Európska komisia uverejnila hodnotiacu tabuľku štátnej pomoci z roku 2024, ktorá poskytuje komplexný prehľad výdavkov na štátnu pomoc v EÚ v roku 2023. Hoci celkové výdavky klesli z 243,27 miliardy eur v roku 2022 na 186,78 miliardy eur v roku 2023, členské štáty nasmerovali 73 % finančných prostriedkov na politické ciele EÚ, ako sú ochrana životného prostredia a úspory energie, výskum, vývoj a inovácie a regionálny rozvoj. V roku 2022 tento podiel predstavoval 49 %. Celková suma pomoci vynaložená na tieto kľúčové ciele sa zvýšila zo 119,98 miliardy eur na 136,78 miliardy eur.

Najvýraznejšie zníženie výdavkov bolo spôsobené postupným ukončením krízovej pomoci určenej na zmiernenie účinkov pandémie koronavírusu a ruskej invázie na Ukrajinu. To znamená, že výdavky na štátnu pomoc sa v roku 2023 začali normalizovať.

Z hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci založenej na správach členských štátov vyplýva najmä to, že v roku 2023:

• Členské štáty vykázali celkové výdavky na štátnu pomoc vo výške približne 186,78 miliardy eur. To zodpovedá 1,09 % HDP EÚ v roku 2023 a predstavuje zníženie o 23 % v porovnaní s rokom 2022, keď celkové výdavky predstavovali 243,27 miliardy eur. Členské štáty sa zamerali na podporu spoločností pri dosahovaní kľúčových dlhodobých priorít EÚ, pričom výrazne znížili krízovú pomoc poskytovanú v súvislosti s pandémiou COVID-19. Členské štáty EÚ vynaložili na štátnu pomoc určenú na kľúčové priority EÚ celkovo 136,78 miliardy eur, resp. 0,8 % HDP EÚ. To zodpovedá zvýšeniu o 14 % v porovnaní s rokom 2022, keď výdavky na tieto opatrenia predstavovali 119,98 miliardy eur.
• Ochrana životného prostredia a úspory energie sú politické ciele, na ktoré členské štáty vynaložili v roku 2023 zďaleka najviac finančných prostriedkov (55,32 miliardy eur, čo predstavuje približne 30 % celkových výdavkov na štátnu pomoc). Náprava vážneho narušenia hospodárstva bola druhým politickým cieľom, na ktorý bolo vynaložených približne 25 % celkových výdavkov EÚ na štátnu pomoc.
• Opatrenia schválené podľa dočasného krízového a transformačného rámca na vyváženie negatívnych účinkov vojny Ruska proti Ukrajine na hospodárstvo a na podporu prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo predstavovali 39,45 miliardy eur (21 % celkových výdavkov na štátnu pomoc a 0,23 % HDP EÚ).
• Zníženie výdavkov na štátnu pomoc v roku 2023 bolo spôsobené postupným ukončením opatrení prijatých na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu. V roku 2023 tento druh výdavkov na pomoc klesol na 0,06 % HDP EÚ. Tieto výdavky predstavovali len pomerne malú časť rozpočtu na schválené krízové opatrenia: 34 % na podporu v súvislosti s pandémiou COVID-19 a 19 % na všetky opatrenia dočasného krízového a transformačného rámca.
• Podiel opatrení, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, naďalej rastie. Členské štáty v roku 2023 vykonali 2 105 nových opatrení podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, 690 nových opatrení podľa nariadenia o skupinovej výnimke v odvetví poľnohospodárstva a 30 nových opatrení podľa nariadenia o skupinovej výnimke v odvetví rybárstva. To celkovo zodpovedá 88 % celkového počtu nových opatrení štátnej pomoci a 93 % všetkých nových opatrení štátnej pomoci s vylúčením krízovej pomoci.  Celková suma štátnej pomoci vynaložená na základe skupinových výnimiek predstavovala 70,53 miliardy eur (približne 38 % celkových výdavkov v roku 2023).

Súvislosti

Toto vydanie hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci z roku 2024 obsahuje šesť bodov osobitného zamerania, ktorými sú: opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva pri zmierňovaní vplyvu vojny Ruska proti Ukrajine a na podporu prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo; štátna pomoc poskytnutá v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom; výdavky na štátnu pomoc, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka; štátna pomoc v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia, obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie; zavádzanie širokopásmových sietí; priemyselné inovácie a výroba čistých technológií.

V snahe získať lepší prehľad o pomoci skutočne poskytnutej na základe dvoch krízových rámcov Komisia vykonávala pravidelné prieskumy, aby získala informácie od členských štátov. Výsledky sú zhrnuté v sérii politických prehľadov, ktoré sú k dispozícii tu.

Ďalšie informácie

Prílohy k hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci poskytujú ďalší ilustračný materiál, vďaka ktorému sa možno informovanejšie oboznámiť s výsledkami hodnotiacej tabuľky z roku 2024. Údaje o výdavkoch na štátnu pomoc, ktoré zhromaždilo GR pre hospodársku súťaž, sú dostupné aj na jeho webovej stránke s registrom údajov na webovom sídle venovanom hospodárskej súťaži. Viac informácií o hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci vrátane predchádzajúcich hodnotiacich tabuliek nájdete tu.

Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2025 vo výške 199,7 miliardy eur. Rozpočet bude doplnený úhradami v odhadovanej výške 72 miliárd eur z nástroja NextGenerationEU. Toto významné finančné krytie podporí EÚ v plnení jej politických priorít a zároveň začlení do rozpočtu zmeny dohodnuté vo februári 2024 v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa finančné prostriedky nasmerujú tam, kde môžu v spolupráci s členskými štátmi EÚ a našimi partnermi na celom svete a v súlade s ich potrebami priniesť čo najviac pre odolnosť Európy a jej pripravenosť na budúcnosť pre občanov a podnikov EÚ. Cesta k tomu vedie cez podporu zelenej a digitálnej transformácie, tvorbu pracovných miest a zároveň posilnenie strategickej autonómie a globálnej úlohy Európy. V rámci nej bude možné prostredníctvom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) podporiť kľúčové kritické technológie.

V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa v súlade s revíziou viacročného finančného rámca v polovici trvania poskytne ďalšia podpora sýrskym utečencom v Turecku a širšom regióne, načim južným susedom vrátane vonkajšieho rozmeru migrácie, ako aj západnému Balkánu. A čo je zásadné, Ukrajina bude mať k dispozícii stabilnú a predvídateľnú podporu.

Komisia navrhuje prideliť na jednotlivé priority EÚ tieto sumy (v záväzkoch):

• 53,8 mld. eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 0,9 mld. eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistenie potrebného manévrovacieho priestoru pre krízové riadenie;
• 49,2 mld. eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, ktoré podporia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj infraštruktúru na podporu zelenej transformácie a prioritných projektov Únie;
• 16,3 mld. eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho okrem iného 10,9 mld. eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 2,2 mld. eur na nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) a 0,5 mld. eur na Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán, ako aj 1,9 mld. eur na humanitárnu pomoc (HUMA);
• Ďalších 4,3 miliardy eur bude k dispozícii vo forme grantov v rámci Nástroja pre Ukrajinu doplnených o 10,9 miliardy eur vo forme úverov.
• 13,5 mld. eur na výskum a inováciu, z toho najmä 12,7 mld. eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Návrh rozpočtu počíta aj s financovaním európskeho aktu o čipoch v rámci programu Horizont Európa a prerozdelením prostriedkov z iných programov;
• 4,6 mld. eur na Európske strategické investície, z toho napríklad 2,8 mld. eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry, 1,1 mld. eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie a 378 mil. eur na Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie);
• 2,1 mld. eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Európsky vesmírny program, ktorý bude zastrešovať všetky činnosti Únie v tejto strategickej oblasti;
• 11,8 mld. eur na odolnosť a hodnoty, z toho okrem iného 5,2 mld. eur na zvyšujúce sa náklady na prijaté úvery a pôžičky v rámci NGEU, 4 mld. eur na program Erasmus+ na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 352 mil. eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 235 mil. eur na presadzovanie spravodlivosti, práv a hodnôt;
• 2,4 mld. eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho najmä 771 mil. eur na program LIFE na podporu zmiernenia zmeny klímy a adaptácie a 1,5 mld. eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby bol prechod na zelené hospodárstvo skutočným prínosom pre všetkých;
• 2,7 mld. eur na ochranu našich hraníc, z toho hlavne 1,4 mld. eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 997 mil. eur (celkový príspevok EÚ) pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex);
• 2,1 mld. eur na výdavky súvisiace s migráciou v rámci EÚ, z toho najmä 1,9 mld. eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami;
• 1,8 mld. eur na riešenie výziev v oblasti obrany, z toho najmä 1,4 mil. eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (EDF), ako aj 244,5 mil. eur na podporu vojenskej mobility.
• 977 mil. eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 613 mil. eur na Program pre jednotný trh a 205 mil. eur na činnosti v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel;
• 583 mil. eur pre program EU4Health na zabezpečenie komplexnej reakcie na potreby ľudí v oblasti zdravia, ako aj 203 mil. eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), ktorý má umožniť rýchle poskytnutie operačnej pomoci v prípade krízy;
• 784 mil. eur na bezpečnosť, z toho hlavne 334 mil. eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite;
• 196 mil. eur na bezpečné satelitné spojenia v rámci nového programu Únie pre bezpečnú konektivitu.

Návrh rozpočtu na rok 2025 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého koncom roka 2020 a zmeneného vo februári 2024 vrátane následných technických úprav, ktorého cieľom je pretaviť jednotlivé priority do konkrétnych ročných výsledkov.

Rozpočet na rok 2025 bude musieť pred koncom roka formálne schváliť rozpočtový orgán.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2025 sú zahrnuté výdavky kryté z rozpočtových prostriedkov v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Tie sú navýšené o výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU financované z pôžičiek na kapitálových trhoch. V prípade „základného“ rozpočtu sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno zmluvne dohodnúť v danom roku a „platby“ sú skutočne vyplatené peniaze. Všetky sumy sú uvedené v bežných cenách.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede o návrhu ročného rozpočtu na rok 2025

Všetky dokumenty o ročnom rozpočte EÚ

Ročný rozpočtový postup

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Rozpočet EÚ v pohybe

EÚ ako dlžník

Komisia prijala zmenu pracovného programu Horizont Európa, programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2023 – 2024. Touto zmenou sa mobilizujú predtým nepridelené finančné prostriedky z programu Horizont Európa s cieľom zvýšiť rozpočet na rok 2024 takmer o 1,4 miliardy EUR na celkovú sumu 7,3 miliardy EUR. Tento pozmeňujúci návrh zahŕňa investíciu vo výške takmer 650 miliónov EUR do misií EÚ s cieľom prispieť k riešeniu niektorých výziev, ktorým Európa čelí, napríklad dosiahnuť klimatickú neutralitu viac ako 100 miest, nástroj Nového európskeho Bauhausu, ako aj experimentálne akcie, ktorými sa okrem iného otvárajú výskumné a inovačné príležitosti EÚ väčšiemu počtu nových účastníkov.

Medzi hlavné prvky tejto aktualizácie pracovného programu Horizont Európa patria:

Misie EÚ

EÚ v roku 2024 investuje 648 miliónov EUR do výskumných a inovačných činností podporujúcich misie EÚ. Misie EÚ sa týkajú piatich oblastí a sú novinkou, ktorú program Horizont Európa prináša s cieľom priniesť konkrétne riešenia niektorých z našich najväčších výziev. Majú ambiciózne ciele a do roku 2030 prinesú konkrétne výsledky. Výsledkom nových opatrení na rok 2024 by mala byť obnova aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek, zmlúv o klíme v mestách s viac ako 100 mestami, 100 živých laboratórií a majákov, čo povedie k prechodu na zdravú pôdu, miestnym a regionálnym samosprávam lepšie pripraveným čeliť rizikám súvisiacim s klímou, lepšej diagnostike rakoviny a podpore mladých ľudí trpiacich rakovinou.

Nový európsky Bauhaus

Cieľom Nového európskeho Bauhausu (NEB) je priniesť výhody Európskej zelenej dohody do každodenného života a životných priestorov ľudí. Počas troch rokov od svojho spustenia Nový európsky Bauhaus poskytol riešenia konkrétnych problémov. Medzi príklady patrí projekt tova zo Španielska, v rámci ktorého sa vyvinula technika 3D tlače so zemou s cieľom poskytnúť architektonické riešenia pre udržateľné, cenovo dostupné komunitné bývanie. Ďalším príkladom je projekt WATSUPS z Belgicka, ktorý vytvára nový verejný priestor popri rieke Dyle s cieľom zmierniť riziko džentrifikácie. Tieto riešenia vychádzajú z výskumu a inovácií, ktoré stavajú Európanov do centra zelenej transformácie.

Nový nástroj NEB zabezpečí, aby Európa tento potenciál naďalej čo najviac využívala. Prináša viacročnú rozpočtovú podporu na roky 2025 – 2027 prostredníctvom dvoch pilierov, časti týkajúcej sa výskumu a inovácií s cieľom rozvíjať nové nápady a zaviesť časť na rozšírenie takýchto riešení. V zmenenom pracovnom programe Horizont Európa na roky 2023 – 2024 sa vyčleňuje 20 miliónov EUR na prípravu podmienok pre vykonávanie nástroja Nového európskeho Bauhausu.

Experimentálne činnosti na prilákanie nových účastníkov

Tento pozmeňujúci návrh zahŕňa balík nových experimentálnych akcií na posilnenie otvorenosti programu, podporu cieľov misií EÚ a podporu kariéry mladých výskumných pracovníkov. Otestujú nové prístupy so zreteľom na prípravy na posledné tri roky programu Horizont Európa, ako aj na jeho budúci nástupnícky program.

Akcie zahŕňajú štyri otvorené témy, ktoré výskumným pracovníkom poskytujú väčšiu slobodu zamerať svoju prácu na tému, ktorú si vyberú, s celkovým rozpočtom 76 miliónov EUR v rámci klastrov programu Horizont Európa zameraných na „Zdravie“, „Klíma, energetika a mobilita“ a „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“. Experimentálna akcia vo výške 15 miliónov EUR pre misie EÚ vytvorí znalostné inštitúcie, ako sú univerzity alebo výskumné organizácie, kontaktné miesta miestnych transdisciplinárnych výskumných a inovačných činností s európskym dosahom. Okrem toho je cieľom výzvy Nového európskeho Bauhausu „Transformovať štvrte, aby boli krásne, udržateľné a inkluzívne“, takisto prilákať nových účastníkov do programu, aby sa maximalizoval vplyv. A napokon, 20 miliónov EUR sa použije na podporu talentovaných ekosystémov pre atraktívne kariéry v ranom veku vo výskume.

Kultúrneho dedičstva

V pozmeňujúcom návrhu sa 48 miliónov EUR vyčlenilo aj na európsky cloud pre spoluprácu v oblasti kultúrneho dedičstva. Tento nový digitálny priestor spolupráce podporí inštitúcie správy kultúrneho dedičstva a výskumníkov, ako aj kultúrny a kreatívny priemysel, aby mohli využívať výhody digitálnej transformácie. Bude dopĺňať spoločný európsky dátový priestor pre kultúrne dedičstvo (ďalej len „dátový priestor“) financovaný v rámci programu Digitálna Európa.

Pripravenosť na pandémie

Pandémia COVID-19 poukázala na výzvy, ktorým čelia európske systémy zdravotnej starostlivosti pri odhaľovaní, prevencii, boji proti ohnisku infekčných chorôb a pri ich zvládaní. S cieľom pomôcť Európe pripraviť sa na potenciálne budúce pandémie zahŕňa zmenený pracovný program investície vo výške 50 miliónov EUR na európske partnerstvo pre pripravenosť na pandémie.

Príprava podmienok na rok 2025

Výzvy na rok 2025 sú zahrnuté aj do pozmeňujúceho návrhu s cieľom zabezpečiť kontinuitu určitých opakujúcich sa opatrení, ako sú akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) a „Teaming for Excellence“ a „štipendiá EVP (Európsky výskumný priestor)“ v časti Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti a „Reforma a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácií“. Komisia plánuje zaviesť celú škálu opatrení na rok 2025 v osobitnom pracovnom programe v roku 2025.

Súvislosti

Horizont Európa je program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Európska rada, ktorá pôvodne pracovala na 95,5 milióna EUR počas siedmich rokov, rozhodla o znížení svojho rozpočtu o 2,1 miliardy EUR v rámci revízie dlhodobého rozpočtu EÚ v polovici trvania, aby Únia mohla financovať ďalšie naliehavé priority, ako je pomoc Ukrajine. Zníženie sa znížilo o 100 miliónov EUR v dôsledku opätovného použitia zrušených záväzkov, a preto zníženie v rokoch 2025 – 2027 dosiahne 2 miliardy EUR.

Pracovný program Horizont Európa na roky 2023 – 2024 bol prijatý 6. decembra 2022 a prvýkrát zmenený 31. marca 2023. Vychádza zo strategického plánu programu Horizont Európa na roky 2021 – 2024 prijatého v marci 2021, ktorý bol navrhnutý spoločne so zainteresovanými stranami, Európskym parlamentom a členskými štátmi.

Aktuálnym pozmeňujúcim návrhom sa zavádzajú investície do misií EÚ, ktoré boli odložené z pôvodného pracovného programu na roky 2023 – 2024 s cieľom umožniť vykonávanie oznámenia „Misie EÚ po dvoch rokoch od: posúdenie pokroku a ďalší postup“, prijaté 19. júla 2023.

Viac informácií

Referenčné dokumenty | portál financovania a ponúk EÚ

Horizont Európa

Strategický plán programu Horizont Európa

Portál financovania a ponúk

Misie EÚ v rámci programu Horizont Európa – Európska komisia