Komisia podniká kroky na realizáciu tzv. vojenského schengenského priestoru a transformáciu obranného priemyslu

Európska komisia a vysoká predstaviteľka v záujme uľahčenia rýchleho a hladkého presunu jednotiek, vybavenia a vojenských prostriedkov v celej Európe zvyšujú obrannú pripravenosť, a to balíkom opatrení v oblasti vojenskej mobility, s dôrazom na preventívne opatrenia, ktorý pozostáva: z nového nariadenia o vojenskej mobilite a spoločného oznámenia.

Komisia sa v rámci plánu transformácie obranného priemyslu EÚ zameriava aj na podporu prelomových inovácií vo vojenskej oblasti a posilnenie európskeho obranného priemyslu.

Umožnenie rýchleho pohybu vo veľkom rozsahu

Vďaka vytvoreniu celoúnijného priestoru pre vojenskú mobilitu do roku 2027 priblíži balík opatrení v oblasti vojenskej mobility Európsku úniu o krok bližšie k vytvoreniu vojenského schengenského priestoru. Tým sa dosiahne, že presuny jednotiek a vojenského vybavenia v celej Európe budú rýchlejšie, bezpečnejšie a lepšie koordinované, okrem iného vďaka: 

  • odstráneniu regulačných prekážok: sa zavádzajú vôbec prvé harmonizované pravidlá vojenskej mobility na úrovni EÚ a stanovujú sa jasné pravidlá a postupy pre cezhraničné vojenské presuny s maximálnym trojdňovým časom spracovania a zjednodušenými colnými formalitami, 
  • vytvoreniu núdzového rámca: vzniká nový Európsky systém rýchlej reakcie v oblasti vojenskej mobility (European Military Mobility Enhanced Response System, EMERS) pre zrýchlené postupy a prednostný prístup k infraštruktúre, ktorý podporuje ozbrojené sily pôsobiace v kontexte EÚ alebo NATO,
  • posilneniu odolnosti dopravnej infraštruktúry: sa modernizujú kľúčové koridory vojenskej mobility EÚ podľa noriem dvojakého použitia a chráni sa strategická infraštruktúra novým súborom nástrojov na zvyšovanie odolnosti. Cielenými investíciami sa posilní kybernetická bezpečnosť, energetická bezpečnosť a pripravenosť v mieri aj v kríze,
  • združovaniu a spoločnému využívaniu spôsobilostí: sa zvyšuje pripravenosť, solidarita a dostupnosť spôsobilostí vojenskej mobility pre členské štáty zavedením rezervy solidarity a možnosti vytvoriť digitálny informačný systém v oblasti vojenskej mobility,
  • posilneniu riadenia a koordinácie: bude vykonávanie a monitorovanie pripravenosti riadiť nová skupina pre prepravu v oblasti vojenskej mobility a posilnený výbor pre transeurópsku dopravnú sieť TEN-T s podporou národných koordinátorov pre cezhraničnú vojenskú prepravu v každom členskom štáte. 

Naštartovanie prelomových inovácií pre obrannú pripravenosť 

Cieľom Plánu transformácie obranného priemyslu EÚ: naštartovanie prelomových inovácií pre obrannú pripravenosť je urýchlenie modernizácie európskeho obranného priemyslu a podpora nových aktérov v oblasti obrany.

Je zameraný na prepájanie komunít v oblasti špičkových technológií a obrany, urýchlenie využívania pokročilých technológií vo vojenských spôsobilostiach a posilnenie výrobných kapacít Európy vďaka inováciám.

V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa zameriava na štyri priority: podporu investícií do spoločností pôsobiacich v oblasti obrany, urýchlenie vývoja nových technológií, rozšírenie prístupu k obranným spôsobilostiam a podporu zručností potrebných na udržanie technologického náskoku Európy.

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine ukázala, ako sa obranné technológie rýchlo vyvíjajú. Inovácie, ako sú umelá inteligencia, kvantové systémy, drony a vesmírne technológie, pretvárajú realitu na bojisku. Noví aktéri v oblasti obrany, od startupov až po inovačné MSP, menia spôsob, akým Európa rozvíja a vytvára vojenské spôsobilosti.

Európa sa musí poučiť zo skúseností Ukrajiny, posilniť svoju odolnosť a vybudovať nový obranný ekosystém, ktorý bude spájať lídrov priemyslu, nových inovátorov a technologickú komunitu s cieľom rýchlejšie a efektívnejšie poskytovať spôsobilosti.

Ďalšie kroky

Komisia predloží nové nariadenie o vojenskej mobilite Rade a Európskemu parlamentu na prijatie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

Komisia začne okamžite vykonávať opatrenia navrhované v pláne s cieľom začať transformáciu európskeho ekosystému obranného priemyslu a rozšíriť ho.

Chronológia

V marci 2025 Komisia a vysoká predstaviteľka predložili spoločnú bielu knihu o európskej obrane – Pripravenosť 2030, ktorú doplnila o plán ReArm Europe/Pripravenosť 2030 – ambiciózny obranný balík, ktorý členským štátom EÚ poskytuje finančné nástroje na zrýchlenie a zvýšenie investícií do obranyschopnosti. 

Balík opatrení v oblasti vojenskej mobility a plán transformácie obranného priemyslu EÚ boli v bielej knihe aj v pláne obrannej pripravenosti do roku 2030 zdôraznené ako kľúčové prioritné oblasti.

Balík opatrení v oblasti vojenskej mobility do roku 2025 vychádza aj zo skúseností získaných z revidovaného akčného plánu 2.0 a zo záväzku v oblasti vojenskej mobility z roku 2024. Bol vypracovaný v úzkej koordinácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Európskou obrannou agentúrou (EDA), čím sa zabezpečuje súlad s normami a postupmi NATO.

Ďalšie informácie

Balík opatrení v oblasti vojenskej mobility

Nariadenie o vojenskej mobilite

Spoločné oznámenie

Plán transformácie obranného priemyslu

Prehľad o vojenskej mobilite

Prehľad o pláne transformácie obranného priemyslu

Čítať ďalej...

Smerom k silnejšiemu a odolnejšiemu schengenskému priestoru

Európska komisia predkladá novú stratégiu na posilnenie a zvýšenie odolnosti najväčšieho priestoru voľného cestovania na svete – schengenského priestoru.

Schengenský priestor je domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 krajinách. Vnútorné hranice medzi schengenskými štátmi bez kontrol nerozlučne patria k európskemu spôsobu života: takmer 1,7 milióna ľudí v jednom štáte Schengenu býva a v inom pracuje. Ľudia si podľa slobôd, ktoré im ponúka schengenský priestor, usporiadali život a každý deň prechádza 3,5 milióna z nich z jedného štátu do druhého.

Voľný tok ľudí, tovaru a služieb je dušou Európskej únie a po kríze spôsobenej koronavírusom bude aj kľúčom k jej obnove. Touto stratégiou Komisia sumarizuje výzvy, ktoré zasiahli schengenský priestor v posledných rokoch, a vytyčuje ďalší postup, ktorým nám pomôže zachovať výhody schengenského priestoru. Na zvládnutie súčasných výziev potrebujú členské štáty spoločné opatrenia na úrovni Únie.

Základom dobrého fungovania schengenského priestoru sú tri piliere: účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ, posilnenie vnútorných opatrení, ktoré nahradia absenciu kontrol na vnútorných hraniciach, a to najmä v oblasti policajnej spolupráce, bezpečnosti a riadenia migrácie, a spoľahlivá pripravenosť a riadenie vrátane dobudovania schengenského priestoru. Komisia chce zároveň posilniť vzájomnú dôveru pri vykonávaní schengenských pravidiel, a preto predkladá aj návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európanom je ich sloboda cestovať, žiť a pracovať v rôznych členských štátoch drahá. Hoci ide o jeden z najväčších úspechov EÚ, rôzne krízy a problémy nám dali jasne najavo, že Schengen nemôžeme považovať za samozrejmosť. Dnes sme predložili ďalší postup, vďaka ktorému bude schengenský priestor schopný odolať času, ľudia, tovar a služby budú môcť bez ohľadu na okolnosti voľne prúdiť, naše hospodárstva sa obnovia a my sa spoločne staneme silnejšími.“

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas povedal: „Pre náš európsky spôsob života má neobmedzený pohyb v schengenskom priestore zásadný význam. Schengen je dobre naolejovaný stroj, ale aby odolal času, treba ho ako každý stroj neustále spevňovať a posilňovať. Dnes sme vykročili na novú cestu, ktorá vedie k bezpečnosti a mobilite občanov EÚ a k Schengenu odolnejšiemu voči otrasom. Samozrejme, že Schengen je bez všetkých našich členských štátov neúplný. Ak bude inkluzívnejší, upevní sa a zvýši sa jeho bezpečnosť.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Vďaka dnešnej schengenskej stratégii budeme navonok silnejší a vnútri slobodnejší. Vďaka najmodernejším informačným systémom sa zlepší riadenie vonkajších hraníc a vďaka posilneniu policajnej spolupráce a spoločného riadenia migrácie sa bude dať obnoviť schengenský priestor bez hraničných kontrol. Dnešná stratégia prehĺbi dôveru, podporí riadenie a umožní nám lepšie predvídať, pripraviť sa a reagovať. Som odhodlaná postarať sa o to, aby v nej zohrali svoju úlohu všetky členské štáty.“

Cieľom stratégie je: 

  • Zabezpečiť účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ nasadením stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré už prebieha; zabezpečením interoperability informačných systémov na riadenie hraníc a migrácie do roku 2023; a pripravovaným návrhom o digitalizácii žiadostí o víza a cestovných dokladov. Komisia takisto vyzýva spoluzákonodarcov, aby urýchlene prijali Nový pakt o migrácii a azyle zameraný na skríning osôb prekračujúcich hranice bez povolenia.
  • Vnútorne posilniť schengenský priestor, keďže pre udržanie hraníc bez kontrol a kompenzáciu tohto stavu má zásadný význam úzka spolupráca medzi členskými štátmi na prevencii a potláčaní bezpečnostných hrozieb. K novým iniciatívam bude patriť aj kódex policajnej spolupráce EÚ; modernizácia prümského rámca na výmenu informácií o DNA, odtlačkoch prstov a evidencii vozidiel a rozšírenie využívania vopred poskytovaných informácií o cestujúcich na lety v rámci schengenského priestoru. Po prijatí Nového paktu o migrácii a azyle sa stanoví aj spoločný prístup k riadeniu migrácie, ktorý je dôležitým predpokladom dobrého fungovania schengenského priestoru.
  • Zlepšiť pripravenosť a riadenie Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu (ďalej v texte). Bude zvolávať aj pravidelné schengenské fóra na podporu politického dialógu o riešení spoločných výziev na základe výročných správ o stave Schengenu. S cieľom posilniť odolnosť schengenského priestoru voči závažným hrozbám Komisia neskôr v tomto roku navrhne revíziu Kódexu schengenských hraníc, ktorou chce zabezpečiť úzku koordináciu a poskytnúť záruky, aby sa k opätovnému zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach pristúpilo iba v krajnom prípade. Komisia predloží aj pohotovostný plán, ktorý umožní opätovnú aktiváciu úspešného systému zelených jazdných pruhov pre nepretržitú nákladnú dopravu v prípade budúcich kríz. Komisia napokon začne dialóg s členskými štátmi s cieľom riešiť opätovné kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré trvajú už pridlho.
  • Rozšíriť schengenský priestor: Budúcnosť Schengenu musí zahŕňať rozšírenie priestoru na tie členské štáty EÚ, ktoré ešte nie sú jeho súčasťou. Ide o legitímne očakávanie krajín, ktoré sa považujú za pripravené na pristúpenie, ale aj o ich právnu povinnosť.

Revidovaný hodnotiaci mechanizmus na posilnenie dôvery

V záujme prehĺbenia spoločnej dôvery vo vykonávanie schengenských pravidiel a zabezpečenia stavu, v ktorom dokážeme nedostatky rýchlo identifikovať a rýchlo odstrániť, Komisia navrhuje revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu. Zmeny sa budú týkať urýchlenia procesu hodnotenia a zavedenia zrýchleného postupu v prípade závažných nedostatkov, ktoré by mohli ohroziť schengenský priestor ako celok. Väčší politický dôraz sa bude klásť aj na schengenské hodnotenia, keďže ich výsledky sa zahrnú do výročnej správy o stave Schengenu a budú predmetom rokovaní s Európskym parlamentom a Radou. V revidovanom mechanizme sa zároveň zintenzívni monitorovanie dodržiavania základných práv.

Súvislosti

Pred 36 rokmi sa 5 členských štátov dohodlo, že odstránia kontroly na spoločných hraniciach. V súčasnosti je schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 európskych štátoch. Tvoria ho všetky krajiny EÚ okrem Bulharska, Rumunska, Chorvátska, Cypru a Írska. Okrem toho doň patria štyri krajiny mimo EÚ: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Schengenské pravidlá sa musia prispôsobiť premenlivým výzvam, a preto ich treba aktualizovať. Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v septembri minulého roka oznámila, že Komisia predloží novú stratégiu budúceho schengenského priestoru s cieľom zvýšiť jeho odolnosť.

Východiskom pre túto stratégiu boli rozsiahle konzultácie s poslancami Európskeho parlamentu a ministrami vnútra, ktorí sa zišli na zasadnutiach schengenského fóra v novembri 2020 a máji 2021.

Ďalšie informácie

OZNAM: Smerom k silnejšiemu a odolnejšiemu schengenskému priestoru

Prehľad

Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru

Návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu + príloha (pozri aj posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie)

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login