Podpora celej škály opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, zostáva naďalej veľmi vysoká. Takmer deväť z desiatich respondentov (89 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou a viac ako osem z desiatich (84 %) respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ. S poskytovaním finančnej podpory Ukrajine súhlasí 72 %. Rovnaký počet (72 %) podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom. Približne šesť z desiatich respondentov (61 %) súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a aby financovala nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu (60 %).

Väčšina respondentov je spokojná s tým, ako EÚ zareagovala na ruskú inváziu na Ukrajinu (57 %). Spokojnosť s reakciou ich národných vlád vyjadrilo 54 % Európanov.

Silnejšia a nezávislejšia EÚ

Pokiaľ ide o vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, viac ako osem z desiatich respondentov súhlasí s tým, že EÚ by mala masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie (83 %) a čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie (81 %).

Viac ako dve tretiny občanov EÚ (69 %) sú za spoločnú zahraničnú politiku členských štátov a súhlasia s tým, že EÚ má dostatočnú moc aj nástroje na obranu hospodárskych záujmov Európy v globálnom hospodárstve.

Viac ako tri štvrtiny Európanov (77 %) sú za spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku členských štátov EÚ. Tento názor zastáva viac ako šesť z desiatich respondentov v každom členskom štáte.

Takmer sedem z desiatich respondentov (69 %) podporuje myšlienku spoločnej európskej politiky v oblasti migrácie, zatiaľ čo 68 % podporuje spoločný európsky azylový systém. Zároveň sa tri štvrtiny respondentov (75 %) vyjadrili v prospech posilnenia vonkajších hraníc EÚ s navýšením počtu príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Vojna na Ukrajine a prisťahovalectvo ako hlavné obavy EÚ

28 % Európanov sa nazdáva, že prisťahovalectvo na jednej strane a vojna na Ukrajine na strane druhej patria k dvom najdôležitejším výzvam, ktorým EÚ čelí. Potom nasleduje medzinárodná situácia (24 %) a ďalej „nárast cien/inflácia/životné náklady“ (20 %, teda štvrté miesto, zatiaľ čo na jar minulého roku bola táto obava na prvom mieste).

Európania vnímajú EÚ ako priestor stability v nepokojnom svete

Pozitívne vnímanie EÚ

Z aktuálne uverejneného 100. štandardného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že sedem z desiatich občanov EÚ (70 %) sa domnieva, že Európska únia je priestorom stability v nepokojnom svete. Je to názor väčšiny respondentov vo všetkých členských štátoch. Okrem toho, viac ako šesť z desiatich občanov (61 %) vidí budúcnosť EÚ optimisticky.

Súvislosti

100. vydanie štandardného prieskumu Eurobarometra

Prieskum Eurobarometer, založený ako nástroj, ktorý má Európanom pomáhať navzájom sa spoznávať, má zásadný význam pre lepšie pochopenie vývoja verejnej mienky v Európe. Štandardný Eurobarometer, ktorý bol už vydaný po stýkrát, je nadnárodná štúdia, ktorá sa vykonáva dvakrát ročne prostredníctvom osobných rozhovorov a jej účelom je vyhodnotiť a porovnať trendy verejnej mienky v členských štátoch EÚ.

Štandardný Eurobarometer 100 (jeseň 2023) prebiehal v dňoch 23. október až 15. november 2023 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Otázky sa osobne kládli 26 471 občanom Únie.

Ďalšie informácie

Štandardný Eurobarometer 100

Európska komisia rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom „Zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry, vzdelávania, jazyka a tradícií v krajinách EÚ“.

Organizátori iniciatívy naliehavo vyzývajú Komisiu, aby zintenzívnila svoje opatrenia na podporu integrácie ukrajinských utečencov v EÚ. Takisto ju vyzývajú, aby navrhla nové právne predpisy na zachovanie ukrajinskej kultúry, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva, ako aj na vytvorenie celoeurópskej štruktúry integračných centier.

Rozhodnutie o registrácii má právnu povahu a nemá vplyv na konečné právne a politické závery Komisie týkajúce sa tejto iniciatívy ani na opatrenia, ktoré chce Komisia prijať, ak iniciatíva získa potrebnú podporu.

Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu.

Ďalší postup

Po zmienenej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Jej úlohou bude rozhodnúť, či v súvislosti s iniciatívou podnikne opatrenia alebo jej nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Súvislosti

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne je k dispozícii od apríla 2012. Po formálnom zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov môže touto formou milión občanov pochádzajúcich aspoň zo siedmich členských štátov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla právne akty v oblastiach, v ktorých má právomoc konať. Iniciatíva je prípustná, ak spĺňa tieto podmienky: 1. navrhovaná iniciatíva nesmie zjavne prekračovať rámec právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu; 2. nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená ani šikanujúca; 3. ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie.

Komisii bolo doposiaľ doručených 128 žiadostí o začatie európskej iniciatívy občanov, pričom 103 z nich bolo prípustných, a teda splnilo podmienky registrácie.

Ďalšie informácie

Zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry, vzdelávania, jazyka a tradícií v štátoch EÚ

Štatistika EIO

Európske iniciatívy občanov, pre ktoré sa v súčasnosti zbierajú podpisy

Fórum európskej iniciatívy občanov

Kampaň #EUTakeTheInitiative

Podpredseda Európskej komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas sa v Kyjeve stretol s ukrajinským ministrom mládeže a športu Vadymom Guttsaitom. Zhodli sa na význame pokračujúcej úzkej spolupráce v oblasti mládeže a športu, ktorej význam je vo svetle nevyprovokovanej a neoprávnenej agresie Ruska voči Ukrajine a jej ničivého dosahu na životy miliónov mladých Ukrajincov a na odvetvie športu v krajine čoraz markantnejší. Dohodli sa tiež, že zintenzívnia spoločné politické úsilie na programe EÚ a Ukrajiny v oblasti mládeže a športu.

Toto sú konkrétne výsledky predmetného zasadnutia:

• Komisia sa rozhodla otvoriť od roku 2024 akcie na rozvoj kapacít pre mládež a šport v rámci programu Erasmus+ aj krajinám Východného partnerstva. Ukrajinské zväzy sa tak budú môcť zapojiť do projektov medzinárodnej spolupráce s krajinami z programu Erasmus+ v oblasti mládeže a športu. Vďaka tomu budú môcť požiadať o podporu príslušných činností a politických opatrení v rámci projektov, ktoré presadzujú spoločné hodnoty, blaho jednotlivcov a rozvoj súdržnejších komunít.

• V záujme užšej spolupráce v rámci programu Erasmus+ medzi športovými zväzmi z Ukrajiny a z členských štátoch EÚ by sa mohli organizovať každoročné webináre. Pilotný webinár už Európska komisia v spolupráci s ukrajinským ministerstvom mládeže a športu zorganizovala 7. apríla 2023.
• Európsky zbor solidarity ponúka dobrovoľnícke aktivity mladým ľuďom vo veku od 18 do 30 rokov, ktorí majú legálny pobyt v EÚ a v partnerských krajinách vrátane Ukrajiny. Program už dnes obsahuje projekty poskytujúce pomoc a poradenstvo tým, ktorých život ovplyvnila ruská vojna. Komisia sa rozhodla pokračovať v týchto dobrovoľníckych činnostiach aj v roku 2024.
• V rámci regionálneho programu EU4Youth EÚ podporuje mladých ľudí, ako aj celé ukrajinské odvetvie mládeže v oblasti zamestnanosti a podnikania. V apríli 2023 bola spustená nová fáza tohto programu zameraná na angažovanosť a posilnenie postavenia mládeže.

Deje sa tak v kontexte návštevy podpredsedu Schinasa v Kyjeve, kde s ukrajinským ministerstvom školstva a vedy podpísal dohodu o spolupráci v oblasti vzdelávania.   

Súvislosti 

Európska únia a Ukrajina úzko spolupracujú v oblasti mládeže a športu už od podpisu dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou 21. marca 2014.

Od začiatku ruskej agresie Európska komisia pomáha Ukrajine a posilňuje podporu a spoluprácu, a to aj prostredníctvom programu Erasmus+. Rozpočet na ročný pracovný program na rok 2023 sa zvýšil o 100 miliónov eur s úmyslom podporiť ľudí postihnutých vojnou s tým, že EÚ zabezpečí, aby boli mladým ľuďom, ale aj pracovníkom s mládežou a zamestnancom ukrajinských organizácií pôsobiacich v oblasti mládeže, vzdelávania a odbornej prípravy ponúkané flexibilné príležitosti.

Informácie o právach a možnostiach podpory v EÚ pre mladých ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny sú k dispozícii online na Európskom portáli pre mládež.

V oblasti športu zaviedla Európska komisia v roku 2022 cenu „Šport za mier“ v rámci športových ocenení EÚ BeInclusive (začleňuj sa), ktoré sa udeľujú projektom používajúcim šport ako prostriedok na presadzovanie mieru a európskych hodnôt. V roku 2023 bola cena „Šport za mier“ udelená námestníkom Ministerstva mládeže a športu Ukrajiny Andrijom Chesnokovom mládežníckemu projektu Youth Line z Portugalska za európsku integráciu. Ide o projekt, ktorý pomáha ľuďom utekajúcim pred ruskou vojnou, začať nový život budovaním komunít a športovými aktivitami.