Komisia prijala zmenu pracovného programu Horizont Európa, programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2023 – 2024. Touto zmenou sa mobilizujú predtým nepridelené finančné prostriedky z programu Horizont Európa s cieľom zvýšiť rozpočet na rok 2024 takmer o 1,4 miliardy EUR na celkovú sumu 7,3 miliardy EUR. Tento pozmeňujúci návrh zahŕňa investíciu vo výške takmer 650 miliónov EUR do misií EÚ s cieľom prispieť k riešeniu niektorých výziev, ktorým Európa čelí, napríklad dosiahnuť klimatickú neutralitu viac ako 100 miest, nástroj Nového európskeho Bauhausu, ako aj experimentálne akcie, ktorými sa okrem iného otvárajú výskumné a inovačné príležitosti EÚ väčšiemu počtu nových účastníkov.

Medzi hlavné prvky tejto aktualizácie pracovného programu Horizont Európa patria:

Misie EÚ

EÚ v roku 2024 investuje 648 miliónov EUR do výskumných a inovačných činností podporujúcich misie EÚ. Misie EÚ sa týkajú piatich oblastí a sú novinkou, ktorú program Horizont Európa prináša s cieľom priniesť konkrétne riešenia niektorých z našich najväčších výziev. Majú ambiciózne ciele a do roku 2030 prinesú konkrétne výsledky. Výsledkom nových opatrení na rok 2024 by mala byť obnova aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek, zmlúv o klíme v mestách s viac ako 100 mestami, 100 živých laboratórií a majákov, čo povedie k prechodu na zdravú pôdu, miestnym a regionálnym samosprávam lepšie pripraveným čeliť rizikám súvisiacim s klímou, lepšej diagnostike rakoviny a podpore mladých ľudí trpiacich rakovinou.

Nový európsky Bauhaus

Cieľom Nového európskeho Bauhausu (NEB) je priniesť výhody Európskej zelenej dohody do každodenného života a životných priestorov ľudí. Počas troch rokov od svojho spustenia Nový európsky Bauhaus poskytol riešenia konkrétnych problémov. Medzi príklady patrí projekt tova zo Španielska, v rámci ktorého sa vyvinula technika 3D tlače so zemou s cieľom poskytnúť architektonické riešenia pre udržateľné, cenovo dostupné komunitné bývanie. Ďalším príkladom je projekt WATSUPS z Belgicka, ktorý vytvára nový verejný priestor popri rieke Dyle s cieľom zmierniť riziko džentrifikácie. Tieto riešenia vychádzajú z výskumu a inovácií, ktoré stavajú Európanov do centra zelenej transformácie.

Nový nástroj NEB zabezpečí, aby Európa tento potenciál naďalej čo najviac využívala. Prináša viacročnú rozpočtovú podporu na roky 2025 – 2027 prostredníctvom dvoch pilierov, časti týkajúcej sa výskumu a inovácií s cieľom rozvíjať nové nápady a zaviesť časť na rozšírenie takýchto riešení. V zmenenom pracovnom programe Horizont Európa na roky 2023 – 2024 sa vyčleňuje 20 miliónov EUR na prípravu podmienok pre vykonávanie nástroja Nového európskeho Bauhausu.

Experimentálne činnosti na prilákanie nových účastníkov

Tento pozmeňujúci návrh zahŕňa balík nových experimentálnych akcií na posilnenie otvorenosti programu, podporu cieľov misií EÚ a podporu kariéry mladých výskumných pracovníkov. Otestujú nové prístupy so zreteľom na prípravy na posledné tri roky programu Horizont Európa, ako aj na jeho budúci nástupnícky program.

Akcie zahŕňajú štyri otvorené témy, ktoré výskumným pracovníkom poskytujú väčšiu slobodu zamerať svoju prácu na tému, ktorú si vyberú, s celkovým rozpočtom 76 miliónov EUR v rámci klastrov programu Horizont Európa zameraných na „Zdravie“, „Klíma, energetika a mobilita“ a „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“. Experimentálna akcia vo výške 15 miliónov EUR pre misie EÚ vytvorí znalostné inštitúcie, ako sú univerzity alebo výskumné organizácie, kontaktné miesta miestnych transdisciplinárnych výskumných a inovačných činností s európskym dosahom. Okrem toho je cieľom výzvy Nového európskeho Bauhausu „Transformovať štvrte, aby boli krásne, udržateľné a inkluzívne“, takisto prilákať nových účastníkov do programu, aby sa maximalizoval vplyv. A napokon, 20 miliónov EUR sa použije na podporu talentovaných ekosystémov pre atraktívne kariéry v ranom veku vo výskume.

Kultúrneho dedičstva

V pozmeňujúcom návrhu sa 48 miliónov EUR vyčlenilo aj na európsky cloud pre spoluprácu v oblasti kultúrneho dedičstva. Tento nový digitálny priestor spolupráce podporí inštitúcie správy kultúrneho dedičstva a výskumníkov, ako aj kultúrny a kreatívny priemysel, aby mohli využívať výhody digitálnej transformácie. Bude dopĺňať spoločný európsky dátový priestor pre kultúrne dedičstvo (ďalej len „dátový priestor“) financovaný v rámci programu Digitálna Európa.

Pripravenosť na pandémie

Pandémia COVID-19 poukázala na výzvy, ktorým čelia európske systémy zdravotnej starostlivosti pri odhaľovaní, prevencii, boji proti ohnisku infekčných chorôb a pri ich zvládaní. S cieľom pomôcť Európe pripraviť sa na potenciálne budúce pandémie zahŕňa zmenený pracovný program investície vo výške 50 miliónov EUR na európske partnerstvo pre pripravenosť na pandémie.

Príprava podmienok na rok 2025

Výzvy na rok 2025 sú zahrnuté aj do pozmeňujúceho návrhu s cieľom zabezpečiť kontinuitu určitých opakujúcich sa opatrení, ako sú akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) a „Teaming for Excellence“ a „štipendiá EVP (Európsky výskumný priestor)“ v časti Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti a „Reforma a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácií“. Komisia plánuje zaviesť celú škálu opatrení na rok 2025 v osobitnom pracovnom programe v roku 2025.

Súvislosti

Horizont Európa je program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Európska rada, ktorá pôvodne pracovala na 95,5 milióna EUR počas siedmich rokov, rozhodla o znížení svojho rozpočtu o 2,1 miliardy EUR v rámci revízie dlhodobého rozpočtu EÚ v polovici trvania, aby Únia mohla financovať ďalšie naliehavé priority, ako je pomoc Ukrajine. Zníženie sa znížilo o 100 miliónov EUR v dôsledku opätovného použitia zrušených záväzkov, a preto zníženie v rokoch 2025 – 2027 dosiahne 2 miliardy EUR.

Pracovný program Horizont Európa na roky 2023 – 2024 bol prijatý 6. decembra 2022 a prvýkrát zmenený 31. marca 2023. Vychádza zo strategického plánu programu Horizont Európa na roky 2021 – 2024 prijatého v marci 2021, ktorý bol navrhnutý spoločne so zainteresovanými stranami, Európskym parlamentom a členskými štátmi.

Aktuálnym pozmeňujúcim návrhom sa zavádzajú investície do misií EÚ, ktoré boli odložené z pôvodného pracovného programu na roky 2023 – 2024 s cieľom umožniť vykonávanie oznámenia „Misie EÚ po dvoch rokoch od: posúdenie pokroku a ďalší postup“, prijaté 19. júla 2023.

Viac informácií

Referenčné dokumenty | portál financovania a ponúk EÚ

Horizont Európa

Strategický plán programu Horizont Európa

Portál financovania a ponúk

Misie EÚ v rámci programu Horizont Európa – Európska komisia

Po minuloročnom utlmenom raste vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2024 oslabenejšie, ako sa očakávalo. V predbežnej zimnej hospodárskej prognóze Európskej komisie sa rast ako v EÚ, tak aj eurozóne v roku 2023 reviduje na 0,5 % (oproti úrovni 0,6 % predpokladanej v jesennej prognóze) a rast v roku v roku 2024 na 0,9 % (oproti 1,3 %) v EÚ a na 0,8 % (oproti 1,2 %) v eurozóne. Očakáva sa, že v roku 2025 hospodárska činnosť ešte vzrastie, a to o 1,7 % v EÚ a o 1,5 % v eurozóne.

Inflácia sa má spomaliť rýchlejšie, ako sa predpokladalo na jeseň. Predpokladá sa, že podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien klesne inflácia v EÚ z úrovne 6,3 % dosiahnutej v roku 2023 na 3,0 % v roku 2024 a na 2,5 % v roku 2025. V eurozóne sa očakáva jej spomalenie z úrovne 5,4 % dosiahnutej v roku 2023 na 2,7 % v roku 2024 a na 2,2 % v roku 2025. 

Po pomalom štarte má rast v roku 2024 opäť nabrať na sile

Rast v roku 2023 brzdilo oslabenie kúpnej sily domácností, výrazné sprísnenie menovej politiky, čiastočné zrušenie fiškálnej podpory a klesajúci zahraničný dopyt. Vyhliadky hospodárstva EÚ, ktoré sa v druhej polovici minulého roka tesne vyhlo technickej recesii, zostávajú v prvom štvrťroku 2024 slabé.

Očakáva sa však, že hospodárska činnosť sa bude v tomto roku naďalej postupne zrýchľovať. Keďže inflácia naďalej klesá, oživenie spotreby by mal podporiť rast reálnych miezd a odolný trh práce. Napriek klesajúcim rozpätiam zisku by vďaka postupnému uvoľňovaniu úverových podmienok a pokračujúcej implementácii Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti mali prosperovať investície. Okrem toho sa očakáva, že po slabších minuloročných výsledkoch sa obchod so zahraničnými partnermi vráti do normálu.

Tempo rastu sa má od druhej polovice roka 2024 do konca roka 2025 stabilizovať.

Rýchlejší pokles inflácie oproti očakávaniam

Pokles celkovej inflácie v roku 2023 bol oproti očakávaniam rýchlejší, a to predovšetkým v dôsledku klesajúcich cien energií. V súvislosti so spomalením činností malo zmiernenie cenových tlakov v druhej polovici minulého roka dosah aj na ostatný tovar a služby.

Nižšie než očakávané výsledné hodnoty inflácie v posledných mesiacoch, nižšie ceny energetických komodít a slabšia hospodárska dynamika nasmerovali infláciu na strmšiu zostupnú trajektóriu, ako sa predpokladalo v jesennej prognóze. V najbližšom období sa však očakáva, že v dôsledku ukončenia energetických podporných opatrení vo všetkých členských štátoch, ako aj v dôsledku vyšších prepravných nákladov vzhľadom na narušenie obchodu v oblasti Červeného mora môžu vzniknúť určité tlaky na rast cien, no bez narušenia procesu klesajúcej inflácie. Predpokladá sa, že celková inflácia v eurozóne sa do konca prognózovaného obdobia bude pohybovať tesne nad cieľovou mierou ECB, oproti ktorej bude miera inflácie EÚ o stupeň vyššia.   

Zvýšená neistota v kontexte geopolitického napätia

Túto prognózu sprevádza neistota na pozadí dlhotrvajúceho geopolitického napätia a rizika ďalšieho rozšírenia konfliktu na Blízkom východe. Rast prepravných nákladov v dôsledku narušenia obchodu v oblasti Červeného mora má mať podľa očakávania na infláciu len okrajový vplyv. Ďalšie prípady narušenia obchodu by však mohli viesť k opätovným výpadkom dodávok, čo by sa mohlo premietnuť do spomalenia výroby a zvýšenia cien.

V domácom kontexte sú riziká základných projekcií rastu a inflácie spojené s tým, či sa v prípade spotreby, rastu miezd a rozpätí zisku podarí naplniť, resp. prekonať očakávania, ako aj s výškou úrokových sadzieb a ich trvaním. Hrozby naďalej predstavujú aj klimatické riziká a čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia. 

Súvislosti

Zimná hospodárska prognóza 2024 je aktualizáciou jesennej hospodárskej prognózy 2023, pričom sa zameriava na vývoj HDP a inflácie vo všetkých členských štátoch EÚ.

Zimná prognóza vychádza zo súboru teoretických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 29. januára 2024. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie dostupné k 1. februáru 2024.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve predbežné prognózy (zimnú a letnú). Predbežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za súčasný a nasledujúci rok pokrývajúce všetky členské štáty spolu so súhrnnými údajmi za celú EÚ a eurozónu.

Ďalšou prognózou Európskej komisie bude jarná hospodárska prognóza 2024, ktorej uverejnenie je naplánované na máj.

Ďalšie informácie

Úplne znenie dokumentu: Zimná hospodárska prognóza 2024

Podpredseda Dombrovskis na Twitteri: @VDombrovskis

Komisár Gentiloni na Twitteri: @PaoloGentiloni

GR ECFIN na Twitteri: @ecfin

Od nového roka 2024 nadobúdajú účinnosť prelomové nové pravidlá EÚ, ktorými sa zavádza minimálna 15 % sadzba efektívneho zdaňovania nadnárodných spoločností pôsobiacich v členských štátoch EÚ.

Týmto rámcom sa dosiahne spravodlivejšie a stabilnejšie daňové prostredie v EÚ a na celom svete. Zároveň sa ním zmodernizuje tak, aby viac zodpovedalo súčasnému globalizovanému digitálnemu svetu. Nadobudnutím účinnosti pravidiel minimálneho efektívneho zdaňovania, na ktorých sa členské štáty jednomyseľne dohodli v roku 2022, sa v EÚ začnú formálne vykonávať pravidlá tzv. 2. piliera, ktoré boli dohodnuté ako súčasť globálnej dohody o medzinárodnej daňovej reforme v roku 2021.

K týmto pravidlám sa momentálne na celom svete hlási takmer 140 jurisdikcií, EÚ je však medzi prvými, kto ich premieta do záväzného práva. Druhý pilier oslabuje motiváciu podnikov presúvať zisky do jurisdikcií s nízkym zdanením, a tým brzdí tzv. preteky o čo najnižšiu sadzbu dane, keď sa krajiny predbiehajú v znižovaní sadzieb dane z príjmov právnických osôb, aby prilákali investície. Výsledky už prichádzajú: niekoľko jurisdikcií s nulovou daňou oznámilo zavedenie dane z príjmu právnických osôb pre dotknuté spoločnosti.

Podrobnosti

Tieto pravidlá budú platiť pre nadnárodné skupiny podnikov a veľké vnútroštátne skupiny v EÚ, ktoré majú kombinované finančné príjmy viac ako 750 miliónov eur ročne. Budú sa vzťahovať na všetky veľké skupiny, domáce aj medzinárodné, ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ.

Smernica obsahuje spoločný súbor pravidiel výpočtu a uplatňovania „dorovnávacej dane“ splatnej v konkrétnej krajine, ak by efektívna sadzba dane bola nižšia ako 15 %. Ak dcérska spoločnosť nepodlieha minimálnej efektívnej sadzbe dane v cudzej krajine, v ktorej sa nachádza, členský štát materskej spoločnosti bude taktiež na materskú spoločnosť uplatňovať dorovnávaciu daň. Smernica takisto zabezpečí efektívne zdaňovanie v situáciách, keď sa materská spoločnosť nachádza mimo EÚ v krajine s nízkym zdanením, ktorá neuplatňuje rovnocenné pravidlá.

Súvislosti

Vďaka tomuto historicky významnému predpisu EÚ splnila svoj prísľub, že bude medzi prvými, ktorí implementujú daňovú reformu OECD. Zabezpečenie globálnej minimálnej úrovne zdaňovania právnických osôb je jedným z dvoch pracovných okruhov globálnej dohody OECD (tzv. druhý pilier). Druhým okruhom je čiastočné prerozdelenie práv zdanenia (známy ako prvý pilier).

V tomto druhom okruhu pôjde o úpravu medzinárodných pravidiel týkajúcich sa toho, ako sa delí zdaňovanie ziskov najväčších a najziskovejších nadnárodných spoločností medzi krajinami, aby sa v pravidlách zohľadnila meniaca sa povaha obchodných modelov a schopnosť spoločností podnikať bez fyzickej prítomnosti.