Komisia oznámila výsledky výzvy programu Erasmus+ na rok 2024 pre iniciatívu „Európske univerzity“, ktorá poskytuje podporu alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Vďaka týmto výsledkom sa 14 nových aliancií európskych univerzít pripojilo k 50 predtým vybraným alianciám, ktoré dostanú v priebehu štyroch rokov až 14,4 milióna EUR.

Týchto 64 aliancií európskych univerzít zahŕňa viac ako 560 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania všetkých typov vo všetkých regiónoch Európy.

Výsledky predstavujú dôležitý míľnik, ktorým je dosiahnutie cieľa európskej stratégie pre univerzity, ktorým je do polovice roka 2024 zapojiť najmenej 60 aliancií európskych univerzít s viac ako 500 univerzitami.

Aliancie európskych univerzít spájajú novú generáciu Európanov a umožňujú im študovať a pracovať v rôznych európskych krajinách, v rôznych jazykoch a naprieč odvetviami a akademickými disciplínami. Študenti môžu získať diplom na vysokej úrovni kombináciou štúdia vo viacerých európskych krajinách, čo prispeje k medzinárodnej atraktívnosti a konkurencieschopnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania. Tieto aliancie takisto prinášajú inovácie do európskych regiónov tým, že študentom umožňujú spolupracovať s akademickou obcou, výskumníkmi, podnikmi, mestami, orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti.

64 aliancií zahŕňa 35 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ, ako aj Albánska, Bosny a Hercegoviny, Islandu, Čiernej Hory, Severomacedónskej republiky, Nórska, Srbska a Turecka. Sú pevne zakotvené v komunitách a inovačných sieťach, združujú takmer 2200 pridružených partnerov od mimovládnych organizácií až po podniky, mestá, miestne a regionálne orgány a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania z krajín bolonského procesu. Pridruženými partnermi je napríklad takmer 35 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z Ukrajiny.

Výzva na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ v roku 2024 podporuje aj zriadenie komunity postupov pre európske univerzity, čím sa posilňuje partnerské učenie medzi alianciami a podporuje šírenie opätovne použiteľných výsledkov a modelov v rámci širšieho sektora vysokoškolského vzdelávania.

Na jeseň tohto roka začne svoju činnosť 14 nových aliancií európskych univerzít a spoločenstva praxe pre európske univerzity.

Komisia bude naďalej podporovať aliancie európskych univerzít a akýkoľvek iný druh partnerstva medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania s cieľom jednoduchšie poskytovať spoločné študijné programy, ako sa uvádza aj v koncepcii európskeho diplomu predloženej v marci 2024.

Súvislosti

Iniciatíva „Európske univerzity“ podporuje nadnárodné aliancie v priemere deviatich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré môžu zahŕňať rôzne typy inštitúcií, ako sú komplexné a výskumné univerzity, univerzity aplikovaných vied, technologické inštitúty, umelecké školy a inštitúcie vysokoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Tieto inštitúcie vysokoškolského vzdelávania rozvíjajú dlhodobú štrukturálnu, udržateľnú a systémovú spoluprácu v oblasti vzdelávania v súčinnosti s výskumom a inováciou, a to cezhranične, a prispievajú k riešeniu spoločenských výziev. Ponúkajú učebné osnovy spoločne poskytované v medziuniverzitných kampusoch, v rámci ktorých môžu študenti, zamestnanci a výskumní pracovníci zo všetkých častí Európy využívať bezproblémovú mobilitu.

Komisia navrhla iniciatívu „Európske univerzity“ vedúcim predstaviteľom EÚ pred sociálnym samitom v Göteborgu v novembri 2017 ako súčasť celkovej vízie vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. V európskej stratégii pre univerzity, ktorá bola predstavená v roku 2022, sa stanovuje ambícia podporiť do polovice roka 2024 najmenej 60 aliancií európskych univerzít, do ktorých bude zapojených viac ako 500 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Na tento účel sa v súčasnom programovom období 2021 – 2027 plánuje rekordná suma 1,1 miliardy EUR v rámci programu Erasmus+. Podporu výskumného rozmeru aliancií európskych univerzít možno hľadať v rámci európskej iniciatívy excelentnosti v rámci programu Horizont Európa.

Výzva na predkladanie návrhov „Európske univerzity“ v rámci programu Erasmus+ v roku 2024 bola rozdelená na dve oblasti. Ponúkla podporu pri vytváraní nových aliancií európskych univerzít v celej Európe, ktoré združujú rôzne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania okolo spoločných strategických vízií, ako aj vytvorenie spoločenstva postupov pre aliancie európskych univerzít.

Viac informácií

Výzva na predkladanie návrhovv rámci programu Erasmus+ v rámci programu Erasmus+ na rok 2024: výsledky

Iniciatíva Európske univerzity

Európska stratégia pre univerzity

Balík predpisov o európskom vysokoškolskom vzdelávaní

Prehľad

EÚ a Ukrajina sa rozhodli predĺžiť a aktualizovať svoju súčasnú dohodu o cestnej doprave. Cieľom dohody je pomôcť Ukrajine vstúpiť na svetové trhy uľahčením tranzitu cez krajiny EÚ a ďalším rozvojom jej prepojení s trhom EÚ. Dohoda bola prvýkrát podpísaná 29. júna 2022 po rozsiahlej invázii Ruskana Ukrajinu a výrazne zvýšila objem obchodu medzi Ukrajinou a EÚ po ceste v prospech oboch hospodárstiev.

Platnosť dohody sa preto predlžuje do 30. júna 2025 s tichým predĺžením na ďalšie obdobie šiestich mesiacov, pokiaľ jedna zo strán nesúhlasí a nemá spoľahlivé a jasné dôkazy o tom, že došlo k závažnému narušeniu jej trhu cestnej dopravy alebo že ciele dohody sa zjavne neplnia. V záujme zlepšenia vykonávania dohoda teraz obsahuje tieto ustanovenia s cieľom:

• Požadovať od prevádzkovateľov dopravy, aby mali pri sebe doklady preukazujúce oprávnenie na medzinárodnú prepravu a súlad s dohodou.
• Požadovať doklady potvrdzujúce, že nenaložené operácie sú priamo spojené s tranzitnou alebo dvojstrannou operáciou podľa dohody.
• Zlepšiť dodržiavanie povinností vyplývajúcich z dohody zo strany prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy, najmä pokiaľ ide o riešenie podvodov, falšovania dokladov vodiča a porušení bezpečnosti cestnej premávky, ktoré by mohli viesť k strate práv na poskytovanie dopravných služieb uvedených v dohode.
• Zaviesť ochrannú doložku umožňujúcu pozastavenie platnosti dohody v konkrétnych zemepisných oblastiach, ak trh cestnej dopravy v tejto oblasti čelí závažným narušeniam, ktoré možno pripísať dohode.

Súvislosti

Od prijatia dohody, ktorou sa dočasne uľahčuje cestná nákladná doprava medzi Európskou úniou a Ukrajinou, sa ukrajinský cestný vývoz do EÚ výrazne zvýšil. Konkrétne sa objem vývozu zvýšil približne o dve tretiny, zatiaľ čo vývozná hodnota sa zvýšila o jednu tretinu. To predstavuje viac ako 300,000 dodatočných ton tovaru vyvážaného mesačne. Zároveň sa zvýšil aj ukrajinský dovoz z EÚ, pričom objem dovozu sa zvýšil približne o 300.000 ton za mesiac. Dovozná hodnota sa zvýšila takmer trikrát rýchlejšie ako hodnota vývozu a dosiahla viac ako 700 miliónov EUR mesačne v porovnaní s 250 miliónmi EUR mesačne.  Dohoda, ktorá sa vykonáva v dôsledku straty dopravných trás a vývozných trhov východne od Ukrajiny v dôsledku ruskej agresie, podporuje koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou. Uľahčila prepravu životne dôležitého tovaru, ako je palivo a humanitárna pomoc, na Ukrajinu a umožnila ukrajinskému vývozu, ako sú obilie, rudy a oceľ, dostať sa do EÚ aj mimo nej.

Predchádzajúci dátum ukončenia platnosti dohody bol 30. júna 2024. Aktualizovanú a rozšírenú dohodu podpísali v Bruseli komisárka Adina Vălean a námestníčka ministra pre komunity, územia a rozvoj infraštruktúry Ukrajiny Serhiy Derkach. 

Podobná dohoda existuje medzi EÚ a Moldavskom.

Viac informácií

Zachovanie pohybu ukrajinského tovaru – Európska komisia (europa.eu).

Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy eur. Rozpočet bude doplnený úhradami v odhadovanej výške 72 miliárd eur z nástroja NextGenerationEU. Toto významné finančné krytie podporí EÚ v plnení jej politických priorít a zároveň začlení do rozpočtu zmeny dohodnuté vo februári 2024 v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa finančné prostriedky nasmerujú tam, kde môžu v spolupráci s členskými štátmi EÚ a našimi partnermi na celom svete a v súlade s ich potrebami priniesť čo najviac pre odolnosť Európy a jej pripravenosť na budúcnosť pre občanov a podnikov EÚ. Cesta k tomu vedie cez podporu zelenej a digitálnej transformácie, tvorbu pracovných miest a zároveň posilnenie strategickej autonómie a globálnej úlohy Európy. V rámci nej bude možné prostredníctvom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) podporiť kľúčové kritické technológie.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa v súlade s revíziou viacročného finančného rámca v polovici trvania poskytne ďalšia podpora sýrskym utečencom v Turecku a širšom regióne, načim južným susedom vrátane vonkajšieho rozmeru migrácie, ako aj západnému Balkánu. A čo je zásadné, Ukrajina bude mať k dispozícii stabilnú a predvídateľnú podporu.

Komisia navrhuje prideliť na jednotlivé priority EÚ tieto sumy (v záväzkoch):

• 53,8 mld. eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 mld. eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistenie potrebného manévrovacieho priestoru pre krízové riadenie;
• 49,2 mld. eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, ktoré podporia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj infraštruktúru na podporu zelenej transformácie a prioritných projektov Únie;
• 16,3 mld. eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 mld. eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 mld. eur na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) a 0,5 mld. eur na Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 mld. eur na humanitárnu pomoc (HUMA);
• Ďalších 4,3 miliardy eur bude k dispozícii vo forme grantov v rámci Nástroja pre Ukrajinu doplnených o 10,9 miliardy eur vo forme úverov.
• 13,5 mld. eur na výskum a inováciu, z toho najmä 12,7 mld. eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Návrh rozpočtu počíta aj s financovaním európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prerozdelením prostriedkov z iných programov;
• 4,6 mld. eur na Európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 mld. eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 mld. eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 mil. eur na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie);
• 2,1 mld. eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Európsky vesmírny program, ktorý bude zastrešovať všetky činnosti Únie v tejto strategickej oblasti;
• 11,8 mld. eur na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 mld. eur na zvyšujúce sa náklady na prijaté úvery a pôžičky v rámci NGEU, 4 mld. eur na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 mil. eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 mil. eur na presadzovanie spravodlivosti, práv a hodnôt;
• 2,4 mld. eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 mil. eur na program LIFE na podporu zmiernenia zmeny klímy a adaptácie a 1,5 mld. eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby bol prechod na zelené hospodárstvo skutočným prínosom pre všetkých;
• 2,7 mld. eur na ochranu našich hraníc, z toho hlavne 1,4 mld. eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 mil. eur (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex);
• 2,1 mld. eur na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z toho najmä 1,9 mld. eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami;
• 1,8 mld. eur na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 mil. eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF), ako aj 244,5 mil. eur na podporu vojenskej mobility.
• 977 mil. eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 mil. eur na Program pre jednotný trh a 205 mil. eur na činnosti v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel;
• 583 mil. eur pre program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie na potreby ľudí v oblasti zdravia, ako aj 203 mil. eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), ktorý má umožniť rýchle poskytnutie operačnej pomoci v prípade krízy;
• 784 mil. eur na bezpečnosť, z toho hlavne 334 mil. eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite;
• 196 mil. eur na bezpečné satelitné spojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečnú konektivitu.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého koncom roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav, ktorého cieľom je pretaviť jednotlivé priority do konkrétnych ročných výsledkov.

Rozpočet na rok 2025 bude musieť pred koncom roka formálne schváliť rozpočtový orgán.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2025 sú zahrnuté výdavky kryté z rozpočtových prostriedkov v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Tie sú navýšené o výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU financované z pôžičiek na kapitálových trhoch. V prípade „základného“ rozpočtu sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno zmluvne dohodnúť v danom roku a „platby“ sú skutočne vyplatené peniaze. Všetky sumy sú uvedené v bežných cenách.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o návrhu ročného rozpočtu na rok 2025

Všetky dokumenty o ročnom rozpočte EÚ

Ročný rozpočtový postup

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Rozpočet EÚ v pohybe

EÚ ako dlžník