Európska komisia navrhla akt EÚ o vesmíre – nový súbor ambicióznych opatrení na zabezpečenie čistejšieho, bezpečnejšieho a konkurencieschopnejšieho európskeho vesmírneho sektora v Európe i na jej vývozných trhoch.

Európske pravidlá týkajúce sa vesmíru sú v súčasnosti roztrieštené a existujú tu mnohé rôzne vnútroštátne prístupy. Táto spleť rôznych pravidiel brzdí inováciu, znižuje európsky podiel na trhu a prináša náklady navyše. Jasný a harmonizovaný rámec na európskej úrovni zaistí bezpečnosť, odolnosť a environmentálnu zodpovednosť v celej Únii a zároveň pomôže podnikom rásť a rozširovať sa za hranice.

Zámerom aktu EÚ o vesmíre je znížiť byrokraciu, chrániť vesmírne prostriedky a vytvoriť spravodlivé, predvídateľné rovnaké podmienky pre všetky podniky.

Návrh spočíva na troch kľúčových pilieroch:

• Bezpečnosť: kozmický priestor je čoraz preťaženejší. V súčasnosti je na obežnej dráhe 11 000 satelitov a ďalších 50 000 by sa malo vypustiť v nasledujúcom desaťročí. Zároveň už vo vesmíre cirkuluje viac ako 128 miliónov kusov odpadu, čím sa výrazne zvyšuje riziko kolízií. V najhoršom prípade by to mohlo viesť ku kaskádovým haváriám, v dôsledku ktorých by sa kľúčové obežné dráhy stali nepoužiteľnými a prerušil by sa prístup k životne dôležitým satelitným službám. Aby sa tomu zabránilo, v akte EÚ o vesmíre sa zavádzajú opatrenia na zlepšenie sledovania vesmírnych objektov a na obmedzenie nového odpadu vrátane požiadaviek na bezpečnú likvidáciu satelitov na konci ich prevádzkovej životnosti.
• Odolnosť: kozmický priestor je čoraz viac napádaný. Vesmírne infraštruktúry čelia rastúcim hrozbám kybernetických útokov a elektronického rušenia zameraného na satelity, pozemné stanice a komunikačné spojenia. Tieto útoky môžu viesť k strate satelitov alebo narušeniu kritických služieb. Akt EÚ o vesmíre bude preto vyžadovať, aby všetci prevádzkovatelia vo vesmíre vykonávali dôkladné hodnotenia rizík počas celého životného cyklu satelitov a pritom uplatňovali pravidlá kybernetickej bezpečnosti a nahlasovanie incidentov prispôsobené vesmírnemu sektoru.
• Udržateľnosť: s rastúcim množstvom činností vykonávaných vo vesmíre sa riadenie zdrojov, emisií CO2 a odpadu stáva nevyhnutným. Meranie vplyvov na životné prostredie umožňuje priemyslu znížiť svoju stopu a podporiť udržateľnosť EÚ. V akte EÚ o vesmíre sa stanovia spoločné pravidlá na meranie takýchto vplyvov. Týmito pravidlami sa zaistia konzistentné overené údaje a podporí inovácia v oblastiach, ako je napríklad údržba poskytovaná priamo vo vesmíre s cieľom predĺžiť životnosť satelitov a znížiť množstvo odpadu.

Nové pravidlá sa budú vzťahovať tak na vesmírne prostriedky EÚ, ako aj na vnútroštátne vesmírne prostriedky a zároveň aj na mimoúnijných prevádzkovateľov poskytujúcich služby v Európe. Regulačné požiadavky budú prispôsobené veľkosti podniku a miere vyspelosti a budú sa hodnotiť v závislosti od súvisiacich rizík.

V záujme zníženia prípadných nákladov priemyslu bude ponúknutá podpora. Táto podpora sa bude poskytovať na budovanie kapacít, zabezpečenie prístupu k testovacích zariadeniam a na pomoc pre vesmírnych prevádzkovateľov pri príprave ich žiadostí o povolenie. Bude určená predovšetkým pre startupy a malé a stredné podniky.

Popri akte EÚ o vesmíre aktuálne Komisia predstavila aj Víziu pre európske vesmírne hospodárstvo s cieľom riešiť vyvíjajúce sa globálne vesmírne hospodárstvo a výzvy, ktoré predstavuje medzinárodná hospodárska súťaž a geopolitické napätie. Vesmírny sektor je rýchlo rastúcim trhom, ktorý prispieva ku konkurencieschopnosti EÚ. Tento sektor zahŕňa európsky vesmírny priemysel (výrobu a služby), vesmírne služby v mnohých trhových odvetviach – od klímy a životného prostredia, poľnohospodárstvo až po energetiku, dopravu, poisťovníctvo a bankovníctvo alebo bezpečnosť a obranu.

Ďalšie kroky

Legislatívny návrh je predmetom rokovaní v Európskom parlamente a Rade v rámci riadneho legislatívneho postupu.

Komisia teraz pristúpi k vykonávaniu opatrení stanovených vo vízii v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ, s Agentúrou EÚ pre vesmírny program (EUSPA), Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a ďalšími partnermi pôsobiacimi vo vesmíre, konkrétne s vesmírnym priemyslom.

Komisia takisto zriadi „Vesmírny tím Európa“ – fórum na vysokej úrovni, ktoré spojí všetky zainteresované strany európskeho vesmírneho ekosystému s cieľom koherentne a účinne zjednotiť európsku excelentnosť a kapacity súvisiace s vesmírom. Komisia okrem toho Komisia v roku 2025 vytvorí osobitnú metodiku na monitorovanie konkurencieschopnosti EÚ vo vesmírnom sektore.

Kontext

Európska komisia určila vesmírne hospodárstvo a akt EÚ o vesmíre za kľúčovú prioritu, ako to bolo načrtnuté v správach Draghiho a Lettu a nedávno aj v Kompase konkurencieschopnosti a v pracovnom programe Komisie na rok 2025.

Potreba takejto legislatívnej iniciatívy sa odrazila aj v dvoch nedávnych spoločných oznámeniach: v prístupe EÚ k riadeniu vesmírnej prevádzky a v stratégii EÚ v oblasti kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu, v ktorých sa odrazili výzvy členských štátov na zriadenie vnútorného trhu pre vesmírne činnosti prostredníctvom koherentného a stabilného regulačného rámca.

Ďalšie informácie:

Akt EÚ o vesmíre

Vízia pre európske vesmírne hospodárstvo

Prehľad o akte EÚ o vesmíre

Prehľad o Vízii pre európske vesmírne hospodárstvo

Komisia podpísala koncesnú zmluvu na infraštruktúru pre odolnosť, prepojenosť a bezpečnosť prostredníctvom satelitu (IRIS2), multiorbitálnu konšteláciu 290 satelitov, s konzorciom SpaceRISE. Toto partnerstvo bude rozvíjať, zavádzať a prevádzkovať nový systém Európskej únie. Je to významný krok smerom k európskej suverenite a bezpečnej konektivite.

IRIS2: bezpečné a pokročilé satelitné pripojenie

IRIS2 predstavuje tretí hlavný program Európskej únie určený na riešenie naliehavých dlhodobých výziev v oblasti bezpečnosti, ochrany a odolnosti. Ponúknutím pokročilých služieb pripojiteľnosti vládnym používateľom a preklenutím medzier v pripojiteľnosti v celej Únii podporuje IRIS2 strategickú autonómiu a vedúce postavenie Európy v oblasti technológií.

Systém IRIS2 bude využívať jedinečné výhody satelitov strednej obežnej dráhy Zeme (MEO) a nízkej obežnej dráhy Zeme (LEO). Táto špičková konštelácia poskytne:

• Služby bezpečnej konektivity pre členské štáty EÚ a vládne orgány.
• Vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie pre súkromné spoločnosti a európskych občanov vrátane pokrytia v zónach s nedostatočnou pripojiteľnosťou.

KonzorciumSpaceRISE: Celoeurópska spolupráca

Konzorcium SpaceRISE, poverené realizáciou tohto ambiciózneho projektu, zahŕňa troch popredných prevádzkovateľov európskych satelitných sietí – SES SA, Eutelsat SA a Hispasat S.A. – podporovaných hlavným tímom európskych subdodávateľov z ekosystému satelitnej komunikácie. Medzi kľúčových partnerov patria Thales Alenia Space, OHB, Airbus Defence and Space, Telespazio, Deutsche Telekom, Orange, Hisdesat a Thales SIX.

Táto spolupráca zdôrazňuje záväzok ku konkurencieschopnosti a inováciám a zabezpečuje, aby malé a stredné podniky (MSP) a noví účastníci trhu mali príležitosti v rámci dodávateľského reťazca.

Verejno-súkromné partnerstvo pre prepojenú budúcnosť

12-ročnou koncesnou zmluvou sa vytvára silné verejno-súkromné partnerstvo s cieľom umožniť vládne aj komerčné služby pripojenia do roku 2030. Medzi kľúčové prvky patria:

• Európska únia slúži ako hlavný zákazník pre služby.
• Financovanie pochádza z verejných investícií EÚ a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) spolu so súkromnými investíciami konzorcia SpaceRISE.

S cieľom zabezpečiť finančnú udržateľnosť Komisia prijme počiatočné rozpočtové záväzky v rámci súčasného viacročného finančného rámca. Budúce financovanie po roku 2027 bude podmienené prijatím následných programov Európskym parlamentom a Radou spolu s dostupnosťou rozpočtových prostriedkov.

Podpora európskych cieľov v oblasti prepojenosti

Prostredníctvom IRIS2 Európska únia upevňuje svoju pozíciu globálneho lídra v oblasti bezpečného satelitného pripojenia a zabezpečuje odolnosť voči vznikajúcim výzvam. Tento program sa nezaoberá len súčasnými potrebami v oblasti pripojiteľnosti, ale vytvára aj základy pre strategickú autonómiu Európy v digitalizovanom svete.

Ďalšie informácie:

IRIS2 ⁇ Bezpečná konektivita - Európska komisia

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/588 z 15. marca 2023, ktorým sa zriaďuje Program Únie pre bezpečnú konektivitu na obdobie 2023 – 2027

V rámci programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane odštartovali tri nové orbitálne demonštračné a overovacie misie (IOD/IOV) na palube nosnej rakety Vega, let VV23. V troch misiách šesť satelitov a deväť experimentov otestuje technológie so širokou škálou uplatnenia. Ich opis je uvedený nižšie.

Program IOD/IOV Európskej únie umožňuje priamo na obežnej dráhe testovať experimenty, a získať tak letové skúsenosti (overenie v reálnom prostredí), ktoré budú slúžiť na vedecké, verejné alebo komerčné účely. Otestovanie technológií na obežnej dráhe je posledným krokom pred ich uvedením na trh. Prostredníctvom misií IOD/IOV Európska únia s podporou Európskej vesmírnej agentúry skracuje čas, ktorý obvykle uplynie medzi vývojom určitej technológie a jej komerčným využitím. Ide o vynikajúci spôsob, ako prostredníctvom inovácií podporiť konkurencieschopnosť európskeho vesmírneho priemyslu, a posilniť tak európsku vedeckú excelentnosť.

Misia cubesatov SYNDEO-1 a SYNDEO-2 spája celkovo sedem experimentom IOD/IOV, zatiaľ čo misie ESTCube-2 a ANSER majú formu satelitov pripravených na použitie na predvádzacie účely na obežnej dráhe.

V rámci tohto štartu nosnej rakety Vega budú služby IOD/IOV využívať subjekty z celkovo šiestich európskych krajín.

1. SYNDEO-1 a SYNDEO-2: ide vôbec o prvýkrát, keď EÚ v rámci programu Horizont 2020 spúšťa združené misie pozostávajúce zo siedmich experimentov, ktoré sa majú vykonať v rôznych oblastiach skúmania vesmíru – od vesmírnej vedy cez technológie a pohon až po manažment vesmírnej prevádzky. Misie realizuje holandská spoločnosť ISISpace, ktorá pôsobí v odvetví letectva a kozmonautiky, pričom vynášané vybavenie vyrobili univerzity a malé a stredné podniky (MSP) z Belgicka, Španielska, Francúzska a Česka.
2. ESTCube-2: vývojárom misie je skupina študentov vesmírnych technológií z Univerzity v Tartu (Estónsko), pričom misia pozostáva zo satelitu cubesat 3U a jej cieľom je ilustrovať opustenie orbity pomocou technológie plazmovej brzdy a preukázať využiteľnosť platformy nanokozmických lodí vo vzdialenom vesmíre pre misie v budúcnosti, ktoré budú využívať elektrickú plachtu poháňanú slnečným vetrom.
3. ANSER: misiu vypracoval španielsky inštitút INTA (Instituto Nacional de Técnica Aeroespacial), ktorého cieľom je študovať a monitorovať kvalitu vody v rezervoároch Pyrenejského polostrova pomocou spektrometrie. Misia pozostáva z klastra troch satelitov cubesat 3U, ktoré budú lietať vo formácii na nízkej obežnej dráhe.

Celý vesmírny ekosystém budú v konečnom dôsledku v rámci programu IOD/IOV Komisie podporovať rôzne subjekty – od univerzít cez výskumné centrá až po MSP a výrobcov satelitov.  IOD/IOV podporuje aj autonómny prístup do kozmického priestoru, keďže využíva európske riešenia v oblasti vypúšťania kozmických nosičov. Má zásadný význam pre iniciatívu CASSINI, ktorou Komisia podporuje rýchly nástup nových komerčných subjektov v kozmickom priestore.

Súvislosti

V rámci programu IOD/IOV Komisie sa v roku 2018 uverejnila prvá výzva na vyjadrenie záujmu v programe Horizont 2020. Prilákala viac než 50 návrhov od rôznych európskych subjektov, od MSP cez veľké spoločnosti a univerzity až po organizácie venujúce sa výskumu. Úspešné návrhy sa týkajú technologických inovácií v oblasti pozorovania Zeme, navigácie, určovania polohy a času, satelitnej komunikácie a vesmírnej vedy. V septembri 2020 bol nosnou raketou Vega úspešne vynesený prvý vybraný experiment IOD/IOV s názvom UPMSat-2. Do výberu sa dostali aj uvedené tri nové misie, ktoré odštartovali v októbri 2023.

V súčasnosti sú otvorené dve súbežné výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorých cieľom je zhromaždiť experimenty, o ktorých využití by sa mohlo uvažovať v prípade akcií IOD/IOV a ktoré by v prípade potreby zahŕňali agregáciu, služby a operácie vypúšťania. Prihlášky možno predkladať v týchto oblastiach: 1. Experimenty IOD/IOV, ktoré si vyžadujú agregáciu, a 2. satelity IOD/IOV pripravené na použitie (Ready to Fly). Ďalšie informácie sú k dispozícii na tomto odkaze.

Technológie, ktoré sa majú otestovať prostredníctvom cubesatu SYNDEO-1:

• Miniatúrny sledovač hviezd pre určovanie polohy: cieľom je priamo na obežnej dráhe otestovať nízkonákladový miniatúrny sledovač hviezd s vysokou presnosťou na účely určovania polohy – Solar MEMS Technologies S.L. (MSP – Španielsko).
• Demonštrácia vysoko presného systému určovania a riadenia polohy cubesatu: cieľom je overiť vysoko presný kompaktný (vo formáte cubesatu) systém určovania a riadenia polohy (ADCS) s novým sledovačom hviezd a reakčným kolesom. – KU Leuven (univerzita – Belgicko).
• Demonštrácia sledovača hviezd pre cubesat s presnosťou jednej oblúkovej sekundy: overenie sledovača hviezd vrátane nového algoritmu na sledovanie hviezd, nových kalibračných metód na obežnej dráhe a overenie deflektora a opticko-mechanickej konštrukcie. – KU Leuven (univerzita – Belgicko).
• RADIOX: RADiation effects during In Orbit Flight eXperiment – experiment na skúmanie účinkov ionizujúceho žiarenia za letu na obežnej dráhe: cieľom je experimentálne overiť účinnosť nového radiačného snímača. Radiačný snímač je založený na elektronickej pamäti, v ktorej sa sledujú chyby spôsobené energetickými časticami. Intenzita ionizujúceho žiarenia sa detekuje meraním počtu chýb v pamäti – KU Leuven (univerzita – Belgicko).

Technológie, ktoré sa majú otestovať prostredníctvom cubesatu SYNDEO-2:

• Spacepix Radiation Monitor (SXRM): validácia a overenie spôsobilosti na obežnej dráhe plne vyvinutého radiačného detektora založeného na systéme SpacePix ASIC vo vesmírnom prostredí prostredníctvom plnohodnotného prototypu sledovacieho radiačného detektora v orbitálnom radiačnom poli (na meranie toku elektrónov, protónov a ťažkých iónov) – Esc Aerospace s. r. o. (MSP – Česko).

• Charakterizácia nízkofrekvenčného šumu na obežnej dráhe na účely magnetického meracieho systému pre LISA: cieľom IOD je validácia časti magnetického diagnostického systému pre LISA, najmä magnetického snímača a jeho príslušných techník na redukciu elektronického šumu pri frekvenciách < 1 mHz. – Universidad de Cádiz (univerzita – Španielsko).
• Demonštrácia Plasma Jet Pack 0-30 W na obežnej dráhe: navrhovaný experiment pozostáva z IOD elektrického riadiaceho motora, PJP Plasma Jet Pack, ktorý využíva kov (volfrám) ako palivo a ktorého účinnosť je posilnená magnetickou cievkou. Cieľom riadiaceho motora je, aby sa začal využívať v malých satelitoch s hmotnosťou 15 – 30 kg. – COMAT (MSP – Francúzsko).

Ďalšie informácie