Okrem toho sa na vajcia, hydinu, cukor, ovos, kukuricu, krúpy a med uplatňuje istá núdzová brzda. Automaticky sa zatiahne, ak objem dovozu dosiahne priemerný ročný dovoz zaznamenaný v období od 1. júla 2021 do 31. decembra 2023. Generálne riaditeľstvo Komisie pre obchod uverejnilo aj tieto objemy dovozu. 

Po prijatí týchto opatrení teraz Komisia prostredníctvom konzultácií s Ukrajinou podľa článku 29 Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou podniká aj kroky potrebné na dosiahnutie dlhodobejšej recipročnej liberalizácie ciel. Vyústením tohto procesu bude hospodárska istota a stabilný obchodný rámec pre Ukrajinu aj EÚ, ako aj pre poľnohospodárov a podniky. Bol by to tiež dôležitý posun k obnove Ukrajiny a pri jej ďalšej integrácii do vnútorného trhu EÚ, aby sa napokon zabezpečilo budúce pristúpenie krajiny k Únii.

Ďalšie kroky

Nové autonómne obchodné opatrenia nadobudnú účinnosť 6. júna, len čo 5. júna 2024 uplynie platnosť súčasného režimu. Tieto opatrenia budú v platnosti do 5. júna 2025.

Súvislosti

Autonómne obchodné opatrenia platia od 4. júna 2022 a majú nepochybne pozitívny vplyv na ukrajinský obchod s EÚ. Pomáhajú zmierniť ťažkú situáciu, ktorej čelia ukrajinskí výrobcovia a vývozcovia v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska. Spolu s koridormi solidarity viedli k tomu, že obchodné toky z Ukrajiny do EÚ boli v rokoch 2022 a 2023 pozoruhodne stabilné, a to aj napriek závažným narušeniam spôsobeným vojnou a v rozpore s celkovým trendom poklesu obchodu Ukrajiny. V roku 2023 predstavoval dovoz do EÚ z Ukrajiny 22,8 miliardy eur, pričom pred vojnou v roku 2021 bol na úrovni 24 miliárd eur.

Ďalšie informácie

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou

Komisia spustila tieto tri nové iniciatívy na posilnenie spolupráce EÚ s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií:

• nová kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve,
• nová akcia Európskej rady pre inovácie (EIC) na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií,
• nové komunitné centrum Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Iliana Ivanovová odštartovala iniciatívy na podujatí organizovanom na diaľku spolu s ukrajinským podpredsedom vlády Mychajlom Fedorovom a ministrom školstva a vedy Oksenom Lisovyjom.

Kancelária programu Horizont Európa

Nová kancelária programu Horizont Európa zvýši informovanosť o možnostiach účasti Ukrajiny na projektoch spolupráce v oblasti výskumu a inovácií v rámci programu Horizont Európa – programu EÚ pre výskum a inovácie. Na tieto účely bude propagovať program Horizont Európa na Ukrajine a podporovať integráciu Ukrajiny do európskeho výskumného priestoru, pričom bude poskytovať podporu ukrajinským národným kontaktným miestam pre program Horizont Európa. Kancelária programu Horizont Európa bude fungovať pod záštitou Národnej výskumnej nadácie Ukrajiny.

Akcia EIC na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií

Akcia Európskej rady pre inovácie EIC4Ukraine podporí ukrajinskú komunitu pôsobiacu v oblasti špičkových technológií sumou 20 miliónov eur. Tá bude určená ukrajinským startupom v snahe pomôcť im rásť a začleniť sa do európskeho inovačného ekosystému. Iniciatíva, ktorú realizuje európska sieť združení startupov, podporí najmenej 200 ukrajinských špičkových technologických startupov, z ktorých každý dostane až do 60 000 eur na ďalší rozvoj svojich inovačných a podnikateľských činností.

Komunitné centrum EIT

Komunitné centrum EIT v Kyjeve bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto na podávanie informácií o príležitostiach, ktoré poskytuje celá komunita EIT v celej Európskej únii aj mimo nej. Ukrajinským inovátorom, ktorí zostanú vo svojej domovskej krajine, poskytne prístup k partnerom, trhom, testovacím zariadeniam, odbornej príprave a investíciám. Záštitu nad centrom prevzal Ukrajinský fond pre startupy.

Súvislosti

Vzhľadom na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a záväzok EÚ ponúknuť ukrajinskej výskumnej a inovačnej komunite konkrétne prostriedky podpory je Ukrajina zapojená do programu Horizont Európa a do programov Euratomu bez toho, aby musela finančne prispievať.

Túto podporu dopĺňa niekoľko opatrení. Okrem aktuálne ohlásených nových iniciatív medzi ne patria iniciatívy ERA4Ukraine, Horizont4Ukraine, štipendijný program EURIZON pre Ukrajinu a ERC4Ukraine, ako aj MSCA4Ukraine – špecializovaný štipendijný program v objeme 25 miliónov eur v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) pre výskumníkov vysídlených z Ukrajiny.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) je jedinečný orgán EÚ, ktorého cieľom je podnecovať inovácie tým, že spája organizácie pôsobiace v oblasti podnikania, vzdelávania a výskumu. EIT podporuje ukrajinských inovátorov prostredníctvom viacerých opatrení vrátane osobitnej iniciatívy „Rebuild Ukraine“ – kohorty programu EIT Jumpstarter zameranej na obnovu Ukrajiny, iniciatívy Red Kalyna zameranej na ocenenie ukrajinských podnikateliek a iniciatívy EIT v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorá zvyšuje inovačnú kapacitu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

Ďalšie informácie

Informačný prehľad – kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve

Informačný prehľad – podpora ukrajinských výskumníkov a inovátorov

Medzinárodná spolupráca s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií

Európska rada pre inovácie

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

Podpora celej škály opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, zostáva naďalej veľmi vysoká. Takmer deväť z desiatich respondentov (89 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou a viac ako osem z desiatich (84 %) respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ. S poskytovaním finančnej podpory Ukrajine súhlasí 72 %. Rovnaký počet (72 %) podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom. Približne šesť z desiatich respondentov (61 %) súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a aby financovala nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu (60 %).

Väčšina respondentov je spokojná s tým, ako EÚ zareagovala na ruskú inváziu na Ukrajinu (57 %). Spokojnosť s reakciou ich národných vlád vyjadrilo 54 % Európanov.

Silnejšia a nezávislejšia EÚ

Pokiaľ ide o vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, viac ako osem z desiatich respondentov súhlasí s tým, že EÚ by mala masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie (83 %) a čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie (81 %).

Viac ako dve tretiny občanov EÚ (69 %) sú za spoločnú zahraničnú politiku členských štátov a súhlasia s tým, že EÚ má dostatočnú moc aj nástroje na obranu hospodárskych záujmov Európy v globálnom hospodárstve.

Viac ako tri štvrtiny Európanov (77 %) sú za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku členských štátov EÚ. Tento názor zastáva viac ako šesť z desiatich respondentov v každom členskom štáte.

Takmer sedem z desiatich respondentov (69 %) podporuje myšlienku spoločnej európskej politiky v oblasti migrácie, zatiaľ čo 68 % podporuje spoločný európsky azylový systém. Zároveň sa tri štvrtiny respondentov (75 %) vyjadrili v prospech posilnenia vonkajších hraníc EÚ s navýšením počtu príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Vojna na Ukrajine a prisťahovalectvo ako hlavné obavy EÚ

28 % Európanov sa nazdáva, že prisťahovalectvo na jednej strane a vojna na Ukrajine na strane druhej patria k dvom najdôležitejším výzvam, ktorým EÚ čelí. Potom nasleduje medzinárodná situácia (24 %) a ďalej „nárast cien/inflácia/životné náklady“ (20 %, teda štvrté miesto, zatiaľ čo na jar minulého roku bola táto obava na prvom mieste).

Európania vnímajú EÚ ako priestor stability v nepokojnom svete

Pozitívne vnímanie EÚ

Z aktuálne uverejneného 100. štandardného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že sedem z desiatich občanov EÚ (70 %) sa domnieva, že Európska únia je priestorom stability v nepokojnom svete. Je to názor väčšiny respondentov vo všetkých členských štátoch. Okrem toho, viac ako šesť z desiatich občanov (61 %) vidí budúcnosť EÚ optimisticky.

Súvislosti

100. vydanie štandardného prieskumu Eurobarometra

Prieskum Eurobarometer, založený ako nástroj, ktorý má Európanom pomáhať navzájom sa spoznávať, má zásadný význam pre lepšie pochopenie vývoja verejnej mienky v Európe. Štandardný Eurobarometer, ktorý bol už vydaný po stýkrát, je nadnárodná štúdia, ktorá sa vykonáva dvakrát ročne prostredníctvom osobných rozhovorov a jej účelom je vyhodnotiť a porovnať trendy verejnej mienky v členských štátoch EÚ.

Štandardný Eurobarometer 100 (jeseň 2023) prebiehal v dňoch 23. október až 15. november 2023 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Otázky sa osobne kládli 26 471 občanom Únie.

Ďalšie informácie

Štandardný Eurobarometer 100