Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur, ktorý má byť doplnený o približne 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Synergie medzi rozpočtom a nástrojom umožnia zmobilizovať značné investície na podporu hospodárskej obnovy, zabezpečenie udržateľnosti a vytváranie pracovných miest. Rozpočet bude uprednostňovať zelené a digitálne výdavky, aby bola Európa odolnejšia a pripravená na budúcnosť.

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet EÚ, uviedol: „Dnes navrhujeme bezprecedentnú úroveň finančnej podpory, ktorá má posilniť obnovu Európy po zdravotnej a ekonomickej kríze. Pomôžeme ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré boli touto pandémiou postihnuté najviac. Budeme investovať do odolnosti Európy a jej modernizácie prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie. Našou hlavnou prioritou je vrátiť Európu späť do správnych koľají, urýchliť jej obnovu a pripraviť ju na budúcnosť.„

Návrh rozpočtu na rok 2022, posilnený nástrojom NextGenerationEU, usmerňuje finančné prostriedky tam, kde môžu pomôcť najviac, v súlade s najdôležitejšími potrebami na obnovu členských štátov EÚ a našich partnerov na celom svete.

Financovanie pomôže znovu vybudovať a modernizovať našu Úniu podporou zelenej a digitálnej transformácie, vytvárania pracovných miest a posilnenia úlohy Európy vo svete.

Rozpočet odráža politické priority Európy, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej obnovy. Na tento účel Komisia navrhuje prideliť finančné prostriedky takto:

• 118,4 miliardy eur vo forme grantov z NextGenerationEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) s cieľom zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie koronavírusu a dosiahnuť, aby boli hospodárstva a spoločnosti EÚ udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti zelenej a digitálnej transformácie.
• 53 miliárd eur na spoločnú poľnohospodársku politiku a 972 miliónov eur na Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj s cieľom posilniť odolnosť rybárstva a poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a zaistiť potrebný priestor pre krízové riadenie. Ďalších 5,7 miliardy eur z NextGenerationEU by mohlo byť pridelených na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,
• 36,5 miliardy eur na regionálny rozvoj a súdržnosť, navýšených o 10,8 miliardy eur z NextGenerationEU v rámci REACT-EU na podporu reakcie na krízy a zotavenie z kríz.
• 14,8 miliardy eur na podporu našich partnerov a záujmov vo svete, z toho 12,5 miliardy eur v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a 1,6 miliardy eur na humanitárnu pomoc (HUMA).
• 13,1 miliardy eur na výskum a inovácie, z toho 12,2 miliardy eur na hlavný výskumný program Únie Horizont Európa. Na tento program by z nástroja NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 1,8 miliardy eur.
• 5,5 miliardy eur na Európske strategické investície, z toho 1,2 miliardy eur pre Program InvestEU na kľúčové priority (výskum a inovácia, súbežná zelená a digitálna transformácia, sektor zdravotníctva a strategické technológie), 2,8 miliardy eur na Nástroj na prepájanie Európy na zlepšenie cezhraničnej infraštruktúry a 1,2 miliardy eur na program Digitálna Európa na formovanie digitálnej budúcnosti Únie. Program InvestEU by mohol dostať dodatočnú sumu 1,8 miliardy eur z NextGenerationEU.
• 17,9 miliardy eur na investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt, z toho 13,3 miliardy eur na Európsky sociálny fond plus na podporu zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia, 3,4 miliardy eur na vytvorenie príležitostí na vzdelávanie a mobilitu pre ľudí, 401 miliónov eur na podporu umelcov a tvorcov v celej Európe a 253 miliónov eur na podporu spravodlivosti, práv a hodnôt*;
• 2,1 miliardy eur na výdavky určené na vesmír, najmä na Vesmírny program Únie, ktorý spojí jej činnosť v tejto strategickej oblasti.
• 1,9 miliardy eur na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, z toho 708 miliónov eur na program LIFE na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovaniu sa tejto zmene a 1,2 miliardy eur na Fond na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby prechod na zelené hospodárstvo fungoval pre všetkých. Do Fondu na spravodlivú transformáciu by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 4,3 miliardy eur.
• 1,9 miliardy eur na ochranu našich hraníc, z toho 780 miliónov eur na Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a 758 miliónov eur na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).
• 1,9 miliardy eur na podporu kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín pri plnení požiadaviek prístupového procesu Únie, najmä prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
• 1,3 miliardy eur na výdavky súvisiace s migráciou, z toho 1,1 miliardy eur na podporu migrantov a žiadateľov o azyl v súlade s našimi hodnotami a prioritami.
• 1,2 miliardy eur na riešenie výziev v oblasti obrany a spoločnej bezpečnosti, z toho 950 miliónov eur na podporu rozvoja spôsobilostí a výskumu v rámci Európskeho obranného fondu (ERF), ako aj 232 miliónov eur na podporu vojenskej mobility.
• 905 miliónov eur na zabezpečenie fungovania jednotného trhu vrátane 584 miliónov eur na Program pre jednotný trh a takmer 200 miliónov eur na prácu v oblasti boja proti podvodom, daní a ciel.
• 789 miliónov eur na program EU4Health pre zabezpečenie celkovej zdravotnej reakcie na potreby ľudí, ako aj 95 miliónov eur na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (rescEU), aby bolo v prípade krízy možné rýchlo poskytnúť operačnú pomoc. Na kapacity RescEU by z NextGenerationEU mohlo byť pridelených ďalších 680 miliónov eur.
• 600 miliónov eur na bezpečnosť, z toho 227 miliónov eur na Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), určený na boj proti terorizmu, radikalizácii, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite.

Návrh rozpočtu na rok 2022 je súčasťou dlhodobého rozpočtu Únie prijatého na konci roka 2020 a jeho cieľom je premeniť priority Únie na konkrétne ročné ciele. Významná časť finančných prostriedkov bude preto venovaná na boj proti zmene klímy v súlade s cieľom vynaložiť 30 % dlhodobého rozpočtu a nástroja obnovy NextGenerationEU na túto politickú prioritu.

Súvislosti

V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2022 sú zahrnuté výdavky v rámci nástroja NextGenerationEU, ktoré budú financované prostredníctvom pôžičiek na kapitálových trhoch a výdavkov, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové prostriedky v rámci dlhodobých rozpočtových stropov, ktoré sa financujú z vlastných zdrojov. Pri druhej kategórii výdavkov sú v návrhu rozpočtu pri každom programe uvedené dve sumy – záväzky a platby. „Záväzky“ sú prostriedky, ktoré možno dohodnúť v zmluvách v danom roku a „platby“ sú finančné prostriedky, ktoré sa skutočne vyplatia. Rozpočet EÚ na rok 2022 predstavuje 167,8 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a viac ako 169,4 miliardy eur vo forme platieb. Všetky sumy sú v bežných cenách.

Skutočné platby z NextGenerationEU a potreby financovania, pri ktorých sa bude Európska komisia snažiť o trhové financovanie, môžu byť nižšie a budú založené na presných odhadoch, ktoré budú časom aktualizované. Komisia bude v nadchádzajúcich mesiacoch aj naďalej uverejňovať polročné plány financovania s informáciami o plánovaných objemoch emisií.

Nástroj NextGenerationEU s rozpočtom 807 miliárd eur v bežných cenách pomôže napraviť bezprostredné hospodárske a spoločenské škody spôsobené pandémiou koronavírusu a pripraviť EÚ na budúcnosť. Po skončení pandémie COVID-19 pomôže obnoviť EÚ tak, aby bola zelenšia, digitálnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená čeliť súčasných aj budúcim výzvam. Kľúčovým prvkom NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – nástroj na poskytovanie grantov a pôžičiek na podporu reforiem a investícií v členských štátoch EÚ. Zmluvy/záväzky v rámci NextGenerationEU možno uzatvárať do konca roka 2023, platby naviazané na pôžičky budú nasledovať do konca roka 2026.

Po schválení rozhodnutia o vlastných zdrojoch všetkými členskými štátmi EÚ teraz Komisia môže v rámci nástroja NextGenerationEU začať získavať zdroje na financovanie obnovy Európy.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede: návrh rozpočtu na rok 2022

Dokumenty

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU

Pôžičky EÚ na kapitálových trhoch

Európska komisia predstavila jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom poskytuje fiškálne usmernenia pri postupnom znovuotváraní hospodárstiev. Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje hospodárstva a pritom čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom programu NextGenerationEU. Do tohtoročného európskeho semestra prinieslo aktualizačný moment jeho prepojenie na plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých si stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF.

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky a ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky

Aktivácia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v marci 2020 umožnila členským štátom rýchlo reagovať a prijať núdzové opatrenia, ktoré mali minimalizovať hospodársky a sociálny vplyv pandémie.

Komisia vo svojom oznámení o fiškálnej politike z 3. marca 2021 uviedla, že rozhodnutie o deaktivácii všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať až po celkovom posúdení stavu hospodárstva na základe kvantitatívnych kritérií, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ v porovnaní s predkrízovými úrovňami. Podľa hospodárskej prognózy Komisie z jari 2021 sa všeobecná úniková doložka bude uplatňovať aj v roku 2022 a očakáva sa, že od roku 2023 sa deaktivuje.

Fiškálna politika musí byť podporná aj v rokoch 2021 a 2022. Členské štáty by nemali rušiť podporu predčasne a mali by naplno využiť financovanie z RRF. Investície a reformy uskutočnené v rámci RRF podporia obnovu hospodárstva, zvýšia potenciálny rast a zamestnanosť, znížia nerovnováhy a zlepšia verejné financie. V roku 2022 by sa fiškálne politiky členských štátov mali čoraz viac diferencovať a všetky členské štáty by mali zachovať investície do obnovy. Hneď ako to bude možné, by členské štáty mali zaviesť politiky na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) pre všetky členské štáty EÚ okrem Rumunska, na ktoré sa už vzťahuje nápravná časť paktu. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu splnili len Bulharsko, Dánsko a Švédsko, žiadny iný členský štát ho nesplnil. Dlhové kritérium nespĺňa 13 členských štátov (Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko).

Komisia sa domnieva, že v tejto fáze by sa nemalo prijímať rozhodnutie o tom, či sa na členské štáty vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Rumunsku Komisia odporúča aktualizovať postup fiškálnych úprav a odstrániť nadmerný deficit do roku 2024.

Riešenie makroekonomických nerovnováh

V 12 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania na rok 2021 našla Komisia makroekonomicky slabé miesta súvisiace s nerovnováhami a nadmernými nerovnováhami. V troch členských štátoch sa naďalej vyskytujú nadmerné nerovnováhy (Cyprus, Grécko a Taliansko) a v ďalších deviatich členských štátoch existujú nerovnováhy (Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko).

Očakáva sa, že reformy a investície v rámci RRF pomôžu riešiť výzvy zistené v predošlých cykloch semestra a zohrajú dôležitú úlohu pri riešení súčasných makroekonomických nerovnováh.

Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu

Komisia prijala desiatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom. V nej dospela k záveru, že Grécko napriek nepriaznivým okolnostiam spôsobeným pandémiou COVID-19 prijalo opatrenia, aby splnilo svoje osobitné záväzky.

Komisia prijala aj správy o dohľade nad Írskom, Španielskom, Cyprom a Portugalskom po skončení programu. V týchto správach sa dospelo k záveru, že schopnosť každého z dotknutých členských štátov splácať je naďalej dobrá.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

V usmerneniach pre politiky zamestnanosti sa stanovujú spoločné priority vnútroštátnych politík zamestnanosti, ktoré by mali prispieť k zvýšeniu ich inkluzívnosti a spravodlivosti. Usmernenia prijaté v októbri 2020 boli doplnené o environmentálnu udržateľnosť a digitálne rozmery, keď sa do nich premietlo oznámenie o silnejšej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zároveň sa zamerali na dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a osobitne sa venovali otázke, ako zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a sociálnu oblasť.

Keďže súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti sú aj naďalej relevantné, Komisia ich navrhuje preniesť aj do roku 2021. Zdôrazňuje pritom úlohu nových hlavných cieľov EÚ stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv a politických usmernení, ku ktorým sa dospelo na sociálnom samite v Porte.

Vyjadrenia členov kolégia:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, v tejto súvislosti uviedol: „Predkladáme osobitné vydanie jarného balíka, a to v mimoriadnom čase, keď už spoza rohu nakúka obnova, ale cesta pred nami je ešte stále vydláždená neznámymi nástrahami. Preto sa budeme naďalej snažiť dostať naše ekonomiky znovu do formy všetkými dostupnými nástrojmi. Predlžujeme platnosť všeobecnej únikovej doložky na rok 2022 s tým, že v roku 2023 sa predpokladá jej deaktivácia. Nabádame členské štáty, aby tento a budúci rok zachovali podporné fiškálne politiky s verejnými investíciami a čo najlepším využitím financovania z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa naštartoval rast. Návratu na obozretné pozície v strednodobom horizonte pomôže rozumná kombinácia výdavkov zameraných na investície s tým, že ostatné výdavky ostanú pod kontrolou, čo bude obzvlášť dôležité pre krajiny s vysokým dlhom.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit vyhlásil: “Na sociálnom samite v Porte sme si v súlade s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv stanovili, aký sociálny program by Európa mala sledovať v najbližšom desaťaročí. Dnes navrhujeme usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré členským štátom dávajú spoločné priority zamerané na tvorbu pracovných miest, modernizáciu a inkluzívnosť pracovných trhov, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj primeranú sociálnu ochranu a zdravotníctvo. Prenos zásad sociálneho piliera do praxe prostredníctvom európskeho semestra prispeje k odolnej, inkluzívnej a udržateľnej obnove Európy.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: “Po pochmúrnej zime prichádza v európskom hospodárstve svieža jar. Každý deň sa zaočkujú milióny Európanov a s poklesom infikovaných sa uvoľňujú obmedzenia a zvyšuje dôvera. Program NextGenerationEU sa konečne stáva skutočnosťou. Teraz sa musíme sústrediť na to, aby sme podnikli tie správne kroky. Obnova je stále nerovnomerná a miera neistoty vysoká, takže v roku 2021 aj 2022 treba zachovať podpornú hospodársku politiku. Aj vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dosiahnu verejné investície najvyššiu úroveň za viac ako desaťročie. Dnes všetkým krajinám odkazujeme, aby zachovali štátom financované investície. Keď ubudne zdravotných rizík, krajiny EÚ by mali opatrne prejsť na cielenejšie opatrenia, ktorými firmám a pracujúcim pomôžu zorientovať sa v postpandemickom svete.”

Ďalší postup

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a schválili navrhované usmernenia. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Ďalšie informácie

Jarný balík európskeho semestra 2021: Otázky a odpovede

Jarný balík európskeho semestra 2021 – dokumenty

Oznámenie o odporúčaniach Komisie

Odporúčania Komisie

Správa podľa článku 126 ods. 3

Usmernenia pre politiky zamestnanosti na rok 2021

Desiata správa o sprísnenom dohľade nad Gréckom

Správa o dohľade nad Cyprom po skončení programu

Správa o dohľade nad Írskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Španielskom po skončení programu

Správa o dohľade nad Portugalskom po skončení programu

Európsky semester

Európsky semester 2021 – mimoriadny cyklus

Oznámenie o reakcii fiškálnej politiky

Jarná hospodárska prognóza 2021

Pakt stability a rastu

Postup pri makroekonomickej nerovnováhe

Komisia uvítala politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu Komisie týkajúcom sa úverového nástroja pre verejný sektor. Znamená to, že boli odsúhlasené všetky návrhy týkajúce sa Mechanizmu spravodlivej transformácie a teraz sa čaká na ich konečné schválenie Európskym parlamentom a Radou.

Nástroj je osobitne zameraný na verejné subjekty a vytvára preferenčné úverové podmienky pre projekty, ktoré negenerujú dostatočné príjmy na to, aby boli finančne životaschopné. Pozostáva z kombinácie grantov (1,5 miliardy EUR) z rozpočtu EÚ a úverov (10 miliárd EUR) poskytovaných Európskou investičnou bankou (EIB). Podpora vo forme grantov bude dopĺňať úvery EIB s cieľom znížiť finančnú záťaž prijímateľov a zvýšiť atraktívnosť príslušných investícií. Prijímateľom sa bude poskytovať poradenská podpora prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová v tejto súvislosti uviedla: Ide o dôležitý nástroj, ktorý našim regiónom a komunitám pomôže riešiť výzvy spojené s klimatickou transformáciou. Doplní náš súbor nástrojov na podporu osôb žijúcich v regiónoch zasiahnutých spravodlivou transformáciou, aby mohli získavať nové zručnosti a vytvárať nové podniky a pracovné miesta. Je veľmi dôležité, že sa táto dohoda dosiahla dnes, len niekoľko dní po dohode o právnom predpise v oblasti klímy. Vďaka zmierneniu nákladov na transformáciu pomôžeme EÚ ako celku splniť jej ciele v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050. So záujmom očakávam konečné schválenie nariadenia, ktoré prinesie ďalšie financovanie do súdržnej transformácie a nový začiatok pre dotknuté regióny a ľudí.“

Plnením cieľov Európskej zelenej dohody pomôže tento nástroj riešiť sociálno-ekonomické výzvy spojené s prechodom na klimatickú neutralitu v tých regiónoch, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia touto transformáciou najviac negatívne zasiahnuté. Bude dopĺňať ďalšie dva piliere Mechanizmu spravodlivej transformácie, ktorými sú Fond na spravodlivú transformáciu a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU.

Celkovo sa očakáva, že prostredníctvom tohto nástroja sa počas nadchádzajúcich siedmich rokov zmobilizujú investície vo výške 25 až 30 miliárd EUR. Jeho hlavným finančným partnerom bude EIB. V nariadení sa však stanovuje možnosť spolupracovať s inými finančnými partnermi v prípade možného budúceho navýšenia zdrojov.

Nástroj bude vykonávať Komisia a Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie v rámci priameho riadenia a podpora sa z neho bude poskytovať buď na individuálne projekty alebo prostredníctvom rámcových úverov.

Hlavné prvky kompromisného návrhu zahŕňajú:

• Zdroje: 1,525 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na grantovú zložku a úvery od EIB vo výške 10 miliárd EÚ.
• Cieľ: podpora verejnoprávnych subjektov pri riešení sociálno-ekonomických výziev na územiach, ktoré sú podľa plánov spravodlivej transformácie územia najviac negatívne zasiahnuté klimatickou transformáciou EÚ.
• Grantová zložka sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia.
• Granty sa budú udeľovať v dvoch krokoch: granty udelené na základe výziev na predkladanie návrhov, ktoré nepresahujú prostriedky vyčlenené pre jednotlivé krajiny, a granty udelené na súťažnom základe na úrovni EÚ až do vyčerpania zostávajúcich zdrojov.
• Poradenská podpora pri príprave, vypracovaní a realizácii oprávnených projektov sa prijímateľom bude poskytovať prostredníctvom poradenského centra zriadeného v rámci Programu InvestEU.
• Podmienky oprávnenosti a kritériá výberu projektov, ako aj ich prioritizácie v prípade, že dopyt presahuje finančné zdroje vyčlenené pre jednotlivé krajiny, budú špecifikované v pracovných programoch.
• Kritériá na vyhodnotenie návrhov, ktoré sa neskôr podrobne opíšu v pracovných programoch a ktoré možno uplatniť v prípade, že počet oprávnených projektov presiahne dostupné zdroje. Prednosť by mali prijímatelia nachádzajúci sa v najmenej rozvinutých regiónoch,
• Zoznam horizontálnych zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri všetkých iniciatívach vrátane rešpektovania základných práv, rodovej rovnosti, zásady nediskriminácie a sociálnej a environmentálnej ochrany. Súčasťou týchto prvkov je aj zásada „nespôsobovať významnú škodu“.
• Zvýšená grantová zložka pre menej rozvinuté regióny, ktorá by mohla dosiahnuť až 25 % úverovej zložky.
• Vyšší prídel prostriedkov na technickú pomoc v prospech realizátorov projektov v menej rozvinutých regiónoch.

Ďalšie kroky

Po technickej finalizácii znenia, ktoré odráža politickú dohodu, budú musieť Európsky parlament a Rada toto znenie schváliť, aby nariadenie mohlo nadobudnúť účinnosť budúci rok. Súčasne je potrebné uverejniť nariadenie o Fonde na spravodlivú transformáciu v úradnom vestníku a plány spravodlivej transformácie územia je potrebné predložiť Komisii, ktorá ich musí prijať. Prvé výzvy na predkladane návrhov v rámci nástroja by sa mali vyhlásiť v druhej polovici roka 2021.

Súvislosti

Úverový nástroj pre verejný sektor je jedným z troch pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Ten tvorí súčasť Európskej zelenej dohody, ktorá je zameraná na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Komisia navrhla úverový nástroj pre verejný sektor 28. mája 2020. Ďalšími dvoma piliermi Mechanizmu spravodlivej transformácie sú Fond na spravodlivú transformáciu (spoluzákonodarcovia o ňom dosiahli dohodu v decembri 2020) a osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (odsúhlasená 17. marca 2021 ako súčasť nariadenia o Programe InvestEU).

Jadrom riadiaceho rámca Mechanizmu spravodlivej transformácie sú plány spravodlivej transformácie územia, ktoré by mali vypracovať členské štáty s cieľom určiť územia, ktoré sú najviac negatívne zasiahnuté prechodom na klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vypracovanie plánov spravodlivej transformácie územia je základným predpokladom programovania a následného čerpania zdrojov z Fondu na spravodlivú transformáciu a iných pilierov Mechanizmu spravodlivej transformácie. Každý členský štát ich vypracuje v spolupráci s príslušnými internými partnermi a na základe dialógu s Komisiou a zabezpečí ich konzistentnosť s regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Komisia tieto plány prijme spolu s programami, v prípade ktorých sa plánuje podpora z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Ďalšie informácie

Fond na spravodlivú transformáciu