Ďalšia technologická transformácia na obzore: Komisia predstavuje stratégiu, ktorou EÚ povedie vývoj webu 4.0 a virtuálnych svetov

Komisia prijala novú stratégiu pre web 4.0 a virtuálne svety, ktorá má viesť ďalšiu technologickú transformáciu a zaistiť otvorené, zabezpečené, dôveryhodné, spravodlivé a inkluzívne digitálne prostredie pre občanov, podniky a verejné správy EÚ.

Internet sa vyvíja veľmi rýchlo.  Hlavnými prvkami aktuálnej tretej generácie internetu (web 3.0) sú otvorenosť, decentralizácia a plnohodnotné postavenie používateľov. Ďalšia generácia – web 4.0 – umožní integráciu digitálnych objektov a prostredí s tými fyzickými, a zároveň posilní interakciu medzi ľuďmi a strojmi.

Marcový hospodársky výhľad EÚ po roku 2030 uvádza digitalizáciu ako jeden z hlavných pilierov a Web 4.0 ako významnú technologickú transformáciu, ktorá prinesie plynulo prepojený inteligentný svet vťahujúci používateľov. Veľkosť globálneho trhu virtuálnych svetov podľa očakávaní vzrastie z 27 miliárd EUR v roku 2022 na vyše 800 miliárd EUR do roku 2030.

Virtuálne svety ovplyvnia ľudské spolunažívanie – prinášajú príležitosti, ale aj riziká, ktoré treba riešiť. Cieľom novej stratégie je vytvoriť web 4.0 a virtuálne svety, ktoré budú odrážať hodnoty a zásady EÚ, plne rešpektovať práva ľudí a umožňovať európskym podnikom prosperitu.

Kľúčové strategické piliere 

Stratégia je v súlade s cieľmi politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030 a tromi z jeho kľúčových pilierov digitalizácie: zručnosti, podnikateľský sektor a verejné služby. Štvrtým pilierom je infraštruktúra, ktorej sa venuje balík Komisie v oblasti pripojiteľnosti, ako aj jej všeobecné úsilie v oblasti výpočtovej techniky, cloudových kapacít a kapacít na okraji siete (edge computing). Osobitné línie činnosti sa zaoberajú otvorenosťou a globálnym spravovaním virtuálnych svetov a webu 4.0.

  1. Postavenie ľudí a posilňovanie zručností s cieľom zlepšiť informovanosť a prístup k dôveryhodným informáciám, ako aj vybudovať databázu talentovaných odborníkov na virtuálne svety. Do konca roka 2023 Komisia predstaví riadiace zásady pre virtuálne svety, ktoré vzišli z panelovej diskusie občanov, a do prvého štvrťroka 2024 s využitím „občianskeho súboru nástrojov“ vypracuje usmernenia pre širokú verejnosť. Vzhľadom na osobitný význam odborníkov na virtuálne svety bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi na tvorbe databázy talentov a bude podporovať rozvoj zručností (aj pre ženy a dievčatá) prostredníctvom projektov financovaných z programu Digitálna Európa a v prípade tvorcov digitálneho obsahu prostredníctvom programu Kreatívna Európa
  2. Podniky: podpora európskeho sektorového ekosystému pre web 4.0 s cieľom šíriť excelentné výsledky a riešiť fragmentáciu. V súčasnosti v EÚ neexistuje žiaden ekosystém, ktorý by spájal jednotlivých aktérov hodnotového reťazca virtuálnych svetov a webu 4.0. Komisia v rámci programu Horizont Európa navrhla kandidátske partnerstvo pre virtuálne svety (možno už od roku 2025) s cieľom podporovať excelentnosť vo výskume a vypracovať pre virtuálne svety sektorový a technologický plán. V záujme inovácie bude Komisia zároveň podporovať tvorcov a mediálne spoločnosti EÚ pri testovaní nových nástrojov tvorby, spájať vývojárov s priemyselnými používateľmi a spolupracovať s členskými štátmi na vývoji experimentálnych regulačných prostredí pre web 4.0 a virtuálne svety.
  3. Verejná správa: podpora spoločenského pokroku a virtuálnych verejných služieb s cieľom využiť príležitosti, ktoré virtuálne svety ponúkajú. EÚ už dnes investuje do zásadných iniciatív ako Destinácia Zem (DestinE)miestne digitálne dvojčatá pre inteligentné komunity či európske digitálne dvojča oceánu – aby výskumníci dosahovali vedecký pokrok, priemysel vyvíjal presné aplikácie a aby verejné orgány mohli vo verejnej politike prijímať informované rozhodnutia. Komisia spúšťa dve nové verejné vlajkové iniciatívy: „CitiVerse“ – imerzné mestské prostredie, ktoré možno využiť na územné plánovanie a správu miest, a európske virtuálne ľudské dvojča, ktoré replikuje ľudské telo na podporu klinického rozhodovania a osobnej liečby.
  4. Formovanie globálnych štandardov otvorených a interoperabilných virtuálnych svetov a webu 4.0, ktoré zabránia dominancii niekoľkých veľkých hráčov. Komisia bude spolupracovať so zainteresovanými stranami v oblasti správy internetu na celom svete a presadzovať štandardy webu 4.0 v súlade s víziou a hodnotami EÚ.

Súvislosti

Stratégia vychádza z práce Európskej komisie v oblasti virtuálnych svetov, ako aj z konzultácií s občanmi, akademickou obcou a podnikmi. Komisia v období od februára do apríla 2023 zorganizovala európsku panelovú diskusiu občanov o virtuálnych svetoch, kde vyzvala 150 náhodne vybraných občanov, aby vypracovali odporúčania týkajúce sa vízie, zásad a opatrení s cieľom zabezpečiť, aby virtuálne svety v EÚ boli spravodlivé a vhodné pre ľudí. Na základe ich 23 odporúčaní boli formulované konkrétne opatrenia zahrnuté do stratégie pre web 4.0 a virtuálne svety. 14. septembra 2022 spustila Európska komisia priemyselnú koalíciu virtuálnej a rozšírenej reality, ktorá toto odvetvie spája s tvorcami politík.

Okrem toho sa v novej správe Spoločného výskumného centa uvádza prehľad príležitostí, ktoré môžu virtuálne svety novej generácie znamenať pre rôzne odvetvia – okrem iného pre vzdelávanie, výrobu, zdravie a verejné služby.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: Iniciatíva EÚ v oblasti webu 4.0 a virtuálnych svetov

Prehľad k webu 4.0 a virtuálnym svetom

Prehľad: Ako vytvárať vhodné a spravodlivé virtuálne svety? Pohľad občanov

Oznámenie: Iniciatíva EÚ v oblasti webu 4.0 a virtuálnych svetov

Správa občanov z európskej panelovej diskusie občanov o virtuálnych svetoch

Pracovný dokument útvarov Komisie: informácie, poznatky a trhové trendy webu 4.0 a virtuálnych svetov

Tlačové oznámenie (Spoločné výskumné centrum) – nová generácia virtuálnych svetov: príležitosti, výzvy a politické implikácie

 

 
Čítať ďalej...

Erasmus+: Nové financovanie aliancií európskych univerzít posilňuje spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania

Komisia oznámila výsledky výzvy programu Erasmus+ na rok 2023 týkajúcej sa iniciatívy „Európske univerzity“, ktorá poskytuje podporu alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Tieto aliancie európskych univerzít spájajú novú generáciu Európanov, ktorí sú schopní študovať a pracovať v rôznych európskych krajinách, v rôznych jazykoch a naprieč sektormi a akademickými disciplínami. Vďaka týmto alianciám môžu študenti získať titul kombináciou štúdia vo viacerých európskych krajinách, čo prispieva k medzinárodnej konkurencieschopnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe. 

Vďaka zmieneným výsledkom, na základe ktorých bolo pridaných sedem nových aliancií európskych univerzít, sa do celkového počtu 50 aliancií v súčasnosti zapája viac ako 430 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v 35 krajinách. Patria medzi ne všetky členské štáty EÚ a Island, Nórsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko.

Študenti týchto inštitúcií môžu využívať jedinečnú nadnárodnú a inovatívnu ponuku vzdelávania, ktorá im umožní získať základné zručnosti a kompetencie pre budúcnosť. Okrem toho vďaka nadviazaniu partnerstva s takmer 1 700 pridruženými partnermi z MVO, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov prináša 50 aliancií európskych univerzít do európskych regiónov rozsiahle inovácie.

S rekordným celkovým rozpočtom 402,2 milióna EUR z programu Erasmus+[1] na túto výzvu dostane každá aliancia na štyri roky rozpočet do výšky 14,4 milióna EUR.

Výzva na rok 2023 otvorila inštitúciám vysokoškolského vzdelávania z krajín západného Balkánu, ktoré nie sú pridružené k programu Erasmus+, možnosť zúčastniť sa na nej ako plnohodnotní partneri. V dôsledku toho sa k iniciatíve pripojili okrem inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo Severného Macedónska a Srbska aj inštitúcie vysokoškolského vzdelávania z Albánska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory.

Podobne ako minulý rok môžu aliancie zapojiť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania z krajín bolonského procesu ako pridružených partnerov. V rámci výzvy na rok 2023 sa k alianciám pripojilo aj takmer 30 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z Ukrajiny.

Ďalšie kroky

Na jeseň 2023 Komisia vyhlási ďalšiu výzvu na predkladanie návrhov v rámci Erasmus+ v snahe dosiahnuť cieľ európskej stratégie pre univerzity rozšíriť do polovice roka 2024 iniciatívu „Európske univerzity“ na 60 aliancií európskych univerzít, v ktorých bude združených viac ako 500 univerzít.

Súvislosti

Iniciatíva „Európske univerzity“ podporuje nadnárodné aliancie v priemere deviatich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré môžu zahŕňať rôzne typy školských zariadení (napr. všestranné a výskumné univerzity, univerzity aplikovaných vied, technologické inštitúty, umelecké školy a inštitúcie vyššieho odborného vzdelávania a prípravy). Tieto inštitúcie rozvíjajú dlhodobú štrukturálnu, udržateľnú a systémovú spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií naprieč hranicami. Ponúkajú učebné osnovy zamerané na študentov, ktoré sú poskytované spoločne v medziuniverzitných kampusoch, kde môžu študenti, zamestnanci a výskumní pracovníci zo všetkých kútov Európy využívať výhody plynulej mobility.

Komisia navrhla iniciatívu „Európske univerzity“ vedúcim predstaviteľom Európskej únie pred sociálnym samitom v Göteborgu v novembri 2017 ako súčasť celkovej vízie vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Európska stratégia pre univerzity predstavená v roku 2022 prišla s ambíciou podporiť do polovice roka 2024 celkom 60 aliancií európskych univerzít, v ktorých bude združených viac ako 500 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Na tento účel je v súčasnom programovom období 2021 – 2027 plánovaná v rámci programu Erasmus+ rekordná suma 1,1 mld. EUR. Podpora vedeckého rozmeru iniciatívy „Európske univerzity“ je možná v rámci iniciatívy Európska excelentnosť programu Horizont Európa.

Výzva programu Erasmus+ na rok 2023 týkajúca sa iniciatívy „Európske univerzity“ bola rozdelená na dve oblasti: ponúkla stabilnú finančnú podporu už existujúcim úspešným združeniam inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby mohli ďalej pokračovať v napĺňaní svojej dlhodobej vízie; úspešné existujúce združenia sa rozšírili o približne 50 nových inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Z výzvy sa takisto podporilo vytváranie nových aliancií európskych univerzít v Európe, ktoré spájajú rôzne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania na základe spoločných strategických vízií.

Ďalšie informácie

Výzva programu Erasmus+ na rok 2023 týkajúca sa iniciatívy „Európske univerzity“: výsledky

Iniciatíva „Európske univerzity“

Informačný prehľad



[1] Vrátane 3,2 milióna EUR z nástroja predvstupovej pomoci (IPA III) na ďalšiu podporu účasti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z krajín západného Balkánu, ktoré nie sú pridružené k programu Erasmus+, ako plnoprávnych partnerov.

Čítať ďalej...

Európsky obranný fond: EÚ investuje 832 miliónov eur do 41 ambicióznych projektov obranného priemyslu

Komisia oznámila výsledky, ktoré priniesli výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) z roku 2022. Na tento účel sú určené finančné prostriedky vo výške 832 miliónov eur na podporu 41 spoločných projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany v celej EÚ.

Vybrané projekty pomôžu ďalej rozvíjať špičkové obranné spôsobilosti EÚ v kritických oblastiach, ako sú spôsobilosti pre boj na mori, na zemi a vo vzduchu, pre včasné varovanie založené na informáciách z vesmíru, ako aj spôsobilosti v oblasti kybernetiky. V oblasti námorných spôsobilostí možno uviesť projekt E-NACSOS, ktorý sa zameriava na novú normu spolupráce v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany. V kategórii vzdušných spôsobilostí sa bude realizovať projekt REACTII s cieľom zlepšiť odolnosť a riadenie elektronického boja. Ďalším projektom z kozmickej domény je projekt ODIN'S EYE II, ktorý bude stavať na pokroku, ktorý sa dosiahol v systémoch včasného varovania pred raketami založených na informáciách z vesmíru. V tomto projekte sa združia priemyselné odvetvia zo 14 členských štátov EÚ a Nórska s cieľom zvýšiť európsku spôsobilosť v tejto sfére. Európsky obranný fond bude priamo prispievať aj na kybernetickú obranu, a to v troch osobitných výskumných a vývojových projektoch.

Fond po prvýkrát spustí technologickú výzvu v hodnote 25 miliónov eur v rámci programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tejto technologickej výzvy budú tímy súťažiť, kto navrhne najlepšie riešenie, ako s využitím bezposádkových systémov odhaľovať skryté hrozby a ako umožniť bezpečnejšiu prácu vojenskému a civilnému personálu v prostredí konfliktov.

Vo vyhodnotení výziev z roku 2022 sa opätovne potvrdzuje, že Európsky obranný fond prispieva k strategickej autonómii EÚ a k vytvoreniu konkurencieschopnejšej a integrovanejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Výsledky výziev z roku 2022 potvrdzujú silný záujem obranného priemyslu EÚ o všetky vypísané témy a jeho aktívnu účasť. Odvetvie prejavuje pevné odhodlanie plniť ambície stanovené v programe. Vybrané konzorciá spájajú 550 subjektov z celej EÚ a Nórska s výrazným podielom MSP, ktoré predstavujú 39 % všetkých subjektov.

Úspech druhého ročníka výziev v rámci Európskeho obranného fondu svedčí o tom, že tento program – vychádzajúci z dvoch predchádzajúcich programov (prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu) – je vhodný na daný účel:

  • veľmi atraktívny program vyvolávajúci veľký záujem zo strany priemyslu EÚ: rôzne konzorciá zahŕňajúce veľké priemyselné odvetvia, MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumno-technologické organizácie doručili 134 návrhov, ktoré pokrývajú všetky zverejnené výzvy a témy,
  • široký geografický záber: na vybraných návrhoch sa zúčastňuje 550 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ a Nórska,
  • široká spolupráca v rámci projektov: vybrané návrhy zahŕňajú v priemere 22 subjektov z 9 členských štátov EÚ a Nórska,
  • výrazná účasť malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 39 % všetkých subjektov zapojených do vybraných návrhov a čerpajú 20 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ,
  • vyváženosť činností týkajúcich sa výskumu a rozvoja spôsobilostí: 317 miliónov eur je určených na financovanie 25 výskumných projektov a 514 miliónov eur je určených na financovanie 14 projektov rozvoja spôsobilostí,
  • podpora prelomových technológií v oblasti obrany: na financovanie prevratných nápadov, ktoré prinesú inovácie potrebné na radikálnu zmenu koncepcií a vedenia obranných projektov, je vyčlenených 4,5 % rozpočtu,
  • vyvážená podpora strategických obranných spôsobilostí a nových sľubných technologických riešení,
  • súlad s ostatnými obrannými iniciatívami EÚ: prostredníctvom Strategického kompasu EÚ, priorít EÚ v oblasti spôsobilostí a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), pričom 11 vybraných návrhov projektov zameraných na rozvoj súvisí s PESCO.

Komisia teraz vstúpi do fázy prípravy dohôd o grante s vybranými konzorciami. Dohody o grante sa podpíšu do konca roka, keď sa tento proces úspešne zavŕši a Komisia prijme rozhodnutie o udelení grantu.

Komisia minulý týždeň navrhla posilniť dlhodobý rozpočet EÚ a vytvoriť Platformu strategických technológií pre Európu (STEP). Tento nový nástroj posilní Európsky obranný fond, na ktorý sa vyčlení ďalších 1,5 miliardy eur, a dodatočné finančné prostriedky sa poskytnú aj na iné existujúce programy EÚ. Navýšenie prostriedkov z Európskeho obranného fondu sa použije na akcie zamerané na špičkové a digitálne technológie, ktoré môžu výrazne zvýšiť parametre budúcich spôsobilostí v celej Únii. Cieľom je čo najviac uplatňovať inovácie a zavádzať nové výrobky a technológie obranného priemyslu. Tým sa ešte viac posilní inovačná kapacita európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

Súvislosti

K 24. novembru 2022 predložil európsky obranný priemysel 134 návrhov na spoločné vedecko-výskumné projekty v oblasti obrany. Nimi reagoval na výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu na rok 2022, v ktorých sa zohľadnili všetky tematické priority určené členskými štátmi s podporou Komisie.

Fond je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu vedecko-výskumnej spolupráce v oblasti obrany v Európe. Nenahrádza úsilie členských štátov, ale podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ. Európsky obranný fond podporuje kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sa vyberajú formou výziev na predkladanie návrhov, ktoré sú vymedzené na základe spôsobilostných priorít EÚ, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

Fond má k dispozícii rozpočet 7,953 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027. Toto finančné krytie je rozdelené na dva piliere: 

  • suma 2,651 miliardy eur bude určená na financovanie kolaboratívneho obranného výskumu na riešenie vznikajúcich a budúcich bezpečnostných hrozieb a 
  • 5,302 miliardy eur pôjde na spolufinancovanie kolaboratívnych projektov v oblasti rozvoja spôsobilostí.

Približne 4 % až 8 % z rozpočtu fondu je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie v odvetví obrany.

Prostriedky z Európskeho obranného fondu sa čerpajú prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú v kontexte viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 štruktúrované podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií činností a sú zamerané na:

  • vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojisku, ako sú napríklad zdravotnícka podpora v oblasti obrany, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN), biotechnológie a ľudské faktory, informačná prevaha, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
  • podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia priniesť do fondu kľúčové technologické impulzy a sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
  • excelentnosť na bojisku s cieľom posilniť dopyt vyplývajúci z potreby spôsobilostí a podporiť ambiciózne obranné systémy, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.

Ďalšie informácie

Celkový prehľad a prehľad jednotlivých projektov k vybranému návrhu

Európsky obranný fond

Prehľad k pracovnému programu EDF na rok 2022

Videozáznam z informačného dňa EDF v roku 2022

Prehľady za rok 2021

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login