Silnejšia autonómia EÚ – Komisia pripravuje nový nástroj na boj proti donucovaniu

Európska komisia začala 12-týždňovú verejnú konzultáciu, aby získala podnety od podnikov, organizácií a jednotlivcov, ktoré jej pomôžu skoncipovať nový právny nástroj na odrádzanie tretích krajín od donucovacích praktík a na ich odvrátenie. Tento nástroj by Komisii umožňoval, aby voči ktorejkoľvek tretej krajine, ktorá by neprimerane zasahovala do politických rozhodnutí Únie či jej členských štátov, uplatnila obchodné, investičné alebo iné obmedzenia.

Výkonný podpredseda Komisie a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Zaviazali sme sa, že náš nový prístup v rámci obchodnej politiky EÚ bude asertívnejšou obranou našich záujmov. Nevyhnutný by v tomto smere mohol byť nový nástroj na boj proti donucovaniu. Slúžil by ako autonómny nástroj, ktorý by nám umožňoval zasiahnuť, ak naši partneri hrajú proti pravidlám. Obraciame sa na zainteresované strany v EÚ aj mimo nej, aby sa s nami neváhali podeliť o svoje názory na donucovacie praktiky a na to, ako sa im čo najlepšie postaviť. Musíme posilniť odolnosť EÚ, chrániť naše hospodárske záujmy, a keď je to nutné, dôraznejšie uplatňovať naše legitímne právo na uloženie protiopatrení. To je zámerom tejto iniciatívy. Dúfame, že k nej dostaneme široké spektrum príspevkov.“

Konzultácia

V rámci konzultácie sa zbierajú príspevky k rôznym politickým otázkam, ktoré sú pri navrhovaní nástroja EÚ na boj proti donucovaniu relevantné:

  • spúšťacie faktory (alebo okolnosti, za akých môže EÚ zasiahnuť),
  • protiopatrenia (druhy opatrení, aké môže EÚ použiť proti donucovaniu) a
  • pravdepodobný vplyv rôznych možností.

Verejná konzultácia, ktorá prebieha do 22. júna 2021, je súčasťou celkovej konzultačnej stratégie pre túto iniciatívu. Jej zahájením sa začína celý rad konzultačných činností. Ich súčasťou budú od marca do júna 2021 rôzne podujatia so zainteresovanými stranami.

Komisia využije získané podnety pri príprave svojho legislatívneho návrhu, ktorý sa má prijať do konca tohto roka. Akékoľvek politické opatrenia EÚ musia byť a aj budú v súlade s právnym poriadkom EÚ a medzinárodným právom. Nástroj nebude namierený na žiadnu konkrétnu krajinu. Bude sa zaoberať problematickým donucovaním, ktoré Komisia v tejto fáze sleduje a skúma. Pre iniciatívu je kľúčové vymedzenie donucovacích praktík, ku ktorým sa uchyľujú tretie krajiny, a Komisia sa momentálne snaží získať od zainteresovaných strán podnety, aby ich mohla bližšie definovať.

Súvislosti

V posledných rokoch narastá počet cudzích krajín, ktoré sa snažia ovplyvniť rozhodnutia alebo konanie EÚ alebo jej členských štátov, pokiaľ ide o obchod alebo investičnú politiku. Tým, že tieto tretie krajiny obmedzia obchod alebo investície alebo pohrozia, že tak urobia, sa môžu pokúsiť dosiahnuť určité politické smerovanie na úkor podnikov EÚ vrátane podnikov, ktoré v nich pôsobia. Takéto praktiky neprimerane zasahujú do legitímnej tvorby politík EÚ a jej členských štátov a oslabujú jej otvorenú strategickú autonómiu.

Európsky parlament a členské štáty EÚ vyjadrili v súvislosti s týmito praktikami obavy v rámci legislatívneho postupu zmeny nariadenia EÚ o presadzovaní pravidiel obchodu. Vyústilo to do politickej dohody o spoločnom vyhlásení Komisie, Rady a Európskeho parlamentu o vytvorení nového legislatívneho nástroja, ktorý by odrádzal od donucovania a pôsobil proti nemu.

Iniciatívu oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojom vyhlásení o zámere predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady zo 16. septembra 2020. Je aj súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2021.

Legislatívny návrh Komisie bude sprevádzať posúdenie vplyvu. Začiatkom tohto roka bolo uverejnené úvodné posúdenie vplyvu, v ktorom sa predkladá predbežná koncepcia iniciatívy.

Ďalšie informácie

Odkaz na otvorenú verejnú konzultáciu

Odkaz na celkovú konzultačnú stratégiu pre túto iniciatívu

Zasadnutie zainteresovaných strán (registrácia sa ukončí 12. apríla 2021)

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia navrhuje digitálne zelené osvedčenie

Európska komisia predložila návrh na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Digitálne zelené osvedčenie (zaužívané aj ako COVID pas) bude dôkazom o tom, že osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu, alebo ochorenie COVID-19 prekonala. Bude k dispozícii bezplatne v digitálnom alebo papierovom formáte. Bude obsahovať kód QR na zaistenie bezpečnosti a pravosti certifikátu. Komisia vybuduje digitálnu bránu, aby bolo možné overiť všetky osvedčenia v celej EÚ, a bude podporovať členské štáty pri technickej realizácii osvedčení. Členské štáty budú naďalej zodpovedné za rozhodnutie o tom, od ktorých obmedzení v oblasti verejného zdravia vzťahujúcich sa na cestujúcich upustia, ale takéto výnimky budú musieť uplatňovať rovnakým spôsobom aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi digitálneho zeleného certifikátu.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Digitálne zelené osvedčenie ponúka celoeurópske riešenie na zabezpečenie toho, aby občania EÚ mohli využívať harmonizovaný digitálny nástroj na podporu voľného pohybu v EÚ. Toto je na podporu obnovy pozitívny signál. Naším kľúčovým cieľom je ponúknuť ľahko použiteľný, nediskriminačný a bezpečný nástroj, ktorý plne rešpektuje ochranu údajov. A naďalej vyvíjame úsilie, aby sme dosiahli medzinárodnú konvergenciu s ďalšími partnermi.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders dodal: „S digitálnym zeleným osvedčením prijímame európsky prístup, aby sme zabezpečili, že občania EÚ a ich rodinní príslušníci budú môcť v lete cestovať bezpečne a s minimálnymi obmedzeniami. Digitálne zelené osvedčenie nebude predpokladom voľného pohybu ani dôvodom k žiadnej diskriminácii. Spoločný prístup EÚ nám nielen pomôže postupne obnoviť voľný pohyb v rámci EÚ a zabrániť fragmentácii. Takisto je príležitosťou na to, aby sme na základe našich európskych hodnôt, ako je ochrana údajov, ovplyvnili globálne normy a išli príkladom.“

Kľúčové prvky nariadenia, ktoré Komisia navrhuje:

  1. Dostupné a bezpečné osvedčenia pre všetkých občanov EÚ:
  • Digitálne zelené osvedčenie bude pokrývať tri druhy potvrdení – potvrdenie o očkovaní, potvrdenie o teste na COVID-19 (test NAAT/RT-PCR alebo rýchly antigénový test) a potvrdenie pre osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19.
  • Osvedčenia sa budú vydávať v elektronickej alebo papierovej podobe. Obe verzie budú obsahovať kód QR s potrebnými kľúčovými informáciami, ako aj digitálny podpis zaisťujúci pravosť osvedčenia.
  • Komisia vytvorí digitálnu bránu a podporí členské štáty pri vývoji softvéru, ktorý môžu príslušné orgány používať na overovanie podpisov na všetkých osvedčeniach v celej EÚ. Bránou nebudú prechádzať žiadne osobné údaje uvedené v osvedčení, ani ich nebude uchovávať overujúci členský štát.
  • Osvedčenia budú k dispozícii bezplatne a v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu a v angličtine.
  1. Nediskriminácia:
  • Pri cestovaní v EÚ by nárok na digitálne zelené osvedčenie mali mať všetci občania – očkovaní aj neočkovaní. S cieľom zabrániť diskriminácii osôb, ktoré nie sú očkované, Komisia navrhuje vytvoriť nielen interoperabilné potvrdenie o očkovaní, ale aj potvrdenie o teste na COVID-19 a potvrdenie pre osoby, ktoré sa prekonali ochorenie COVID-19.
  • Rovnaké právo pre cestujúcich s digitálnym zeleným osvedčením – ak členské štáty akceptujú dôkaz o očkovaní s cieľom upustiť od určitých obmedzení týkajúcich sa verejného zdravia, ako je testovanie alebo karanténa, vyžadovalo by sa od nich, aby za rovnakých podmienok akceptovali potvrdenia o očkovaní vydané v rámci systému digitálnych zelených osvedčení. Táto povinnosť by sa obmedzovala na vakcíny, ktoré majú povolenie na uvedenie na trh v rámci EÚ, členské štáty však budú môcť akceptovať aj iné očkovacie látky.
  • Oznámenie o ďalších opatreniach – ak bude členský štát naďalej vyžadovať, aby držitelia digitálneho zeleného osvedčenia podstúpili karanténu alebo test, musí to oznámiť Komisii a všetkým ostatným členským štátom a takéto opatrenia odôvodniť.
  1. Iba základné informácie a zabezpečené osobné údaje:
  • Osvedčenia budú obsahovať obmedzený súbor informácií, ako je meno a priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania, príslušné informácie o očkovacej látke/teste/prekonaní ochorenia a jedinečný identifikátor. Tieto údaje možno kontrolovať iba na účel potvrdenia a overenia pravosti a platnosti osvedčenia.

Digitálne zelené osvedčenie bude platné vo všetkých členských štátoch EÚ a k jeho používaniu môže pristúpiť aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Digitálne zelené osvedčenie by sa malo vydávať občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Malo by sa vydávať aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú pobyt v EÚ, a návštevníkom, ktorí majú právo cestovať do iných členských štátov.

Systém digitálnych zelených osvedčení je dočasným opatrením. Pozastaví sa, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási koniec medzinárodnej núdzovej situácie v oblasti zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19.

Ďalšie kroky

Aby bol tento návrh do leta pripravený, musí ho urýchlene prijať Európsky parlament a Rada.

Zároveň musia členské štáty zaviesť rámec dôvery a technické normy dohodnuté v rámci siete elektronického zdravotníctva, aby sa zabezpečila včasná realizácia digitálnych zelených osvedčení, ich interoperabilita a úplný súlad s ochranou osobných údajov. Cieľom je, aby technická práca a návrh boli dokončené v nadchádzajúcich mesiacoch.

Súvislosti

Od cestujúcich v EÚ sa v záujme dodržiavania opatrení na obmedzenie šírenia koronavírusu vyžaduje, aby poskytli rôzne doklady, ako sú lekárske osvedčenia, výsledky testov či prehlásenia. Keďže neexistujú štandardizované formáty, cestujúci pri pohybe v rámci EÚ narážajú na problémy. Takisto sa objavili falšované alebo pozmenené doklady.

Členovia Európskej rady vo svojom vyhlásení prijatom po neformálnych videokonferenciách 25. a 26. februára 2021 vyzvali, aby sa pokračovalo v práci na spoločnom prístupe k potvrdeniam o očkovaní. Komisia spolupracuje s členskými štátmi v rámci siete elektronického zdravotníctva, dobrovoľnej siete spájajúcej vnútroštátne orgány zodpovedné za elektronické zdravotníctvo, na príprave interoperability potvrdení o očkovaní. Usmernenia boli prijaté 27. januára a aktualizované 12. marca a rámec dôvery bol prijatý 12. marca 2021.

Komisia prijala legislatívny návrh, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre digitálne zelené osvedčenie. Komisia takisto prijala doplňujúci návrh s cieľom zabezpečiť, aby sa digitálne zelené osvedčenie vydávalo aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú pobyt v členských štátoch alebo v štátoch pridružených k schengenskému priestoru a návštevníkom, ktorí majú právo cestovať do iných členských štátov. Samostatné návrhy týkajúce sa občanov a osôb, ktoré nie sú občanmi EÚ sú potrebné z právnych dôvodov; pokiaľ ide účel osvedčení, nie je rozdiel v zaobchádzaní s občanmi a oprávnenými osobami, ktoré nie sú občanmi EÚ.

Najnovšie informácie o opatreniach proti koronavírusu, ako aj o cestovných obmedzeniach poskytovaných členskými štátmi sú k dispozícii na platforme Re-open EU.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede – digitálne zelené osvedčenie

Digitálne zelené osvedčenie – prehľad

Digitálne zelené osvedčenie – videoklip

Návrh nariadenia o digitálnom zelenom osvedčení s cieľom uľahčiť voľný pohyb v EÚ

Návrh nariadenia o digitálnych zelených osvedčeniach pre štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom alebo bydliskom v členských štátoch

Bezpečné a účinné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 pre všetkých Európanov

Webové sídlo Európskej komisie venované reakcii na koronavírus

Re-open EU

Koronavírus: spoločná cesta k bezpečnému znovuotvoreniu Európy

Čítať ďalej...

Chránené a odolné lesy: Komisia pracuje na prevencii prírodných požiarov v Európe a na celom svete

Komisia v nadväznosti na Medzinárodný deň lesov uverejnila nové usmernenia, aby prispela k lepšiemu chápaniu toho, ako predchádzať prírodným požiarom na pevnine a účinne na ne reagovať. Približuje v nich možné preventívne opatrenia v oblasti správy, plánovania a obhospodarovania lesov, a načrtáva, ako môžu členské štáty EÚ získať prístup k finančným prostriedkom EÚ na odolnosť proti prírodným požiarom a spolupracovať na úrovni EÚ.

Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska biodiverzity, regulácie klímy a vody, zabezpečovania potravín, liekov a materiálov, sekvestrácie a ukladania oxidu uhličitého, stabilizácie pôdy, ako aj čistenia ovzdušia a vody. Musíme ich chrániť, obnovovať a hospodáriť s nimi udržateľným spôsobom, pretože sú mimoriadne dôležité pre naše životy a živobytie.

V posledných rokoch sa zvyšuje vplyv lesných požiarov na ľudí a prírodu. V nových usmerneniach sa skúmajú vzájomne prepojené faktory, ktoré stoja za týmto nárastom, a poskytuje sa prehľad existujúcich zásad a skúseností v oblasti riadenia krajiny, lesov a zalesnených plôch, ktoré môžu zachrániť životy.

Európskej zelenej dohode bola oznámená nová stratégia EÚ pre lesy na rok 2021 s cieľom zabezpečiť účinné zalesňovanie a ochranu a obnovu lesov v Európe. To pomôže znížiť výskyt a rozsah prírodných požiarov. Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je tiež prispieť k tomu, aby EÚ a jej členské štáty boli primerane vybavené na prevenciu veľkých prírodných požiarov, ktoré vážne poškodzujú biodiverzitu lesov, a na reakciu na ne. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy kladie dôraz na potrebu posilniť odolnosť lesov a zahŕňa niekoľko opatrení na podporu tohto cieľa. Zmena klímy už priamo i nepriamo poškodzuje európske lesy, keďže vedie k požiarom, suchám a bezprecedentnému šíreniu lykožrútov. Takéto vplyvy sa v budúcnosti pravdepodobne budú len znásobovať.

Riziká spojené s prírodnými požiarmi možno úspešne riešiť lepším riadením a územným plánovaním. Zmierňovanie rizík spojených s prírodnými požiarmi si vyžaduje preskúmanie obhospodarovania pôdy. Cieľom je zabezpečiť, aby štruktúra, zloženie a využívanie lesov, zalesnených plôch a iných vegetačných krajinných oblastí boli trvácnejšie a odolnejšie proti prírodným požiarom. Okrem toho je dôležité, aby občania mali dostatok informácií a poznatkov o prírodných požiaroch. Komisia poskytuje finančné prostriedky na takéto vzdelávacie akcie a uľahčuje spoluprácu a koordináciu spoločných reakcií.

Okrem toho Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie vypracovalo profily krajín v rámci Globálneho informačného systému o prírodných požiaroch (Global Wildfire Information System – GWIS) na podporu riadenia lesných požiarov a znižovania rizika katastrof na celom svete, a najmä v Latinskej Amerike a Karibiku. Táto práca je súčasťou komplexného prístupu EÚ k podpore ochrany a udržateľného rozvoja Amazonských lesov. Na túto regionálnu prioritu sa v súčasnosti vzťahuje viac ako 50 programov EÚ a nový rozpočet pre globálnu Európu sa bude zameriavať aj na osobitnú stratégiu pre Amazóniu koordinovanú s členskými štátmi EÚ.

Reakcie členov kolégia

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Stromy sú naši spojenci v boji proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Pomáhajú čistiť vzduch, chladia mestá a zachytávajú CO2. Ľudia už teraz vyvíjajú obrovský tlak na svetové lesy a lesné požiare sú ďalšou z viacerých hrozieb. Vzhľadom na riziko prírodných požiarov, ktoré sa ešte zhoršuje v dôsledku rastúcich teplôt a prehlbujúcich sa súch, má zásadný význam dôslednejšia ochrana lesov, lepšia prevencia a rýchlejšie reakcie.“

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Lesné ekosystémy sú domovom 80 % svetových suchozemských rastlín a živočíchov a ich ničenie ohrozuje nás všetkých. Prírodné požiare sú čoraz väčšou hrozbou pre lesy a ľudí a tento nový kontext, prevencia a spolupráca sú našimi najdôležitejšími nástrojmi. Som presvedčený, že tieto usmernenia môžu viesť k účinnejšej reakcii s veľkým prínosom pre ľudí a prírodu, od ktorej závisíme.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabrielová uviedla: „Prírodné požiare môžu mať katastrofálne dôsledky pre životné prostredie i ľudí. Profily krajín, ktoré vypracovalo Spoločné výskumné centrum, prispejú k posudzovaniu rizík a zmierňovaniu tohto nebezpečenstva. Je to príklad, ako môže veda pomôcť zlepšovať a chrániť životy a našu planétu.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič sa vyjadril takto: „Za posledné roky požiare v Amazónii a na celom svete majú bezprecedentne ničivé dôsledky. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch má preto zásadný význam pre poskytovanie informácií o nebezpečenstve požiaru a oblastiach, ktoré už oheň zničil, na celom svete. Monitorovacie nástroje, ako je globálny informačný systém o prírodných požiaroch, pomáhajú Komisii zhromažďovať všetky informácie na koordináciu reakcie EÚ a ochranu životov, živobytia a životného prostredia.“

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová povedala: „Sme pripravení spolupracovať s našimi partnermi na účinnejšej prevencii prírodných požiarov. Táto práca si vyžaduje výmenu poznatkov o udržateľnom obhospodarovaní lesov v súlade s miestnymi potrebami, ako aj o obnove lesov. Svetové lesy sú nesmierne dôležité pre biodiverzitu, klímu a pre nás ľudí; musíme rešpektovať a chrániť ekosystémy, ktoré nám toľko dávajú, a to aj z hľadiska pracovných miest a živobytia. Vďaka zelenej dohode sa snažíme zabezpečiť zachovanie zdravých lesov pre budúce generácie.“

Súvislosti

V posledných rokoch prírodné požiare významne zasahujú prírodný kapitál, hospodárstvo a obyvateľov vo všetkých kútoch Európy. Príčiny týchto nedávnych trendov sú zložité a zahŕňajú zmenu klímy, zmeny v pôdohospodárstve, sociálne modely, ako je opúšťanie vidieka a rozširovanie miest, meniace sa kultúrne tradície a rekreačné správanie, ako aj nenáležité politiky riadenia požiarov.

Nové scenáre globálnej zmeny klímy navyše poukazujú na potenciálny nárast výskytu tzv. katastrofických požiarov, t. j. prírodných požiarov, ktoré sú príliš závažné na to, aby sa dali uhasiť. V reakcii na tieto alarmujúce trendy by sa mala venovať väčšia pozornosť postupom požiarnej prevencie na pevnine ako súčasti integrovaného riadenia požiarov.

Profily krajín z dielne JRC poskytujú informácie o geografickom rozložení prírodných požiarov, spálených oblastí a emisií a posudzujú režimy a vplyvy prírodných požiarov na úrovni krajín i regiónov na celom svete. Umožňujú globálne posúdenie rizika požiarov a zmiernenie vplyvu prírodných požiarov na degradáciu pôdy, odlesňovanie alebo emisie zo spaľovania biomasy. Globálny informačný systém o prírodných požiaroch vychádza z Európskeho informačného systému o lesných požiaroch v rámci programu Copernicus a v súčasnosti sa ďalej rozvíja za prispenia Skupiny pre pozorovanie Zeme a Národného úradu pre letectva a vesmír USA (NASA) a v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov. Služby GWIS prispievajú aj k dosahovaniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Ďalšie informácie

Verejná konzultácia venovaná novej stratégii EÚ pre lesy

Webová stránka EÚ o lesoch

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie

Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS)

Copernicus

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login