Európska komisia prijala každoročný balík týkajúci sa rozširovania, ktorého súčasťou je podrobné posúdenie aktuálnej situácie a pokroku Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska, Gruzínska, Moldavskej republiky, Ukrajiny a Turecka na ich ceste k pristúpeniu k EÚ. K posúdeniam sú priložené odporúčania a usmernenia týkajúce sa reformných priorít.

Rozšírenie je historickou príležitosťou pre pristupujúce krajiny, ako aj pre súčasné členské štáty a EÚ ako celok. Väčšia a silnejšia Únia má významné sociálno-ekonomické, politické a bezpečnostné výhody.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Napätý geopolitický kontext si viac než kedykoľvek predtým vyžaduje, aby sme v záujme spoločných hodnôt demokracie a právneho štátu dokončili znovuzjednotenie nášho kontinentu. V posledných rokoch sme už smerom k integrácii nových členských štátov dosiahli veľký pokrok. A rozšírenie zostane aj naďalej najvyššou prioritou novej Komisie.“

Proces rozširovania je naďalej založený na zásluhách a závisí od objektívneho pokroku dosiahnutého každým z partnerov. Vyžaduje si odhodlanie vykonať nezvratné reformy vo všetkých oblastiach práva EÚ s osobitným dôrazom na základné prvky procesu rozširovania. Demokracia, právny štát a základné hodnoty budú aj naďalej základnými kameňmi politiky rozširovania EÚ. Členstvo v EÚ je aj naďalej strategickou voľbou.

Proces rozširovania získal v rokoch 2023 a 2024 novú dynamiku. Tematický blok „Základné hodnoty“ bol s Albánskom otvorený 15. októbra 2024. Prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom sa začali na prvých medzivládnych konferenciách v júni 2024. Po splnení predbežných kritérií pre kapitoly týkajúce sa právneho štátu je Čierna Hora na ceste k predbežnému uzavretiu ďalších rokovacích kapitol. Európska rada sa v marci 2024 rozhodla začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou. Proces preverovania sa v prípade Albánska aj Severného Macedónska ukončil koncom roka 2023.

Na medzivládnej konferencii v júni 2024 sa potvrdilo, že Čierna Hora celkovo splnila predbežné kritériá pre kapitoly 23 a 24 týkajúce sa právneho štátu, čo poskytlo príležitosť pristúpiť k predbežnému uzavretiu ďalších kapitol, ak budú splnené príslušné podmienky. V oblasti právneho štátu a súdnictva sa musí dosiahnuť ďalší pokrok.

Komisia trvá na svojom posúdení, že Srbsko splnilo kritériá na otvorenie tematického bloku 3 (konkurencieschopnosť a inkluzívny rast). Očakáva sa, že Srbsko v nadchádzajúcom roku urýchli prácu na vykonávaní reforiem súvisiacich s pristúpením k EÚ vo všetkých oblastiach s osobitným zameraním na predbežné kritériá v oblasti právneho štátu, ako aj na zabezpečenie skutočne priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť a médiá, pričom vynaloží dôveryhodné úsilie na zastavenie dezinformácií a zahraničnej manipulácie s informáciami.

Pokiaľ ide o Albánsko, Komisia víta začatie rokovaní o tematickom bloku „Základné hodnoty“ na druhej medzivládnej konferencii konanej 15. októbra 2024. Je mimoriadne dôležité, aby orgány ďalej zintenzívnili tempo reforiem zameraných na EÚ, najmä v oblasti právneho štátu, konsolidácie výsledkov v oblasti presadzovania práva, účinného boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a presadzovania základných práv vrátane slobody médií, vlastníckych práv a menšín.

V prípade Severného Macedónska musí krajina pokračovať vo vykonávaní reforiem súvisiacich s EÚ, najmä v rámci tematického bloku „Základné hodnoty“, predovšetkým v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Treba posilniť dôveru v justičný systém. V decembri 2023 sa dokončilo preverovanie týkajúce sa všetkých šiestich tematických blokov acquis EÚ.

Bosna a Hercegovina preukázala hmatateľné výsledky, a to aj v oblasti riadenia migrácie a úplného zosúladenia so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, ako aj prijatím právnych predpisov týkajúcich sa integrity súdnictva, boja proti praniu špinavých peňazí a konfliktu záujmov. Európska rada sa v marci 2024 rozhodla začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou. Komisia pripravuje rokovací rámec, ktorý má Rada prijať hneď, ako sa vykonajú všetky relevantné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z októbra 2022.

Kosovo predložilo žiadosť o členstvo v EÚ v decembri 2022. Komisia je aj naďalej pripravená vypracovať stanovisko k žiadosti Kosova o členstvo hneď, ako o to Rada požiada. Pokrok sa zaznamenal v boji proti organizovanej trestnej činnosti a zlepšilo sa podnikateľské prostredie. Liberalizácia vízového režimu nadobudla platnosť 1. januára 2024. Kosovo musí zintenzívniť úsilie o posilnenie právneho štátu a verejnej správy a o ochranu slobody prejavu.

Začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou je dôležitým uznaním odhodlania tejto krajiny pokračovať v reformách na ceste k pristúpeniu k EÚ. V nadväznosti na prvú medzivládnu konferenciu v júni 2024 analytické skúmanie acquis (preverovanie) hladko napreduje. Za predpokladu, že Ukrajina splní všetky podmienky, Komisia so záujmom očakáva, že sa v roku 2025 čo najskôr začnú rokovania o tematických blokoch, počnúc tematickým okruhom „Základné hodnoty“.

Začatie prístupových rokovaní je dôležitým uznaním odhodlania Moldavska pokračovať v reformách na ceste k pristúpeniu k EÚ napriek neustálemu zasahovaniu Ruska a vplyvu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine.  V nadväznosti na prvú medzivládnu konferenciu v júni 2024 analytické skúmanie acquis (preverovanie) hladko napreduje. Za predpokladu, že Moldavsko splní všetky podmienky, Komisia so záujmom očakáva, že sa v roku 2025 čo najskôr začnú rokovania o tematických blokoch, počnúc tematickým okruhom „Základné hodnoty“.

Zatiaľ čo v decembri 2023 Európska rada udelila Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny, jeho proces pristúpenia k EÚ sa medzičasom de facto zastavil kvôli krokom gruzínskej vlády podniknutým od jari 2024. Gruzínski občania hlasovali 26. októbra 2024 v parlamentných voľbách. Predbežné zistenia spoločnej medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie pod vedením Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) odhalili niekoľko nedostatkov, ktoré sa vyskytli v napätom a vysoko polarizovanom prostredí. Medzi ohlásené nedostatky patria okrem iného nedávne legislatívne zmeny volebného procesu, časté kompromisy týkajúce sa tajnosti hlasovania, procedurálne nezrovnalosti, zastrašovanie a tlak na voličov, ktoré negatívne ovplyvnili dôveru verejnosti v tento proces. Tieto predbežné zistenia potvrdzujú potrebu komplexnej volebnej reformy, ktorá bola zdôraznená už v predchádzajúcich kľúčových odporúčaniach.

Turecko je kandidátskou krajinou a kľúčovým partnerom Európskej únie. Prístupové rokovania s touto krajinou sú však od roku 2018 v súlade s rozhodnutím Rady pozastavené. Vážne obavy pretrvávajú v oblasti základných práv a právneho štátu vrátane nezávislosti súdnictva. Dialóg o právnom štáte a základných právach zostáva neoddeliteľnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Tureckom. V nadväznosti na strategické usmernenia Európskej rady z apríla 2024 sa vzťahy s Tureckom začali postupne obnovovať a podnikli sa konkrétne kroky smerom ku konštruktívnym výmenám názorov o otázkach spoločného záujmu.

Ďalšie kroky

Teraz je na Rade, aby zvážila odporúčania Komisie a prijala rozhodnutia o ďalších krokoch v procese rozširovania.

Súvislosti

Rozšírenie EÚ prinesie svojim súčasným a budúcim členom ďalekosiahle sociálno-ekonomické výhody. Zvýšenie počtu spotrebiteľov na jednotnom trhu poskytne podnikom veľké príležitosti na to, aby mohli slobodnejšie expandovať a obchodovať. S cieľom umožniť udržateľný rast v strednodobom horizonte a dosiahnuť pokrok v plnení hospodárskych kritérií pre členstvo v EÚ je čoraz dôležitejšie, aby krajiny zapojené do procesu rozširovania urýchlili štrukturálne reformy. Treba preto zabezpečiť fungujúce trhové hospodárstva a preukázať schopnosť odolávať konkurenčnému tlaku a trhovým silám v EÚ. Hospodárske politiky by mali podporovať aj ambiciózne ciele v rámci zelenej a digitálnej transformácie.

Nové nástroje podporujú sociálno-ekonomický rast v našich partnerských krajinách. S tým, ako sa prístupový proces zrýchľuje, prináša EÚ niektoré výhody jednotného trhu a poskytuje zvýšenú finančnú pomoc, ktoré našim partnerom umožnia postupnú integráciu a ukotvenie v EÚ. Okrem úspešných hospodárskych a investičných plánov stimuluje reformy, ktorých základom je spravodlivosť a právny štát, plán rastu pre západný Balkán s Nástrojom na podporu reforiem a rastu s finančným krytím vo výške 6 miliárd EUR a Nástroj pre Ukrajinu s finančným krytím vo výške 50 miliárd EUR. V rovnakom duchu predložila Komisia 10. októbra 2024 plán rastu pre Moldavsko s nástrojom na podporu reforiem a rastu vo výške 1,8 miliardy EUR, aby podporila jeho sociálno-ekonomické reformy a oživila investície.

Ďalšie informácie

Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2024

Vyjadrenie vysokého predstaviteľa/podpredsedu Borrella a komisára Várhelyiho na tlačovej konferencii

Prehľad o procese pristúpenia k EÚ

Prečítajte si podrobné zistenia a odporúčania týkajúce sa jednotlivých krajín:

Albánsko: správa; prehľad o krajine

Bosna a Hercegovina: správa; prehľad o krajine

Kosovo: správa; prehľad o krajine

Čierna Hora: správa; prehľad o krajine

Severné Macedónsko: správa; prehľad o krajine

Srbsko: správa; prehľad o krajine

Turecko: správa; prehľad o krajine

Ukrajina: správa; prehľad o krajine

Moldavsko: správa; prehľad o krajine

Gruzínsko: správa; prehľad o krajine

Komisia predkladá štvrtú správu o monitorovaní bezvízového režimu medzi EÚ a Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom, ako aj Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Zameriava sa na opatrenia prijaté v roku 2020, ktorými sa napĺňajú odporúčania z tretej správy podávanej v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pri krajinách oslobodených od vízovej povinnosti menej ako sedem rokov (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) sa v správe uvádza aj podrobnejšie posúdenie ďalších opatrení, ktoré majú zaistiť nepretržité plnenie kritérií. V správe sa konštatuje, že všetky dotknuté krajiny naďalej plnia požiadavky potrebné na liberalizáciu vízového režimu a dosiahli pokrok pri plnení minuloročných odporúčaní. Zároveň upozorňuje na oblasti, v ktorých každá krajina musí ešte pokročiť. V správe sa tiež píše, že bezvízový pohyb naďalej prináša členským štátom EÚ a partnerským krajinám hospodárske, sociálne a kultúrne výhody.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová uviedla: „Bezvízové cestovanie medzi EÚ a partnermi zo západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva je veľký úspech. I keď obmedzenia spojené s pandémiou COVID-19 významne ovplyvnili mobilitu, partneri zo západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva s bezvízovým režimom nesmú poľaviť v úsilí o riadenie migrácie a azylu ani v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ba naopak – musia ich zintenzívniť.“

Migrácia, azyl a spolupráca v oblasti readmisie

Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace cestovné obmedzenia mali veľký vplyv na migráciu a mobilitu do EÚ. Prevažná väčšina ľudí, ktorí cestovali do EÚ, mala legitímne dôvody. Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia proti nelegálnej migrácii, ale pretrvávajúce problémy si vyžadujú viac úsilia:

• Počet žiadostí o azyl na jar 2020 prudko klesol. Niektoré krajiny však musia vyriešiť otázku neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré podávajú ich občania, napríklad zintenzívnením spolupráce v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) a organizovaním ďalších cielených informačných kampaní.
• Miera návratov sa znížila v dôsledku obmedzenej dostupnosti letov, ale medzi členskými štátmi a zúčastnenými krajinami pokračuje v oblasti návratu a readmisie dobrá spolupráca.
• Stále treba zlepšovať riadenie hraníc a migrácie, a to aj napriek celkovému poklesu v počte neoprávnených prekročení hraníc. Prijímacia kapacita u niektorých partnerov zo západného Balkánu, najmä v Bosne a Hercegovine, je naďalej znepokojivá.
• Urýchlene by sa mali uzavrieť a začať vykonávať dohody o štatúte agentúry Frontex so Severným Macedónskom a Bosnou a Hercegovinou.
• Posudzované krajiny budú nepretržite plniť kritériá liberalizácie vízového režimu len pod podmienkou dobre riadenej migrácie a bezpečnostného prostredia, ktoré si vyžadujú ďalšie zosúladenie s vízovou politikou EÚ.

Verejný poriadok a bezpečnosť

Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej. Väčšiu pozornosť však treba venovať riešeniu otázok vnútornej bezpečnosti:

• Krajiny by mali prijať opatrenia na účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti, finančným podvodom a praniu špinavých peňazí, čomu by pomohla najmä lepšia koordinácia medzi orgánmi presadzovania práva.
• Neustále obavy vyvoláva korupcia na vysokej úrovni. Boj proti korupcii niekedy ešte stále brzdí obmedzená kapacita protikorupčných agentúr a ich právne postavenie, ako aj malý počet odsúdených v prípadoch, ktoré sa dostanú pred súd (najmä v Moldavsku a na Ukrajine).
• Krajiny s bezvízovým režimom, ktoré udeľujú občianstvo výmenou za investície, by mali prakticky zrušiť takéto systémy, aby štátni príslušníci iných krajín, v ktorých existuje vízová povinnosť, nemohli obchádzať postup udeľovania krátkodobých víz EÚ a dôkladné posudzovanie migračných a bezpečnostných rizík, ktoré z toho vyplývajú.

Ďalšie kroky

Komisia bude ďalej monitorovať plnenie požiadaviek na liberalizáciu vízového režimu prostredníctvom stretnutí na úrovni vyšších úradníkov a pravidelných zasadnutí Podvýboru pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ako aj bilaterálnych a regionálnych dialógov medzi EÚ a krajinami, na ktoré sa vzťahuje bezvízový režim. V prípade partnerov zo západného Balkánu bude toto monitorovanie prebiehať aj formou pravidelného predkladania správ o rozšírení a v náležitých prípadoch formou rokovaní o pristúpení k EÚ. Komisia bude naďalej aspoň raz ročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade.

Kontext

EÚ má v súčasnosti zavedený bezvízový režim so 61 krajinami. V rámci tohto bezvízového režimu môžu občania tretích krajín, ktorí majú biometrický pas, vstúpiť bez víza do schengenského priestoru na 90 dní v rámci 180 dní. Cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí navštívia schengenský priestor, budú od konca roka 2022 podliehať európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS).

V rámci posilneného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bol prijatý v marci 2017, Komisia monitoruje, či tretie krajiny, ktoré boli pred menej ako siedmimi rokmi pri dialógu o liberalizácii vízového režimu oslobodené od vízovej povinnosti, nepretržite spĺňajú požiadavky na liberalizáciu vízového režimu. Komisia minimálne raz ročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade.

V poradí štvrtej správe, podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, predchádzala prvá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti z decembra 2017, druhá správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v decembri 2018 a tretia správa podľa mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vydaná v júli 2020.

Údaje z tejto správy sa týkajú kalendárneho roka 2020 a v relevantných prípadoch sú aktualizované pre rok 2021.

Občania Čiernej Hory, Srbska a Severného Macedónska môžu cestovať do EÚ bez víz od decembra 2009. Pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny je to možné od konca roka 2010. V prípade Moldavska je bezvízový režim v platnosti od apríla 2014, v prípade Gruzínska od marca 2017 a v prípade Ukrajiny od júna 2017.

Ďalšie informácie

Štvrtá správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Pracovný dokument útvarov Komisie

Otázky a odpovede

Posilnený mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti