Európska spoločnosť v dnešných časoch potrebuje príspevok univerzít a iných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania viac ako kedykoľvek predtým. Európa čelí veľkým výzvam, ako sú zmena klímy, digitálna transformácia a starnutie obyvateľstva, a to v čase, keď ju zasiahla najväčšia svetová zdravotná kríza v poslednom storočí a jej hospodárske dôsledky. Univerzity a vôbec celý sektor vysokého školstva majú jedinečné postavenie vo vzdelávaní, výskume a inováciách, keďže formujú udržateľné a odolné ekonomiky a pomáhajú vytvárať zelenšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu Európsku úniu.

Aktuálne prijaté dve nové iniciatívy – Európska stratégia pre univerzity a návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní – majú univerzity v ich úsilí podporiť.

Margaritis Schinas, podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života, povedal: „Kvalitné a inkluzívne európske univerzity sú tak predpokladom, ako aj základom nášho európskeho spôsobu života. Podporujú otvorené, demokratické a spravodlivé spoločnosti ruka v ruke s udržateľným rastom, podnikaním, integráciou a zamestnanosťou. Dnešnými návrhmi chceme dostať nadnárodnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania na novú úroveň. Spoločné hodnoty, viac mobility, širší záber a synergické účinky v snahe vniesť do nášho vysokoškolského vzdelávania skutočne európsky rozmer.“

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Marija Gabriel dodáva: „Dnešné návrhy budú prínosom pre celý sektor vysokoškolského vzdelávania, no zvlášť pre našich študentov. Študenti potrebujú moderné nadnárodné univerzity s jednoduchým prístupom k mobilite v zahraničí, ktoré im ponúknu skutočne európsku študijnú dráhu a skúsenosti. Sme pripravení spojiť sily s členskými štátmi a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v celej Európe. Spoločne dokážeme priblížiť vzdelávania, výskum a inovácie ako službu spoločnosti. Aliancie európskych univerzít už fungujú, pričom do polovice roka 2024 chceme z európskeho rozpočtu podporiť až 60 aliancií európskych univerzít s viac ako 500 univerzitami po celej Európe.“

Európska stratégia pre univerzity

Európa má takmer 5 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, 17,5 mil. študentov terciárneho vzdelávania, 1,35 mil. ľudí učiteľov v terciárnom vzdelávaní a 1,17 mil. výskumných pracovníkov. Cieľom stratégie je podporiť a umožniť všetkým univerzitám v Európe prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, rozvíjať sa a prispievať k odolnosti a obnove Európy. Navrhuje sa v nej súbor dôležitých opatrení na podporu európskych univerzít pri dosahovaní štyroch cieľov:

• Posilniť európsky rozmer vo vysokoškolskom vzdelávaní a výskume;
• Konsolidovať univerzity ako „majáky“ nášho európskeho spôsobu života podpornými akciami zameranými na akademické a výskumné profesijné dráhy, kvalitu a význam nadčasových zručností, rozmanitosť, inklúziu, demokratické princípy, základné práva a akademické hodnoty;
• Umožniť univerzitám, aby sa stali kľúčovými aktérmi zmeny v spojenej zelenej a digitálnej transformácii;
• Podporiť univerzity ako hnaciu silu úlohy a vedúceho postavenia EÚ vo svete.

Budovanie mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe

Cieľom návrhu Komisie na odporúčanie Rady je umožniť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania užšiu a pravidelnejšiu spoluprácu, jednoduchšiu realizáciu spoločných nadnárodných vzdelávacích programov a činností, spájanie potenciálu a zdrojov či ponúkanie spoločných študijných programov. Je to výzva pre členské štáty prijať potrebné opatrenia a vytvoriť vhodné domáce podmienky na uľahčenie užšej a dlhodobej nadnárodnej spolupráce, účinnejšiu realizáciu spoločných vzdelávacích a výskumných činností a nástrojov Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (Bologna). Zjednoduší sa prísun vedomostí a vytvoria tesnejšie väzby medzi vzdelávaním, výskumom a inovačnými priemyselnými komunitami. Cieľom je najmä podporiť poskytovanie kvalitných príležitostí celoživotného vzdelávania pre všetkých orientovaných na tie zručnosti a kompetencie, ktoré sú najviac potrebné na riešenie súčasných ekonomických a spoločenských potrieb.

Realizácia v praxi: štyri hlavné iniciatívy

Európsky rozmer vysokoškolského vzdelávania a výskumu bude do polovice roka 2024 podporený štyrmi hlavnými iniciatívami:

• Dosiahnuť počet 60 združení európskych univerzít do polovice roka 2024 s viac ako 500 inštitúciami vysokoškolského vzdelávania s odhadovaným rozpočtom z programu Erasmus+ vo výške 1,1 mld. eur na roky 2021 – 2027. Ide o to rozvíjať a spoločne využívať dlhodobú štruktúrovanú, udržateľnú a systémovú spoluprácu vo vzdelávaní, výskume a inováciách a následne zriadiť tzv. európske medziuniverzitné kampusy, v ktorých by študenti, zamestnanci a výskumníci zo všetkých častí Európy mohli využívať výhody jednoduchej mobility a spoločne získavať nové poznatky vo všetkých krajinách a disciplínach;
• Dopracovať sa k právnemu štatútu združení inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby od roku 2022 mohli spájať svoje zdroje, kapacity a silné stránky formou pilotného projektu Erasmus+;
• Znížiť byrokraciu pri realizácii spoločných programov a pracovať na spoločnom európskom vzdelaní s uznanou hodnotou nadnárodných skúseností s vysokoškolským vzdelaním, ktoré študenti získajú;
• Rozšíriť možnosti európskej študentskej karty a uľahčiť tak mobilitu na všetkých úrovniach zavedením vlastného európskeho študentského identifikátora pre všetkých mobilných študentov v roku 2022 a do polovice roka 2024 aj pre všetkých vysokoškolských študentov v Európe.

Ďalšie kroky

Koordinácia úsilia medzi EÚ, členskými štátmi, regiónmi, občianskou spoločnosťou a sektorom vysokoškolského vzdelávania je kľúčom k tomu, aby sa Európska stratégia pre univerzity stala skutočnosťou. Komisia vyzýva Radu, členské štáty a univerzity, aby tento politický program prediskutovali a spoločne pracovali na zaručení nadčasovosti dnešných univerzít.

Návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní sa prerokuje s členskými štátmi. Po jeho schválení Radou poskytne Komisia členským štátom a príslušným partnerom podporu pri jeho vykonávaní.

Kontext

Komisia oznámila svoj zámer spoločne vytvoriť program transformácie vysokoškolského vzdelávania vo svojom oznámení o dobudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, ako aj v oznámení týkajúcom sa nového európskeho výskumného priestoru. V záveroch Rady o novom európskom výskumnom priestore z 1. decembra 2020 sa zdôrazňuje, „že sa majú vytvárať silnejšie synergie a prepojenia medzi EVP, EHEA a prvkami európskeho vzdelávacieho priestoru (EEA), ktoré súvisia s vysokoškolským vzdelávaním“. Rada vo svojom uznesení z 26. februára 2021 „O strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030)“ označila zavedenie programu transformácie vysokoškolského vzdelávania za konkrétne opatrenie v prioritnej oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Politický program EVP, ktorý je súčasťou záverov Rady o budúcom riadení európskeho výskumného priestoru z 26. novembra 2021, podporuje akcie zamerané na univerzity vrátane akcie zameranej konkrétne na rozvoj inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v súlade s Európskym výskumným priestorom a v súčinnosti s európskym vzdelávacím priestorom.

Ďalšie informácie

Oznámenie Komisie o európskej stratégii pre univerzity

Návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní

Oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025

Oznámenie o novej ére výskumu a inovácie

Európska komisia a Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie (OECD-INFE) uverejnili spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých. Má slúžiť na zlepšenie finančných zručností jednotlivcov, aby vedeli správne rozhodovať o svojich osobných financiách. Bude podporne pôsobiť na členské štáty, vzdelávacie inštitúcie a celé odvetvie pri tvorbe verejných politík, programov finančnej gramotnosti a vzdelávacích materiálov. Zároveň bude stimulovať tvorcov politík a zainteresované subjekty v EÚ k vzájomnej výmene osvedčených postupov.

S lepším pochopením financií sa zvýši schopnosť jednotlivcov riadiť svoje osobné financie a umožní im bezpečnejšie a sebaistejšie sa zapájať do finančných trhov. Predloženýrámec finančnej spôsobilosti nadväzuje na opatrenia oznámené v akčnom pláne únie kapitálových trhov z roku 2020. Komisia ním dosiahla zásadný míľnik v oblasti finančnej gramotnosti, ktorým nadviazala na úsilie OECD-INFE o jej zvýšenie.

V predmetnom spoločnom rámci finančnej spôsobilosti pre dospelých: sa opisujú kľúčové zručnosti, ktoré jednotlivcom pomáhajú prijímať správne finančné rozhodnutia; sa nadväzuje na vymedzenie základných spôsobilostí finančnej gramotnosti dospelých v rámci G20/OECD-INFE, ktorý sa prispôsobuje kontextu EÚ a do ktorého sa pridávajú zručnosti digitálneho a udržateľného financovania.

Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Ak dáme ľuďom know-how, ako robiť o svojich osobných financiách informované rozhodnutia, bude sa im finančne dariť a budú mať chuť zapájať sa do finančných trhov. S rozširovaním digitalizácie financií sa význam tohto úsilia ešte zvýšil. Súčasná úroveň finančnej gramotnosti v EÚ je poľutovaniahodne nízka a neúmerne vplýva na najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti. Dnešné oznámenie a spoločná práca Komisie a OECD-INFE sú dôležitým krokom k posilneniu finančnej gramotnosti v EÚ, keďže vďaka nim členské štáty a iné zainteresované subjekty získajú nástroje na rozvoj príslušných politík a programov. Tento rámec tvorí kľúčový prvok nášho akčného plánu únie kapitálových trhov a približuje nás k dokončeniu jednotného trhu, na ktorom sa môžu spotrebitelia bezpečne orientovať na kapitálových trhoch.“

Ďalšie kroky

Úsilie Komisie a OECD sa teraz zameria na zavedenie spoločného rámca finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vnútroštátnymi orgánmi a odborníkmi z praxe. Od začiatku roka 2022 budú útvary Komisie a OECD organizovať a moderovať výmeny s členskými štátmi a so zainteresovanými subjektmi.

Komisia a OECD zároveň začnú v spolupráci s členskými štátmi vyvíjať spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre deti a mládež, ktorý by mal byť dokončený v roku 2023.

Súvislosti

Podľa odporúčania OECD o finančnej gramotnosti z roku 2020 finančná gramotnosť pokrýva kombináciu finančného povedomia, znalostí, zručností, postojov a správania, ktoré sú potrebné na prijímanie správnych finančných rozhodnutí a v konečnom dôsledku na dosiahnutie finančnej pohody jednotlivcov. Keďže úroveň finančnej gramotnosti jednotlivcov je však naďalej nízka, dostala sa do popredia záujmu tvorcov politík a iných zainteresovaných subjektov v EÚ.

Komisia preto zahrnula do akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2020 dve opatrenia zamerané na zvýšenie finančnej gramotnosti jednotlivcov v EÚ:

• do 2. štvrťroka 2021 posúdiť uskutočniteľnosť rámca EÚ pre finančnú spôsobilosť:

V apríli 2021 bolo uverejnené posúdenie uskutočniteľnosti rámca finančnej spôsobilosti v EÚ, ktorým sa podporilo vytvorenie celoeurópskych rámcov finančnej spôsobilosti v spolupráci s OECD-INFE.

• pokiaľ bude posúdenie vplyvu pozitívne, predložiť legislatívny návrh, v ktorom sa bude od členských štátov vyžadovať, aby presadzovali opatrenia na podporu finančného vzdelávania spotrebiteľov:

Toto opatrenie sa ďalej spresní v kontexte retailovej investičnej iniciatívy, ktorá sa má prijať vo štvrtom štvrťroku 2022.

Daný spoločný rámec finančnej spôsobilosti EÚ a OECD-INFE pre dospelých vypracovali Komisia a OECD-INFE v koordinovanej spolupráci. Členské štáty a experti si vymenili názory a pripomienkovali vývoj rámca v osobitnej podskupine vládnej expertnej skupiny EÚ pre retailové finančné služby (GEGRFS). Okrem toho útvary Komisie a OECD zorganizovali diskusiu odborných znalcov, ktorí v nej informovali o využiteľnosti rámca.

Cieľom rámca finančnej spôsobilosti bude poskytnúť spoločné celoeurópske pojmy a rámec pre rozvoj politík a programov zvyšovania finančnej gramotnosti, identifikovať nedostatky vo vzdelávaní a vytvoriť hodnotiace nástroje.

Ďalšie informácie

Rámec finančnej spôsobilosti 

Komisia uverejňuje otvorenú verejnú konzultáciu k pripravovanému európskemu aktu o slobode médií – prelomovej iniciatíve, ktorú predsedníčka von der Leyenová oznámila v správe o stave Únie v roku 2021 s cieľom chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Nadväzuje na výzvu na predloženie dôkazov uverejnenú 21. decembra 2021, v ktorej sa uviedli hlavné ciele iniciatívy, rôzne možnosti a vplyvy.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Médiá sú pilierom demokracie. Ten však dnes má trhliny, keďže vlády a súkromné skupiny sa snažia vyvíjať na médiá tlak. Komisia preto navrhne spoločné pravidlá a záruky na ochranu nezávislosti a plurality médií. Novinári by mali mať priestor na to, aby si robili svoju prácu, informovali občanov a dohliadali na výkon moci bez strachu či preferenčného zaobchádzania. Cieľom tejto rozsiahlej konzultácie je dospieť k čo najlepšiemu návrhu.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Musíme zabezpečiť, aby európske médiá zostali nezávislé, inovačné a udržateľné a aby mohli pracovať bez akýchkoľvek neodôvodnených zásahov do ich činnosti – či už zo strany súkromných alebo verejných subjektov. Dnes otvárame konzultáciu k pripravovanému aktu o slobode médií: zaujíma nás váš názor a chceme preskúmať vaše riešenia, aby sme dospeli k odolnému mediálnemu trhu, ktorý bude občanom poskytovať rozmanité a spoľahlivé informácie.“

Cieľom konzultácie je zhromaždiť názory na najdôležitejšie otázky ovplyvňujúce fungovanie vnútorného mediálneho trhu vrátane rôznych druhov zasahovania do médií, ale aj hospodárskych trendov. Konzultácia sa venuje mediálnym trhom z troch hlavných hľadísk: prvým je transparentnosť a nezávislosť (napr. kontrola transakcií na mediálnych trhoch, transparentnosť vlastníctva médií a meranie sledovanosti), druhým sú podmienky ich zdravého fungovania (napr. vystavenie verejnosti pluralite názorov, inovácie na mediálnom trhu EÚ) a tretím spravodlivé prideľovanie štátnych zdrojov (napr. nezávislosť verejnoprávnych médií, transparentnosť a spravodlivá distribúcia štátnej reklamy). Očakáva sa aj spätná väzba k možnostiam správy v rámci aktu, ktoré by mohli nadviazať na Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). 

Návrh má Komisia predložiť v treťom štvrťroku 2022. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať od občanov (najmä novinárov), médií (súkromných aj verejnoprávnych), akademickej obce, občianskej spoločnosti, verejných orgánov, podnikov a všetkých zainteresovaných strán názory, podklady a údaje, ktoré Komisii pomôžu pri tvorbe týchto nových pravidiel. Vyjadriť sa možno do 21. marca 2022 na portáli „Vyjadrite svoj názor“.

Súvislosti

V súlade s pracovným programom Komisie na rok 2022 je prijatie európskeho aktu o slobode médií naplánované na tretí štvrťrok 2022. Vychádzať bude z revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v ktorej sa stanovujú pravidlá nezávislosti regulačných orgánov v oblasti médií, podporuje sa transparentnosť vlastníctva médií a uznáva sa, že do redakčných rozhodnutí by sa nemalo zasahovať. Iniciatíva sa zameria na odstránenie prekážok pri zriaďovaní a prevádzke mediálnych služieb a na tvorbu spoločného rámca pre rozvoj vnútorného mediálneho trhu s cieľom chrániť slobodu a pluralitu médií. Bude v súlade so snahami EÚ v oblasti presadzovania demokratickej účasti, boja proti dezinformáciám a podpory slobody a plurality médií v zmysle akčného plánu pre európsku demokraciu. Doplní najmä nedávno prijaté odporúčanie k ochrane, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov, navrhovaný balík predpisov o digitálnych službách a pripravovanú iniciatívu na ochranu novinárov a obhajcov práv pred zneužívaním súdnych sporov (SLAPP). Európsky akt o slobode médií bude sprevádzať aj opatrenia na podporu životaschopnosti, odolnosti a digitálnej transformácie mediálneho sektora v rámci akčného plánu pre médiá a audiovizuálny sektor.

Ďalšie informácie

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách

Akčný plán pre európsku demokraciu – tlačová správa

Akčný plán pre európsku demokraciu – webové sídlo

Akčný plán pre európsku demokraciu – prehľad

Akčný plán pre európsku demokraciu – otázky a odpovede

Odporúčanie k bezpečnosti novinárov – tlačová správa

Odporúčanie k bezpečnosti novinárov – prehľad

Odporúčanie k bezpečnosti novinárov – právny text

Akčný plán pre médiá a audiovizuálny sektor – tlačová správa

Akčný plán pre médiá a audiovizuálny sektor – webové sídlo

Akčný plán pre médiá a audiovizuálny sektor – prehľad

Balík predpisov o digitálnych službách

Sloboda a pluralita médií

Podpora EÚ pre sektor spravodajských médií