V správe Európskej komisie o colných kontrolách súladu výrobkov na vonkajších hraniciach EÚ sa uznáva úsilie colných orgánov a zároveň sa zdôrazňuje potreba zlepšiť colné kontroly a spoluprácu, najmä s cieľom riešiť rýchly rast elektronického obchodu. Dovážané výrobky vrátane tých, ktoré boli zakúpené online, bohužiaľ nie vždy spĺňajú pravidlá EÚ týkajúce sa bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany alebo environmentálnych noriem. To vytvára riziká pre občanov a podniky EÚ.

EÚ rieši výzvy súvisiace s nevyhovujúcim dovozom a rastom elektronického obchodu prostredníctvom navrhovanej colnej reformy EÚ, ktorej cieľom je zriadiť nový Colný orgán EÚ a dátové centrum na posilnenie riadenia rizík, posilnenie spolupráce medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom a modernizáciu presadzovania pravidiel súladu výrobkov.

Z kľúčových údajov v správe z rokov 2022 až 2024 vyplýva, že colné kontroly súladu výrobkov sa každoročne zvyšujú. Viac výrobkov zastavili colné orgány a v konečnom dôsledku im bol odopretý vstup na trh EÚ, pretože nie sú v súlade s pravidlami EÚ alebo sa považujú za nebezpečné. V celej EÚ colné orgány zamietli v priemere 13 položiek na milión výrobkov prepustených v roku 2024 z dôvodu nesúladu alebo závažných rizík. Počas tohto obdobia však rozšírenie dovozu riadeného elektronickým obchodom prekonalo tempo, ktorým sa vykonávali kontrolné opatrenia. Okrem toho je potrebné zlepšiť účinnosť a kvalitu existujúcich kontrol s cieľom riešiť vznikajúce výzvy.

Správa pomáha Komisii a členským štátom lepšie pochopiť výzvy, ktorým colné orgány čelia pri kontrole súladu výrobkov, a identifikovať opatrenia na ďalšie zlepšenie presadzovania pravidiel EÚ.

Zlepšenie colných kontrol v celej EÚ

Zo správy vyplýva, že hoci colné kontroly naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu, lepšia spolupráca medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom je kľúčom k zastaveniu vstupu nevyhovujúcich alebo nebezpečných výrobkov na jednotný trh EÚ. Digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu aj pri posune colných kontrol na ďalšiu úroveň. Komisia už prispela k digitalizácii komunikácie medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom a colná reforma, o ktorej sa v súčasnosti rokuje medzi Radou a Európskym parlamentom, významne prispeje k zlepšeniu colných kontrol a riadenia rizík.

Súlad výrobkov v EÚ zabezpečuje, aby výrobky spĺňali prísne kritériá vrátane funkčných, technických, bezpečnostných, zdravotných a environmentálnych noriem, čím sa chránia spotrebitelia aj životné prostredie.

Uplatňovaním jednotných pravidiel na výrobky bez ohľadu na ich pôvod vytvára EÚ rovnaké podmienky, v rámci ktorých musia všetky spoločnosti dodržiavať rovnaké pravidlá, čím sa podporuje spravodlivá hospodárska súťaž. Tieto pravidlá umožňujú spotrebiteľom využívať vysokokvalitné a bezpečné výrobky na celom jednotnom trhu EÚ, čím sa zabezpečuje lepšia hodnota za ich peniaze prostredníctvom konkurencieschopných cien a vysokokvalitných noriem.

Posilnenie colnej únie EÚ

V nedávnom oznámení Komisie o komplexnom súbore nástrojov EÚ pre bezpečný a udržateľný elektronický obchod sa zdôrazňuje potreba prísnejších colných kontrol s cieľom riešiť výzvy, ktoré predstavuje elektronický obchod. Komisia je odhodlaná vytvoriť bezpečnejšie a bezpečnejšie prostredie pre online nakupovanie pre občanov. Správa o kontrolách súladu výrobkov je dôležitým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa a Komisia bude naďalej pracovať na zlepšení colných kontrol a zabezpečení toho, aby občania mohli dôverovať výrobkom, ktoré nakupujú, najmä keď nakupujú online.

Colnou reformou EÚ, ktorú navrhla Komisia a o ktorej sa v súčasnosti rokuje medzi Radou a Európskym parlamentom, sa zavedie nový Colný orgán EÚ a dátové centrum, ktoré umožnia účinnejšie riadenie rizík a spoluprácu medzi colnými orgánmi a inými orgánmi, ako sú orgány dohľadu nad trhom. Hlavným cieľom je zvýšiť účinnosť, efektívnosť a transparentnosť colných kontrol. Reformou sa okrem toho posilní schopnosť colných orgánov identifikovať a odstrániť nevyhovujúce výrobky. V konečnom dôsledku sa EÚ snaží vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie, podporovať konkurencieschopnosť a hospodársky rast a zároveň zabezpečiť ochranu svojich občanov a životného prostredia.

Metodika správy

V správe sa uvádzajú a analyzujú štatistické údaje, ktoré poskytli členské štáty EÚ v súvislosti s kontrolami súladu výrobkov na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré vykonávajú colné orgány v spolupráci s orgánmi dohľadu nad trhom.

Údaje sa vzťahujú na trojročné obdobie a skúmajú počet colných zásahov, pozastavení a zamietnutí na hraniciach EÚ. Z údajov vyplývajú trendy a modely v členských štátoch EÚ. Nadväzuje na nariadenie (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov.

Správa je súčasťou úsilia Komisie o zlepšenie colných kontrol a zabezpečenie súladu s právnymi predpismi EÚ. Prostredníctvom pomoci pri harmonizácii vnútroštátnych colných postupov sa colné politiky EÚ zameriavajú na riešenie výziev, ako je spravodlivý obchod, zjednodušenie colného prostredia pre podniky a podpora prechodu na bezpečnejšie a vyhovujúce výrobky vstupujúce na jednotný trh EÚ.

Pre viac informácií

Správa o súlade výrobkov

Colná reforma EÚ - Európska komisia

Podľa výročnej správy Komisie o riadení a výkonnosti (AMPR) rozpočet EÚ priniesol v roku 2024 výsledky v oblastiach kľúčových priorít a reagoval na krízy.

Popri mnohých ďalších výsledkoch rozpočet EÚ v roku 2024 podporil zelenú a digitálnu transformáciu, prispel k posilneniu obranných spôsobilostí EÚ, umožnil poskytovať Ukrajine neochvejnú podporu a pomohol pri reakcii na humanitárnu krízu na Blízkom východe. Dosiahnutie značnej časti týchto výsledkov umožnila historická revízia dlhodobého rozpočtu EÚ v polovici obdobia uskutočnená vo februári 2024, ktorá po prvýkrát zahŕňala revíziu výdavkových stropov.

Aktuálne zverejnená správa Komisie o prvom roku fungovania Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) navyše poukazuje na pridanú hodnotu rozpočtu EÚ pri podpore rastu a inovácií.

Rozpočet EÚ vykazuje dobré výsledky v náročných časoch

Z výročnej správy o riadení a výkonnosti vyplýva, že finančné prostriedky EÚ minulý rok naďalej zohrávali kľúčovú úlohu:

• Približne 32 % kombinovaného rozpočtu EÚ a nástroja NextGenerationEU sa využilo na podporu opatrení v oblasti klímy, 7,6 % na podporu biodiverzity, 9,2 % na podporu digitálnej transformácie a približne 19 % rozpočtu EÚ sa vynaložilo na pomoc pri presadzovaní rodovej rovnosti.
• V rámci politiky súdržnosti sa naďalej podporoval regionálny rozvoj, výskum a inovácie v celej Únii, a to ešte viac po jej preskúmaní v polovici obdobia.
• Okrem toho sa v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2024 podarilo podporiť ľudí a konkurencieschopnosť, pomôcť stabilizovať príjmy z poľnohospodárstva a vytvoriť približne 200 000 pracovných miest. Najväčší príspevok slúžil na podporu mladých poľnohospodárov.
• Len v roku 2024 sa Ukrajine v rámci Nástroja pre Ukrajinu poskytla nenávratná podpora vo výške 4,77 miliardy eur a úvery vo výške 13,1 miliardy eur. Nástroj NextGenerationEU naďalej podporoval hospodársku obnovu a reformy vo všetkých členských štátoch. Komisia vyplatila celkovo 85,3 miliardy eur, z čoho 29,4 miliardy eur bolo uvoľnených vo forme úverov po splnení kľúčových míľnikov a cieľov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Všetky tieto výsledky a ďalšie informácie o finančných programoch EÚ sú uvedené vo vyhláseniach o výkonnosti programov.

Ako sa však uvádza v oznámení Komisie o príprave nového viacročného finančného rámca, súčasný dlhodobý rozpočet sa rýchlo blíži k svojim limitom. Rozpočet EÚ musí držať krok s meniacim sa svetom, a preto Komisia v nadchádzajúcich týždňoch predloží svoje návrhy viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2027.

Rozpočet EÚ je transparentný a dobre chránený

Komisia kladie veľký dôraz na čo najlepšie využívanie peňazí daňovníkov a ich ochranu pred chybami, podvodmi alebo porušovaním zásad právneho štátu.

Na tento účel používa spoľahlivé nástroje, ako napríklad:

•    vhodné a primerané opatrenia navrhnuté Komisiou v nariadení o podmienenosti právnym štátom, ak porušovanie zásad právneho štátu v niektorom členskom štáte ohrozuje finančné záujmy EÚ,
•    pevný rámec vnútornej kontroly navrhnutý tak, aby poskytoval primerané uistenie o cieľoch Komisie vrátane účinnosti a efektívnosti operácií, spoľahlivosti podávania správ a ochrany aktív,
•    posilnené nariadenie o rozpočtových pravidlách zo septembra 2024, ktoré zahŕňa zlepšenia pre prijímateľov finančných prostriedkov EÚ, zabezpečuje pripravenosť reagovať v prípade krízy a lepšiu ochranu a transparentnosť rozpočtu EÚ.

Komisia vydáva aj výročnú správu o platforme STEP

Európska komisia súbežne s výročnou správou o riadení a výkonnosti uverejnila svoju prvú výročnú správu o Platforme strategických technológií pre Európu (STEP). Počas prvého roka svojej činnosti zmobilizovala viac ako 10 miliárd eur z verejných finančných prostriedkov EÚ na financovanie digitálnych technológií a špičkových technologických inovácií, ako aj čistých technológií efektívne využívajúcich zdroje a biotechnológií.

Konkrétne sa investovalo 4,6 miliardy eur v rámci piatich fondov, ktoré spravuje Komisia (Horizont Európa, Inovačný fond, Európsky obranný fond, program Digitálna Európa a EU4Health) a členské štáty a regióny EÚ zo svojich fondov politiky súdržnosti EÚ preprogramovali 5,9 miliardy eur. Tieto sumy stále rastú a budú prínosom pre malé a stredné podniky, väčšie spoločnosti, výskumné subjekty a začínajúce podniky.

Komisia na základe tejto výbornej dynamiky v apríli 2025 navrhla, aby sa platforma STEP rozšírila o obranné technológie. O návrhu sa čoskoro začne rokovať v Európskom parlamente a Rade.

Kontext

Výročná správa o riadení a výkonnosti je nástrojom v oblasti zodpovednosti a komunikácie, prostredníctvom ktorého Komisia preberá celkovú politickú zodpovednosť za hospodárenie s rozpočtom EÚ a ukazuje výsledky dosiahnuté vďaka rozpočtu EÚ a pokroky vo finančnom riadení EÚ.

Správa sa zverejňuje ako súčasť balíka integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti, ktorý obsahuje aj výročnú správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória, správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2024, prognózu peňažných tokov a konsolidovanú ročnú účtovnú závierku. Správa je príspevkom Komisie k postupu udelenia absolutória za rok 2024.

Európska komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi a ďalšími partnermi, aby zabezpečila, že rozpočet EÚ sa bude vynakladať efektívne, bez podvodov a nezrovnalostí a v súlade s politickými cieľmi EÚ, v prospech občanov a dosahovania hmatateľných výsledkov.

Ďalšie informácie

Výročné správy o riadení a výkonnosti

Výročná správa o Platforme strategických technológií pre Európu (STEP) za rok 2024

Platforma strategických technológií pre Európu

Tlačová správa k oznámeniu Komisie „Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu“

Európska komisia uverejnila hodnotiacu tabuľku štátnej pomoci z roku 2024, ktorá poskytuje komplexný prehľad výdavkov na štátnu pomoc v EÚ v roku 2023. Hoci celkové výdavky klesli z 243,27 miliardy eur v roku 2022 na 186,78 miliardy eur v roku 2023, členské štáty nasmerovali 73 % finančných prostriedkov na politické ciele EÚ, ako sú ochrana životného prostredia a úspory energie, výskum, vývoj a inovácie a regionálny rozvoj. V roku 2022 tento podiel predstavoval 49 %. Celková suma pomoci vynaložená na tieto kľúčové ciele sa zvýšila zo 119,98 miliardy eur na 136,78 miliardy eur.

Najvýraznejšie zníženie výdavkov bolo spôsobené postupným ukončením krízovej pomoci určenej na zmiernenie účinkov pandémie koronavírusu a ruskej invázie na Ukrajinu. To znamená, že výdavky na štátnu pomoc sa v roku 2023 začali normalizovať.

Z hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci založenej na správach členských štátov vyplýva najmä to, že v roku 2023:

• Členské štáty vykázali celkové výdavky na štátnu pomoc vo výške približne 186,78 miliardy eur. To zodpovedá 1,09 % HDP EÚ v roku 2023 a predstavuje zníženie o 23 % v porovnaní s rokom 2022, keď celkové výdavky predstavovali 243,27 miliardy eur. Členské štáty sa zamerali na podporu spoločností pri dosahovaní kľúčových dlhodobých priorít EÚ, pričom výrazne znížili krízovú pomoc poskytovanú v súvislosti s pandémiou COVID-19. Členské štáty EÚ vynaložili na štátnu pomoc určenú na kľúčové priority EÚ celkovo 136,78 miliardy eur, resp. 0,8 % HDP EÚ. To zodpovedá zvýšeniu o 14 % v porovnaní s rokom 2022, keď výdavky na tieto opatrenia predstavovali 119,98 miliardy eur.
• Ochrana životného prostredia a úspory energie sú politické ciele, na ktoré členské štáty vynaložili v roku 2023 zďaleka najviac finančných prostriedkov (55,32 miliardy eur, čo predstavuje približne 30 % celkových výdavkov na štátnu pomoc). Náprava vážneho narušenia hospodárstva bola druhým politickým cieľom, na ktorý bolo vynaložených približne 25 % celkových výdavkov EÚ na štátnu pomoc.
• Opatrenia schválené podľa dočasného krízového a transformačného rámca na vyváženie negatívnych účinkov vojny Ruska proti Ukrajine na hospodárstvo a na podporu prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo predstavovali 39,45 miliardy eur (21 % celkových výdavkov na štátnu pomoc a 0,23 % HDP EÚ).
• Zníženie výdavkov na štátnu pomoc v roku 2023 bolo spôsobené postupným ukončením opatrení prijatých na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu. V roku 2023 tento druh výdavkov na pomoc klesol na 0,06 % HDP EÚ. Tieto výdavky predstavovali len pomerne malú časť rozpočtu na schválené krízové opatrenia: 34 % na podporu v súvislosti s pandémiou COVID-19 a 19 % na všetky opatrenia dočasného krízového a transformačného rámca.
• Podiel opatrení, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, naďalej rastie. Členské štáty v roku 2023 vykonali 2 105 nových opatrení podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, 690 nových opatrení podľa nariadenia o skupinovej výnimke v odvetví poľnohospodárstva a 30 nových opatrení podľa nariadenia o skupinovej výnimke v odvetví rybárstva. To celkovo zodpovedá 88 % celkového počtu nových opatrení štátnej pomoci a 93 % všetkých nových opatrení štátnej pomoci s vylúčením krízovej pomoci.  Celková suma štátnej pomoci vynaložená na základe skupinových výnimiek predstavovala 70,53 miliardy eur (približne 38 % celkových výdavkov v roku 2023).

Súvislosti

Toto vydanie hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci z roku 2024 obsahuje šesť bodov osobitného zamerania, ktorými sú: opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva pri zmierňovaní vplyvu vojny Ruska proti Ukrajine a na podporu prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo; štátna pomoc poskytnutá v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom; výdavky na štátnu pomoc, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka; štátna pomoc v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia, obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie; zavádzanie širokopásmových sietí; priemyselné inovácie a výroba čistých technológií.

V snahe získať lepší prehľad o pomoci skutočne poskytnutej na základe dvoch krízových rámcov Komisia vykonávala pravidelné prieskumy, aby získala informácie od členských štátov. Výsledky sú zhrnuté v sérii politických prehľadov, ktoré sú k dispozícii tu.

Ďalšie informácie

Prílohy k hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci poskytujú ďalší ilustračný materiál, vďaka ktorému sa možno informovanejšie oboznámiť s výsledkami hodnotiacej tabuľky z roku 2024. Údaje o výdavkoch na štátnu pomoc, ktoré zhromaždilo GR pre hospodársku súťaž, sú dostupné aj na jeho webovej stránke s registrom údajov na webovom sídle venovanom hospodárskej súťaži. Viac informácií o hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci vrátane predchádzajúcich hodnotiacich tabuliek nájdete tu.