Digitálna suverenita: Európsky akt o čipoch

Aktuálne nadobúda účinnosť európsky akt o čipoch. Zavádza sa ním komplexný súbor opatrení, ktorý má Európskej únii zaistiť bezpečnosť dodávok, odolnosť a pozíciu technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií.

Polovodiče sú základnými stavebnými prvkami digitálnych a digitalizovaných výrobkov. Pre moderné digitálne hospodárstvo majú zásadný význam – počnúc smartfónmi a automobilmi, cez kritické aplikácie a infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti, energetiky, obrany a komunikácií až po priemyselnú automatizáciu. Zároveň stoja v centre veľkých geostrategických záujmov a celosvetových technologických pretekov.

Európsky akt o čipoch konkrétne posilní výrobné činnosti v Únii, bude stimulovať európsky ekosystém v oblasti navrhovania a podporí rozširovanie a inovácie v celom hodnotovom reťazci. Prostredníctvom európskeho aktu o čipoch chce Európska únia dosiahnuť svoj cieľ zdvojnásobiť do roku 2030 svoj súčasný podiel na svetovom trhu na 20 %.

Tri piliere európskeho aktu o čipoch

Európsky akt o čipoch pozostáva z troch hlavných pilierov.

Prvý pilier – iniciatíva Čipy pre Európu – posilňuje vedúce postavenie Európy v oblasti technológií vďaka tomu, že uľahčuje prenos poznatkov z laboratórií do výrobných podnikov, prekonáva priepasť medzi výskumom a inováciou a priemyselnými činnosťami a podporuje industrializáciu inovačných technológií európskymi podnikmi. Iniciatívu Čipy pre Európu bude realizovať predovšetkým spoločný podnik pre čipy.

Na iniciatívu sa poskytnú finančné prostriedky EÚ vo výške 3,3 miliardy eur, pričom sa očakáva, že ich doplnia finančné prostriedky od členských štátov. Konkrétne táto investícia podporí činnosti, ako je zriadenie vyspelých pilotných výrobných liniek na urýchlenie inovácií a technologického rozvoja, vývoj cloudovej platformy pre návrhy, zriadenie kompetenčných centier, vývoj kvantových čipov, ako aj vytvorenie fondu pre čipy na uľahčenie prístupu k dlhovému financovaniu a vlastnému kapitálu.

Druhý pilier európskeho aktu o čipoch stimuluje verejné a súkromné investície do výrobných zariadení pre výrobcov čipov a ich dodávateľov.

Druhý pilier vytvára rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok tým, že priťahuje investície a posilňuje výrobné kapacity v oblasti polovodičov. Na tento účel sa v ňom stanovuje rámec pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ, ktoré sú v Únii „priekopníkmi“ a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému v záujme Únie. Komisia už v čase vypracúvania návrhu aktu o čipoch uviedla, že priekopníckym zariadeniam sa môže poskytnúť štátna pomoc v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

treťom pilieri európskeho aktu o čipoch sa vytvoril koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na posilnenie spolupráce s členskými štátmi a medzi nimi, monitorovanie ponuky polovodičov, odhad dopytu, predvídanie nedostatku a v prípade potreby na aktiváciu krízovej fázy. Prvým krokom bolo zriadenie systému varovania v oblasti polovodičov 18. apríla 2023. Tento systém umožňuje všetkým zainteresovaným stranám podávať správy o narušeniach dodávateľského reťazca polovodičov.

Ďalšie kroky

Zároveň nadobúda účinnosť nariadenie o spoločnom podniku pre čipy, vďaka ktorému sa môže začať realizovať hlavná časť iniciatívy Čipy pre Európu. Svoju činnosť začne aj fond pre čipy. Nadobudnutím účinnosti aktu o čipoch sa takisto formálne začne fungovanie novovytvorenej Európskej rady pre polovodiče, ktorá bude kľúčovou platformou na koordináciu medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

V rámci druhého piliera budú môcť zástupcovia priemyslu podávať žiadosti, na základe ktorých by sa plánovaným „priekopníckym“ zariadeniam udelil status „integrovaného výrobného zariadenia“ alebo „otvorenej zákazkovej továrne EÚ“. Vďaka tomuto statusu bude možné zriadiť a prevádzkovať tieto zariadenia v rámci Únie, čo umožní efektívnejší prístup k administratívnym žiadostiam a udeľovaniu povolení. Status si bude vyžadovať aj to, aby predmetné zariadenia spĺňali určité kritériá v snahe zaručiť ich prínos k cieľom EÚ a ich spoľahlivosť ako dodávateľov čipov v čase krízy.

Súvislosti

Spoločnú európsku stratégiu pre odvetvie polovodičov prvýkrát ohlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021. Vo februári 2022 Komisia uverejnila spolu s európskym aktom o čipoch cielený prieskum zainteresovaných strán v snahe získať podrobné informácie o dopyte po čipoch a polovodičových plátkoch, aby lepšie pochopila vplyv nedostatku čipov na európsky priemysel. Vo februári 2022 Komisia navrhla európsky akt o čipoch. V apríli 2023 Európsky parlament a členské štáty EÚ dosiahli politickú dohodu o akte o čipoch. Prijaté opatrenia pomôžu Európe dosiahnuť jej ciele programu Digitálne desaťročie do roku 2030 a podporia ekologickejšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu podobu Európy.

Ďalšie informácie

Dnes nadobúda účinnosť európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: otázky a odpovede

Európsky akt o čipoch: online stránka s informáciami

Európsky akt o čipoch: prehľad

Oznámenie k európskemu aktu o čipoch

Čítať ďalej...

Prieskum Eurobarometra: Európania schvaľujú opatrenia prijaté na riešenie energetickej krízy, presadzovanie udržateľnosti a podporu Ukrajiny

Z aktuálne uverejneného bleskového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že Európania výrazne podporujú opatrenia prijaté v minulom roku na ochranu spotrebiteľov a podnikov pred kolísaním cien energií, ako aj opatrenia na podporu energetickej bezpečnosti a zelenej transformácie. Takisto sa potvrdzuje široký konsenzus medzi občanmi EÚ, pokiaľ ide o podporu priemyslu čistých technológií v záujme väčšej konkurencieschopnosti, ako aj opatrenia EÚ prijaté v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

86 % respondentov sa domnieva, že bolo dôležité prijať opatrenia na európskej úrovni, aby sa obmedzil bezprostredný vplyv rastúcich cien energie na spotrebiteľov a podniky. Viac ako osem z desiatich respondentov zastáva rovnaký názor, pokiaľ ide o podporu udržateľného využívania prírodných zdrojov (86 %), uľahčenie spoločného nákupu plynu členskými štátmi EÚ s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok (82 %), budovanie partnerstiev s inými globálnymi aktérmi, ako sú Spojené kráľovstvo, USA, Japonsko a Austrália (81 %), zníženie nadmernej obchodnej závislosti od krajín ako Rusko alebo Čína (80 %) a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu čistých technológií (80 %). Opatrenia EÚ zamerané na urýchlenie digitálnej transformácie a súčasné zabezpečenie ochrany spotrebiteľov považuje za dôležité 77 % respondentov a opatrenia zamerané na zvyšovanie odolnosti hospodárstva EÚ považuje za dôležité 76 % respondentov.

Pokiaľ ide o budúce opatrenia, 86 % respondentov si myslí, že zariadenia na skladovanie plynu v EÚ by sa mali naplniť, aby sa zabránilo riziku nedostatku, 85 % respondentov je toho názoru, že EÚ by mala podporiť výrobu čistých technológií v členských štátoch, a 79 % respondentov sa domnieva, že opatrenia EÚ by sa mali zamerať na zníženie spotreby energie. 75 % respondentov si myslí, že EÚ by mala financovať spoločné obranné projekty na rozvoj strategických obranných spôsobilostí a technológií.

Okrem toho sa veľká väčšina Európanov domnieva, že vojna na Ukrajine poukazuje na to, že EÚ potrebuje zabezpečiť svoju energetickú a hospodársku bezpečnosť (85 %), ako aj zintenzívniť vojenskú spoluprácu medzi členskými štátmi (75 %) a zároveň naďalej prejavovať solidaritu s Ukrajinou (71 %).

Európania sa aj naďalej vyslovili za podporu Ukrajiny a Ukrajincov. 86 % respondentov súhlasí s tým, aby EÚ naďalej poskytovala humanitárnu podporu ľuďom postihnutým vojnou, 77 % respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou v EÚ, 71 % respondentov podporuje ukladanie hospodárskych sankcií voči Rusku. Takmer dve tretiny Európanov si myslia, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu na jej ceste k európskej integrácii (67 %) jej integráciu do jednotného trhu (65 %). V neposlednom rade sa 65 % respondentov vyslovilo za finančnú a hospodársku podporu Ukrajiny a 57 % respondentov si myslí, že EÚ by mala podporovať nákup a dodávky vojenského vybavenia a výcvik na Ukrajine.

Občania boli takisto požiadaní, aby pri súbore hodnôt uviedli, či ich najlepšie reprezentuje EÚ, iné krajiny sveta alebo či ich EÚ a iné krajiny reprezentujú v rovnakej miere. Približne polovica z nich sa domnieva, že EÚ najlepšie stelesňuje „rešpektovanie základných práv a hodnôt“ (53 %), „sociálnu rovnosť a blahobyt“ (50 %), „toleranciu a otvorenosť voči ostatným“ (49 %) a „mier“ (48 %). Za nimi tesne nasleduje „solidarita s krajinami v rámci EÚ aj mimo nej“ (46 %) a „rešpektovanie prírody a ochrana klímy a životného prostredia (45 %). V prípade každej z týchto hodnôt sa približne šestina respondentov domnieva, že ich najlepšie stelesňujú ostatné krajiny, a približne štvrtina respondentov tvrdí, že ich reprezentuje EÚ, ako aj ostatné krajiny.

Súvislosti

Rýchly prieskum Eurobarometra o výzvach a prioritách EÚ v roku 2023 sa uskutočnil v 27 členských štátoch v období od 24. do 31. augusta 2023. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 26 514 občanov EÚ.

Ďalšie informácie

Bleskový prieskum Eurobarometra č. 533

 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login