Komisia prijala nariadenie, ktorým sa zavádza štítok s letovými emisiami (FEL), ktorý ponúka jasnú a dôveryhodnú metodiku výpočtu emisií z letov. Letecké spoločnosti prevádzkujúce lety v rámci EÚ alebo s odletom z EÚ sa budú môcť dobrovoľne pripojiť k tejto značke, ktorá bude plne funkčná od júla 2025. Do začiatku budúceho leta budú mať cestujúci možnosť zobraziť a porovnať odhadované emisie skleníkových plynov (GHG) svojich letov, čo im umožní prijímať informovanejšie rozhodnutia o kúpe.

V súčasnosti neexistencia spoločnej metodiky a kritérií na odhad emisií z letov vedie letecké spoločnosti a predajcov leteniek k tomu, aby hlásili úrovne emisií pomocou rozdielnych metodík, ktoré nie sú nevyhnutne porovnateľné. Cieľom označenia letových emisií je zmeniť to stanovením spoľahlivej a harmonizovanej metodiky na odhad emisií z letov, pričom sa zohľadnia faktory, ako je typ lietadla, priemerný počet cestujúcich a objem nákladu na palube, ako aj použité letecké palivo.

Pri vyhľadávaní letov alebo rezervácii leteniek online sa vedľa údajov o emisiách z letov zobrazí osobitné logo, ktoré zaručí spoľahlivosť informácií. Cestujúcim to pomôže prijímať informované rozhodnutia a chrániť ich pred zavádzajúcimi tvrdeniami o environmentálne klamlivej reklame.

Značkou „letecké emisie“ sa podporí prechod leteckej dopravy na nulovú bilanciu emisií tým, že sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž medzi leteckými spoločnosťami, podporí sa zavádzanie udržateľných leteckých palív a obnova flotily. Keďže odhady vychádzajú z údajov o skutočnej spotrebe, podnietia aj letecké spoločnosti k efektívnejšej a udržateľnejšej prevádzke.

Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) bude zodpovedná za odhad emisií z letov v súlade s najpokročilejšími medzinárodnými normami započítavania emisií z leteckej dopravy. Táto metodika umožní spravodlivý, transparentný a harmonizovaný odhad emisií z letov na základe najnovších výsledkov na tej istej trase.

Ďalšie kroky

Do 1. februára 2025 sa letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety v rámci EÚ alebo z nej odlietajú, môžu rozhodnúť, že sa zapoja do označovania letových emisií. Na tento účel budú musieť agentúre EASA predložiť požadované údaje. Prvé letové značky potom agentúra EASA pridelí do 1. júla 2025 a budú sa uplatňovať na lety plánované počas zimnej sezóny 2025.

Súvislosti

Štítok o letových emisiách sa stanovuje v článku 14 nariadenia ReFuelEU Aviation. Toto nariadenie je súčasťou širšej stratégie EÚ na podporu udržateľnej leteckej dopravy so zameraním na zvýšenie používania udržateľných leteckých palív prostredníctvom rôznych iniciatív vrátane iniciatívy ReFuelEU Aviation, systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a ďalších opatrení. Cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž v leteckom priemysle a zároveň podporiť jeho prechod na udržateľnejšie postupy. Letecké spoločnosti z EÚ a krajín mimo EÚ, ktoré sú oprávnené v rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation, sa môžu rozhodnúť dobrovoľne sa zapojiť do systému označovania letových emisií. S cieľom zachovať rovnaké podmienky systém zakazuje súkromným iniciatívam zobrazovať cestujúcim informácie o emisiách z letov EÚ, čím sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dodržiavali rovnaké normy.

Pre viac informácií

Označenie letových emisií – webové sídlo EASA

Európska komisia uverejnila správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2024, z ktorej vyplýva, že čisté emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,3 %. Ide o najvýznamnejší ročný pokles za posledné desaťročia s výnimkou roku 2020, keď pandémia COVID-19 viedla k zníženiu emisií o 9,8 %. Čisté emisie skleníkových plynov sú v súčasnosti o 37 % nižšie ako v roku 1990, zatiaľ čo HDP v rovnakom období vzrástol o 68 %, čo preukazuje, že emisie sa naďalej oddeľujú od hospodárskeho rastu. EÚ zotrváva na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %.

• Emisie z elektrární a priemyselných zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, zaznamenali v roku 2023 rekordný pokles o 16,5 %. Emisie v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sú v súčasnosti približne o 47,6 % nižšie ako v roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2030, ktorým je znížiť emisie o 62 %.
• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa emisie z výroby elektrickej energie a vykurovania znížili o 24 % v porovnaní s rokom 2022, a to v dôsledku nárastu objemu obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a slnečnej energie, a odklonu od uhlia. Emisie z leteckej dopravy vzrástli o 9,5 %, čím pokračoval trend spred pandémie COVID-19.
• Zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami vznikli v roku 2023 príjmy vo výške 43,6 miliardy eur na investície do opatrení v oblasti klímy. 7,4 miliardy eur je pridelených na Inovačný fond a Modernizačný fond, pričom zvyšok finančných prostriedkov je určený priamo členským štátom.
• V roku 2023 klesli emisie z budov, poľnohospodárstva, vnútroštátnej dopravy, malého priemyslu a odpadu (na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí) približne o 2 %. K zníženiu prispel najmä sektor budov, ktorého emisie sa znížili približne o 5,5 %. Emisie z poľnohospodárstva klesli o 2 %, zatiaľ čo emisie z dopravy klesli o menej ako 1 %.
• Prirodzený záchyt uhlíka v EÚ sa v roku 2023 zvýšil o 8,5 %, čím sa zvrátil klesajúci trend posledného desaťročia v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Na splnenie cieľa na rok 2030 však treba vyvinúť aj ďalšie úsilie.

Hoci z tejto správy plynú povzbudivé informácie o znižovaní emisií v EÚ, minulý rok viedla naša meniaca sa klíma aj k viacerým katastrofickým udalostiam a stratám životov a živobytí, pričom globálne emisie ešte nedosiahli vrchol. Treba podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby EÚ splnila svoje ciele do roku 2030 a vykročila na správnu cestu k dosiahnutiu svojho budúceho cieľa do roku 2040 a cieľa nulovej bilancie emisií do roku 2050. EÚ sa tiež musí naďalej angažovať na medzinárodnej úrovni, počnúc konferenciou COP29 na budúci mesiac, aby zabezpečila, že aj naši medzinárodní partneri prijímajú potrebné opatrenia.

Hoci sa členské štáty pomaly zlepšujú v adaptácii na zmenu klímy a budovaní odolnosti, zásadný význam majú ďalšie opatrenia. V roku 2023 Európa zaznamenala najväčšie prírodné požiare, aké boli kedy zaznamenané, jeden z najvlhších rokov od začiatku meraní, silné morské horúčavy, rozsiahle ničivé záplavy a pokračujúci nárast teplôt. V oznámení Komisie o riadení klimatických rizík aj v európskom posúdení klimatických rizík sa zdôraznilo, že vystavenie zmene klímy sa musí zohľadniť na všetkých úrovniach riadenia pri stanovovaní politických priorít a vo všetkých odvetvových politikách.

Minulý rok EÚ produktívne spolupracovala s medzinárodnými partnermi s cieľom posilniť opatrenia v oblasti klímy, najmä na konferencii COP28 v Dubaji. Na konferencii COP28 zmluvné strany uzavreli prvé globálne hodnotenie v rámci Parížskej dohody, pričom prijali rozhodnutia o urýchlení opatrení do roku 2030 a neskôr, a to vrátane odklonu od fosílnych palív, strojnásobenia celosvetovej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenia globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej účinnosti do roku 2030. EÚ, jej členské štáty a finančné inštitúcie, spoločne známe ako Tím Európa, naďalej ostávajú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci a najväčším svetovým prispievateľom na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Z ich fondov pochádza približne tretina svetového verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Súvislosti

Správa o pokroku opatrení v oblasti klímy dopĺňa výročnú správu o stave energetickej únie. Opisuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií, ako sa vyžaduje v nariadení o riadení. V správe sa uvádzajú aj kľúčové úspechy a nedávny vývoj v boji proti zmene klímy. Zahŕňa skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre každý členský štát a informácie o politikách a opatreniach EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na zmenu klímy.

Ďalšie informácie

Správa o pokroku pri vykonávaní opatrení v oblasti klímy za rok 2024

Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Tlačová správa – Správa o stave energetickej únie za rok 2024

Národné energetické a klimatické plány (NEKP)

Plnenie cieľov Európskej zelenej dohody

Európska komisia víta predbežnú dohodu, ktorú dosiahla včera večer s Európskym parlamentom a Radou a ktorej cieľom je zvýšiť ambície nariadenia EÚ o spoločnom úsilí (ESR). Touto dohodou sa pre členské štáty stanovujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov v odvetviach, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Podstatnou časťou dohody je, že sa v nej zachováva návrh Komisie posilniť cieľ zníženia emisií v týchto odvetviach z 29 % na 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Aktualizované ciele zníženia emisií pre členské štáty sa pohybujú v rozpätí od –10 % do –50 % v porovnaní s rokom 2005 a povedú k ďalšej konvergencii emisií členských štátov na obyvateľa v roku 2030. Medzi odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, patrí stavebníctvo, poľnohospodárstvo, odpad, malý priemysel a doprava. K príkladom možných opatrení, ktoré môžu členské štáty prijať na zníženie emisií a splnenie svojich cieľov, patria: podpora verejnej dopravy, dodatočná modernizácia budov; účinnejšie systémy vykurovania a chladenia a poľnohospodárske postupy, ktoré sú šetrnejšie ku klíme.

Táto dohoda je posledným krokom k prijatiu legislatívneho balíka Komisie „Fit for 55“ na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody, v nadväznosti na nedávnu dohodu o ukončení predaja nových automobilov s emisiami CO2 v Európe do roku 2035. Vzhľadom na práve prebiehajúcu konferenciu COP27 je opäť zrejmé, že EÚ si plní záväzky v oblasti klímy a prechádza od ambícií k činom. V súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine sa zároveň ukazuje, že EÚ od svojej zelenej transformácie neupúšťa, ale skôr urýchľuje úsilie o to, aby sa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

Ďalšie kroky

Túto predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia nariadenia o spoločnom úsilí je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho zámerom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Dosiahnutie takéhoto zníženia emisií v nasledujúcom desaťročí je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou. Tieto legislatívne nástroje sú nastavené tak, aby pomohli splniť ciele dohodnuté v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Zásadne tým premenia naše hospodárstvo a spoločnosť, aby boli spravodlivejšie, zelenšie a mohli aj v budúcnosti prosperovať.

Ďalšie informácie

Balík návrhov „Fit for 55“

Návrh revidovaného nariadenia o spoločnom úsilí