráce sa použije aj na monitorovanie a prediskutovanie otázok dôležitých pre jeho vykonávanie. Na pravidelných dvojročných ministerských zasadnutiach na vysokej úrovni sa strategické partnerstvo vyhodnotí, prerokujú sa možné nové formy spolupráce a schvália sa budúce plány.

Vyjadrenia členov kolégia:

Podpredseda pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič uviedol: „Je mi cťou, že môžem v mene EÚ uzavrieť strategické partnerstvo s Ukrajinou v oblasti surovín a batérií. Táto nová kapitola spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou nielenže posilní naše politické puto, ale prinesie aj široké spektrum príležitostí pre priemysel EÚ a Ukrajiny a v konečnom dôsledku pomôže vytvoriť a zachovať miestne pracovné miesta v oblastiach orientovaných na budúcnosť, ktoré sú neoddeliteľne spojené s prebiehajúcou ekologickou a digitálnou transformáciou.“

Komisár Thierry Breton zodpovedný za vnútorný trh dodal: „Som rád, že môžem vidieť konkrétne výsledky akčného plán Komisie pre kritické suroviny. Toto partnerstvo prispeje k diverzifikácii dodávok surovín v EÚ a k riešeniu niektorých strategických závislostí identifikovaných v aktuálnej stratégii pre priemyselnú politiku. Veľký potenciál zásob kritických surovín na Ukrajine spolu s potrebou modernizácie jej ťažobného priemyslu, podporený zlepšením právneho a administratívneho rámca pre investorov a geografickou blízkosťou, predstavujú pevný základ pre vzájomne prospešné partnerstvo.“

Komisár Olivér Várhelyi, zodpovedný za susedstvo a rozšírenie, uviedol: „Strategické partnerstvo v oblasti surovín a batérií nám umožní budovať silnejšie hospodárske väzby, ktoré sa začali utvárať v rámci Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA). Pomôže posilniť odolnosť hospodárstva, čo je kľúčovým cieľom nedávno prijatého hospodárskeho a investičného plánu pre Východné partnerstvo, a Ukrajina bude pri vykonávaní tohto plánu zohrávať dôležitú úlohu.“

Súvislosti

Pre Európu ide už o druhé partnerstvo v oblasti surovín, ktoré nasleduje krátko po podpísaní partnerstva s Kanadou z 15. júna 2021.

V septembri 2020 Komisia uverejnila akčný plán pre kritické suroviny s cieľom riešiť súčasné a budúce výzvy. Navrhuje v ňom opatrenia na zníženie závislosti Európy od tretích krajín. Navrhuje preto diverzifikovať dodávky z primárnych aj sekundárnych zdrojov, zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov a obehovosť a zároveň podporovať zodpovedné získavanie zdrojov na celom svete. Cieľom plánu je podporiť prechod Európy na ekologické a digitálne hospodárstvo a zároveň zaistiť odolnosť Európy a otvorenú strategickú autonómiu v oblasti kľúčových technológií potrebných na takýto prechod.

Komisia už v roku 2018 prijala strategický akčný plán pre batérie, v ktorom sa stanovuje komplexný rámec opatrení na podporu všetkých segmentov hodnotového reťazca batérií v nadväznosti na vytvorenie Európskej aliancie pre batérie v roku 2017.

Strategické partnerstvo EÚ a Ukrajiny v oblasti surovín a batérií je druhým strategickým partnerstvom, ktoré EÚ vytvorila. Pomôže dosiahnuť kľúčové ciele akčného plánu pre kritické suroviny. Partnerstvo v oblasti surovín a batérií vychádza aj zo strategického partnerstva v oblasti energetiky podpísaného s Ukrajinou v roku 2016, ktoré bolo nápomocné pri zbližovaní dvoch trhov s energiou vďaka rozvoju infraštruktúry a aproximácii právnych rámcov.

Ďalšie informácie

Prejav a tlačové vyhlásenie podpredsedu Šefčoviča

Plán strategického partnerstva na roky 2021 – 2022

Memorandum o porozumení

Akčný plán pre suroviny

Aktualizácia priemyselnej stratégie EÚ

Spravodajstvo EbS z podujatia

Čítať ďalej...

Bojovať proti nútenej práci v dodávateľských reťazcoch pomáha nové usmernenie EÚ

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uverejnili usmernenie o náležitej starostlivosti. Spoločnostiam z EÚ pomôže riešiť v súlade s medzinárodnými normami riziko týkajúce sa nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch. Usmernenie posilní možnosti firiem, aby dokázali odstrániť nútenú prácu zo svojich hodnotových reťazcov. Poskytuje konkrétne praktické rady o tom, ako identifikovať toto riziko, ako mu predchádzať, zmierňovať ho a riešiť ho.

Výkonný podpredseda Komisie a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Vo svete nie je miesto na nútenú prácu. Komisia je odhodlaná odstrániť túto pliagu v rámci širšej práce v oblasti ochrany ľudských práv. Stredobodom našej nedávnej obchodnej stratégie je práve preto posilnenie odolnosti a udržateľnosti dodávateľských reťazcov EÚ. Kľúčom k tomu, aby sa to stalo, sú podniky, pretože tie môžu dosiahnuť všetky zmeny tým, že budú konať zodpovedne. Dnešným usmernením podporujeme spoločnosti z EÚ v tomto úsilí. Pripravovanými právnymi predpismi o udržateľnej správe a riadení spoločností zintenzívnime našu prácu v oblasti náležitej starostlivosti.“

Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie Josep Borrell uviedol: „Nútená práca nie je len závažným porušením ľudských práv, ale aj hlavnou príčinou chudoby a prekážkou hospodárskeho rozvoja. Európska únia je svetovým lídrom v oblasti zodpovedného obchodného správania, podnikania a ľudských práv. V usmernení, ktoré dnes uverejňujeme, sa náš záväzok premieta do konkrétnych opatrení. Spoločnosti z EÚ tak získajú istotu, že ich činnosti neprispievajú k praktikám nútenej práce v žiadnom odvetví, regióne alebo krajine.“

V usmernení sa vysvetľujú praktické aspekty náležitej starostlivosti a prehľad nástrojov EÚ a medzinárodných nástrojov pre zodpovedné obchodné správanie, ktoré sú relevantné pre boj proti nútenej práci. EÚ už v niektorých odvetviach zaviedla povinné štandardy a aktívne podporuje účinné vykonávanie medzinárodných noriem týkajúcich sa zodpovedného obchodného správania.

Podpora zodpovedných a udržateľných hodnotových reťazcov je jedným z pilierov nedávnej obchodnej stratégie EÚ. Táto stratégia sa realizuje v usmernení, ktoré pomáha podnikom v EÚ prijať vhodné opatrenia už teraz, čím sa preklenie obdobie, kým nebudú prijaté právne predpisy o udržateľnej správe a riadení spoločností. V pripravovaných právnych predpisoch sa plánuje záväzná povinnosť náležitej starostlivosti, na základe ktorej by spoločností z EÚ mali identifikovať vplyvy na udržateľnosť vo svojich činnostiach a dodávateľských reťazcoch, predchádzať takýmto vplyvom, zmierňovať ich a zohľadňovať. S výhradou budúceho posúdenia vplyvu to bude zahŕňať účinné opatrenia a mechanizmy presadzovania, aby sa nútená práca nestala súčasťou hodnotového reťazca spoločností EÚ.

Obchodná politika EÚ už prispieva k zrušeniu nútenej práce prostredníctvom rôznych nástrojov. Obchodné dohody EÚ sú jedinečné tým, že zahŕňajú právne záväzky ratifikovať a účinne vykonávať všetky základné dohovory MOP vrátane tých, ktoré sa týkajú nútenej práce. Tieto dohovory obsahujú povinnosť zastaviť využívanie nútenej alebo povinnej práce vo všetkých jej formách. Takýto záväzok sa vzťahuje aj na krajiny, ktoré využívajú výhody osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) v rámci všeobecného systému preferencií EÚ (VSP). Všetkých 71 krajín, ktoré využívajú všeobecný systém preferencií, má povinnosť nedopúšťať sa závažného a systematického porušovania zásad základných dohovorov MOP.

Usmernenie takisto napĺňa niekoľko priorít akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 v oblasti podnikania a ľudských práv. Medzi tieto priority patrí odstránenie nútenej práce a presadzovanie medzinárodne uznávaných noriem náležitej starostlivosti.

Ďalšie informácie

Usmernenie o náležitej starostlivosti pre spoločnosti EÚ s cieľom riešiť riziko nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch 

Čítať ďalej...

Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti: za silnejšie, prepojené, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti EÚ

Európska komisia predložila dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti EÚ, v ktorej identifikuje výzvy a obavy, ktorým čelia, ako aj niektoré z najsľubnejších príležitostí, ktoré môžu tieto regióny využiť. Na základe prognóz a rozsiahlych konzultácií s občanmi a ďalšími aktérmi vo vidieckych oblastiach sa v tejto vízii navrhuje vidiecky pakt a akčný plán pre vidiek, ktorých cieľom je, aby sa naše vidiecke oblasti stali silnejšími, prepojenými, odolnými a prosperujúcimi.

Úspešne reagovať na megatrendy a výzvy, ktoré prináša globalizácia, urbanizácia, starnutie, a využívať výhody zelenej a digitálnej transformácie znamená prijať politiky a opatrenia zohľadňujúce miestne špecifiká a rozmanitosť území EÚ, ich osobitné potreby a relatívne silné stránky.

Vo vidieckych oblastiach EÚ je obyvateľstvo v priemere staršie ako v mestských oblastiach a v nadchádzajúcom desaťročí sa bude jeho počet pomaly znižovať. V spojení s nedostatočnou konektivitou, nerozvinutou infraštruktúrou a nedostatkom rôznych pracovných príležitostí a obmedzeným prístupom k službám to vedie k tomu, že vidiecke oblasti sú pre život a prácu menej atraktívne. Ak sa podarí splniť ciele stanovené v digitálnych ambíciách EÚ do roku 2030, môžu vzniknúť ďalšie príležitosti pre udržateľný rozvoj vidieckych oblastí presahujúci rámec poľnohospodárstva, rastlinnej a živočíšnej výroby a lesného hospodárstva. Otvoria sa nové perspektívy rastu výroby, a najmä služieb, ako aj lepšej geografickej distribúcie služieb a priemyslu.

Cieľom dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti EÚ je riešiť tieto výzvy a obavy tak, že sa bude stavať na nových príležitostiach zelenej a digitálnej transformácie EÚ a skúsenostiach získaných z pandémie COVID-19 a určia sa spôsoby na zlepšenie kvality života na vidieku, dosiahnutie vyváženého územného rozvoja a bude sa stimulovať hospodársky rast.

Vidiecky pakt

Do nového vidieckeho paktu sa zapoja aktéri na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporiť spoločné ciele vízie, posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a reagovať na spoločné ambície vidieckych komunít. Komisia tento rámec uľahčí prostredníctvom existujúcich sietí a podporí výmenu nápadov a najlepších postupov na všetkých úrovniach.

Akčný plán EÚ pre vidiek

Komisia predložila aj akčný plán na urýchlenie udržateľného, súdržného a integrovaného rozvoja vidieka. Viaceré politiky EÚ už poskytujú podporu vidieckym oblastiam a prispievajú k ich vyváženému, spravodlivému, zelenému a inovatívnemu rozvoju. Pri podpore a vykonávaní tohto akčného plánu bude mať zásadný význam Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a politika súdržnosti, pričom ich bude sprevádzať niekoľko ďalších oblastí politiky EÚ, a spoločne zmenia túto víziu na realitu.

Vo vízii a v akčnom pláne sa vymedzujú štyri oblasti činnosti podporované hlavnými iniciatívami, ktorých cieľom je:

  • sila: zamerať sa na posilnenie postavenia vidieckych komunít, zlepšenie prístupu k službám a uľahčenie sociálnej inovácie,
  • konektivita: zlepšiť prepojenosť z hľadiska dopravy, ako aj digitálneho prístupu,
  • odolnosť: zachovať prírodné zdroje a ekologizáciu poľnohospodárskych činností v záujme boja proti zmene klímy a zároveň zabezpečiť sociálnu odolnosť prostredníctvom poskytovania prístupu k vzdelávacím kurzom a rôznym kvalitným pracovným príležitostiam,
  • prosperita: diverzifikovať hospodárske činnosti a zlepšiť pridanú hodnotu poľnohospodárskych a agropotravinárskych činností a agroturistiky.

Komisia bude podporovať a monitorovať vykonávanie akčného plánu EÚ pre vidiek a pravidelne ho bude aktualizovať, aby sa zabezpečilo, že bude aj naďalej relevantný. Takisto bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi a subjektami pôsobiacimi na vidieku s cieľom udržiavať dialóg o vidieckej problematike. Okrem toho sa zavedie „overovanie vplyvov na vidiecke oblasti“, pričom politiky EÚ sa budú preskúmavať optikou vidieka. Cieľom je lepšie identifikovať a zohľadniť možné vplyvy a dôsledky politickej iniciatívy Komisie na zamestnanosť, rast a udržateľný rozvoj na vidieku.

Pri Komisii sa zriadi stredisko pre monitorovanie vidieka s cieľom ďalej zlepšovať zber údajov a analýzu vidieckych oblastí. Toto stredisko bude takisto poskytovať informácie potrebné na tvorbu politík týkajúcich sa rozvoja vidieka a zároveň bude podporovať celkové vykonávanie akčného plánu pre vidiek.

Ďalšie kroky

Toto oznámenie dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti predstavuje prvý krok smerom k silnejším, lepšie prepojeným, odolným a prosperujúcim vidieckym oblastiam do roku 2040. Kľúčovým prvkom na dosiahnutie týchto cieľov bude vidiecky pakt a akčný plán EÚ pre vidiek.

Do konca roka 2021 sa Komisia spojí s Výborom regiónov, aby preskúmala spôsoby na dosiahnutie cieľov vízie. Do polovice roku 2023 Komisia zhodnotí, aké opatrenia financované EÚ a členskými štátmi sa vykonali a naplánovali pre vidiecke oblasti. Vo verejnej správe, ktorá sa uverejní začiatkom roka 2024, sa určia oblasti, v ktorých je potrebná posilnená podpora a financie, ako aj ďalší postup na základe akčného plánu EÚ pre vidiek. Diskusie týkajúce sa správy poskytnú podklad pre úvahy o príprave návrhov na programové obdobie 2028 – 2034.

Súvislosti

Potrebu vypracovať dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti bola zdôraznená v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej a v poverovacích listoch adresovaných podpredsedníčke Šuiciovejkomisárovi Wojciechowskému a komisárke Ferreirovej

V článku 174 ZFEÚ sa EÚ vyzýva, aby pri podpore celkového harmonického rozvoja, posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a znižovaní rozdielov medzi jednotlivými regiónmi venovala mimoriadnu pozornosť vidieckym oblastiam.

V apríli 2021 sa uskutočnil prieskum Eurobarometra, v ktorom sa posúdili priority dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti. V prieskume sa zistilo, že 79 % občanov EÚ podporuje, aby EÚ pri rozhodovaní o verejných výdavkoch prihliadala na vidiecke oblasti, 65 % občanov EÚ si myslí, že miestna oblasť alebo provincia by mali mať možnosť rozhodovať o tom, ako sa vynaložia investície EÚ do vidieka a 44 % uviedlo dopravnú infraštruktúru a prepojenia ako kľúčovú potrebu vidieckych oblastí.

Komisia od 7. septembra do 30. novembra 2020 uskutočnila verejnú konzultáciu o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti. Viac ako 50 % respondentov uviedlo, že najnaliehavejšou potrebou vidieckych oblastí je infraštruktúra. 43 % respondentov ako naliehavú potrebu takisto uviedlo prístup k základným službám a zariadeniam, ako je voda a elektrina, ako aj banky a poštové úrady. Respondenti sa domnievajú, že počas nasledujúcich 20 rokov atraktívnosť vidieckych oblastí bude vo veľkej miere závisieť od dostupnosti digitálnej konektivity (93 %), základných služieb a elektronických služieb (94 %) a od zlepšenia klimatickej a environmentálnej výkonnosti poľnohospodárstva (92 %).

Vyjadrenia členov kolégia

Podpredsedníčka pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v tejto súvislosti uviedla: „Vidiecke oblasti sú domovom takmer 30 % obyvateľstva EÚ a našou ambíciou je výrazne zlepšiť kvalitu ich života. Vypočuli sme si ich obavy a spolu s nimi sme vypracovali túto víziu. Vychádza z nových príležitostí, ktoré prináša zelená a digitálna transformácia EÚ, a zo skúseností získaných počas pandémie COVID-19. Týmto oznámením chceme vidieckym oblastiam poskytnúť nový impulz a zároveň chrániť ich osobitý charakter. Sú to atraktívne, živé a dynamické miesta, ktorým chceme dať pri budovaní budúcnosti Európy silnejší hlas.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Vidiecke oblasti sú dnes pre EÚ kľúčové – produkujú pre nás potraviny, ochraňujú naše dedičstvo a chránia našu krajinu. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri zelenej a digitálnej transformácii. Aby však mohli v plnej miere využiť budúce príležitosti a riešiť výzvy, ktorým v súčasnosti čelia, musíme vidieckym komunitám poskytnúť správne nástroje. Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti je prvým krokom k transformácii našich vidieckych oblastí. Nová SPP prispeje k vízii tým, že bude podporovať inteligentný, odolný a diverzifikovaný poľnohospodársky sektor, presadzovať starostlivosť o životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy a posilní sociálno-ekonomickej štruktúry vo vidieckych oblastiach. Postaráme sa o to, aby akčný plán EÚ pre vidiek umožňoval udržateľný rozvoj našich vidieckych oblastí.“

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: „Hoci všetci čelíme rovnakým výzvam, naše územia disponujú rôznymi prostriedkami a majú odlišné výhody a kapacity na ich zvládanie. Naše politiky musia citlivo vnímať osobitosti našich regiónov. Demokratickú a súdržnú Úniu, ktorú chceme, musíme budovať bližšie k občanom a územiam a zapojiť jednotlivé úrovne verejnej správy. Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti si vyžaduje riešenia navrhnuté podľa osobitných potrieb a možností všetkých oblastí a zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a miestnych komunít. Vidiecke oblasti musia byť schopné poskytovať svojmu obyvateľstvu základné služby a stavať na svojich silných stránkach, aby sa stali motorom hospodárskeho rozvoja. Všetky tieto ciele stoja v centre novej politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027.“

Ďalšie informácie

Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti – smerom k silnejším, prepojeným, odolným a prosperujúcim vidieckym oblastiam do roku 2040

Informačný prehľad o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti

Otázky a odpovede k dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti

Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login