Komisia oznámila výsledky, ktoré priniesli výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu (EDF) z roku 2022. Na tento účel sú určené finančné prostriedky vo výške 832 miliónov eur na podporu 41 spoločných projektov výskumu a vývoja v oblasti obrany v celej EÚ.

Vybrané projekty pomôžu ďalej rozvíjať špičkové obranné spôsobilosti EÚ v kritických oblastiach, ako sú spôsobilosti pre boj na mori, na zemi a vo vzduchu, pre včasné varovanie založené na informáciách z vesmíru, ako aj spôsobilosti v oblasti kybernetiky. V oblasti námorných spôsobilostí možno uviesť projekt E-NACSOS, ktorý sa zameriava na novú normu spolupráce v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany. V kategórii vzdušných spôsobilostí sa bude realizovať projekt REACTII s cieľom zlepšiť odolnosť a riadenie elektronického boja. Ďalším projektom z kozmickej domény je projekt ODIN'S EYE II, ktorý bude stavať na pokroku, ktorý sa dosiahol v systémoch včasného varovania pred raketami založených na informáciách z vesmíru. V tomto projekte sa združia priemyselné odvetvia zo 14 členských štátov EÚ a Nórska s cieľom zvýšiť európsku spôsobilosť v tejto sfére. Európsky obranný fond bude priamo prispievať aj na kybernetickú obranu, a to v troch osobitných výskumných a vývojových projektoch.

Fond po prvýkrát spustí technologickú výzvu v hodnote 25 miliónov eur v rámci programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tejto technologickej výzvy budú tímy súťažiť, kto navrhne najlepšie riešenie, ako s využitím bezposádkových systémov odhaľovať skryté hrozby a ako umožniť bezpečnejšiu prácu vojenskému a civilnému personálu v prostredí konfliktov.

Vo vyhodnotení výziev z roku 2022 sa opätovne potvrdzuje, že Európsky obranný fond prispieva k strategickej autonómii EÚ a k vytvoreniu konkurencieschopnejšej a integrovanejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Výsledky výziev z roku 2022 potvrdzujú silný záujem obranného priemyslu EÚ o všetky vypísané témy a jeho aktívnu účasť. Odvetvie prejavuje pevné odhodlanie plniť ambície stanovené v programe. Vybrané konzorciá spájajú 550 subjektov z celej EÚ a Nórska s výrazným podielom MSP, ktoré predstavujú 39 % všetkých subjektov.

Úspech druhého ročníka výziev v rámci Európskeho obranného fondu svedčí o tom, že tento program – vychádzajúci z dvoch predchádzajúcich programov (prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu) – je vhodný na daný účel:

• veľmi atraktívny program vyvolávajúci veľký záujem zo strany priemyslu EÚ: rôzne konzorciá zahŕňajúce veľké priemyselné odvetvia, MSP, spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumno-technologické organizácie doručili 134 návrhov, ktoré pokrývajú všetky zverejnené výzvy a témy,
• široký geografický záber: na vybraných návrhoch sa zúčastňuje 550 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ a Nórska,
• široká spolupráca v rámci projektov: vybrané návrhy zahŕňajú v priemere 22 subjektov z 9 členských štátov EÚ a Nórska,
• výrazná účasť malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 39 % všetkých subjektov zapojených do vybraných návrhov a čerpajú 20 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ,
• vyváženosť činností týkajúcich sa výskumu a rozvoja spôsobilostí: 317 miliónov eur je určených na financovanie 25 výskumných projektov a 514 miliónov eur je určených na financovanie 14 projektov rozvoja spôsobilostí,
• podpora prelomových technológií v oblasti obrany: na financovanie prevratných nápadov, ktoré prinesú inovácie potrebné na radikálnu zmenu koncepcií a vedenia obranných projektov, je vyčlenených 4,5 % rozpočtu,
• vyvážená podpora strategických obranných spôsobilostí a nových sľubných technologických riešení,
• súlad s ostatnými obrannými iniciatívami EÚ: prostredníctvom Strategického kompasu EÚ, priorít EÚ v oblasti spôsobilostí a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), pričom 11 vybraných návrhov projektov zameraných na rozvoj súvisí s PESCO.

Komisia teraz vstúpi do fázy prípravy dohôd o grante s vybranými konzorciami. Dohody o grante sa podpíšu do konca roka, keď sa tento proces úspešne zavŕši a Komisia prijme rozhodnutie o udelení grantu.

Komisia minulý týždeň navrhla posilniť dlhodobý rozpočet EÚ a vytvoriť Platformu strategických technológií pre Európu (STEP). Tento nový nástroj posilní Európsky obranný fond, na ktorý sa vyčlení ďalších 1,5 miliardy eur, a dodatočné finančné prostriedky sa poskytnú aj na iné existujúce programy EÚ. Navýšenie prostriedkov z Európskeho obranného fondu sa použije na akcie zamerané na špičkové a digitálne technológie, ktoré môžu výrazne zvýšiť parametre budúcich spôsobilostí v celej Únii. Cieľom je čo najviac uplatňovať inovácie a zavádzať nové výrobky a technológie obranného priemyslu. Tým sa ešte viac posilní inovačná kapacita európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

Súvislosti

K 24. novembru 2022 predložil európsky obranný priemysel 134 návrhov na spoločné vedecko-výskumné projekty v oblasti obrany. Nimi reagoval na výzvy na predkladanie návrhov v rámci Európskeho obranného fondu na rok 2022, v ktorých sa zohľadnili všetky tematické priority určené členskými štátmi s podporou Komisie.

Fond je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu vedecko-výskumnej spolupráce v oblasti obrany v Európe. Nenahrádza úsilie členských štátov, ale podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými aktérmi v celej EÚ. Európsky obranný fond podporuje kolaboratívne projekty v oblasti obrany počas celého cyklu výskumu a vývoja so zameraním na projekty vedúce k najmodernejším a interoperabilným obranným technológiám a vybaveniu. Podporuje aj inovácie a stimuluje cezhraničnú účasť MSP. Projekty sa vyberajú formou výziev na predkladanie návrhov, ktoré sú vymedzené na základe spôsobilostných priorít EÚ, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a osobitne v súvislosti s plánom rozvoja spôsobilostí. 

Fond má k dispozícii rozpočet 7,953 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027. Toto finančné krytie je rozdelené na dva piliere: 

• suma 2,651 miliardy eur bude určená na financovanie kolaboratívneho obranného výskumu na riešenie vznikajúcich a budúcich bezpečnostných hrozieb a 
• 5,302 miliardy eur pôjde na spolufinancovanie kolaboratívnych projektov v oblasti rozvoja spôsobilostí.

Približne 4 % až 8 % z rozpočtu fondu je určených na vývoj alebo výskum prelomových technológií, ktoré majú potenciál vytvárať prevratné inovácie v odvetví obrany.

Prostriedky z Európskeho obranného fondu sa čerpajú prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú v kontexte viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 štruktúrované podľa 17 stabilných tematických a horizontálnych kategórií činností a sú zamerané na:

• vznikajúce výzvy na formovanie viacrozmerného a holistického prístupu k modernému bojisku, ako sú napríklad zdravotnícka podpora v oblasti obrany, chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN), biotechnológie a ľudské faktory, informačná prevaha, pokročilé pasívne a aktívne snímače, kybernetický a kozmický priestor,
• podporné nástroje a nástroje v oblasti obrany, ktoré umožnia priniesť do fondu kľúčové technologické impulzy a sú relevantné pre všetky oblasti spôsobilostí, ako je digitálna transformácia, energetická odolnosť a environmentálna transformácia, materiály a komponenty, prelomové technológie a otvorené výzvy na inovatívne a na budúcnosť orientované obranné riešenia vrátane cielených výziev pre MSP,
• excelentnosť na bojisku s cieľom posilniť dopyt vyplývajúci z potreby spôsobilostí a podporiť ambiciózne obranné systémy, ako sú vzdušný boj, vzdušná a protiraketová obrana, pozemný boj, ochrana ozbrojených síl a mobilita, námorný boj, podmorská vojna a simulácia a výcvik.

Ďalšie informácie

Celkový prehľad a prehľad jednotlivých projektov k vybranému návrhu

Európsky obranný fond

Prehľad k pracovnému programu EDF na rok 2022

Videozáznam z informačného dňa EDF v roku 2022

Prehľady za rok 2021

Z aktuálne uverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že európski občania výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Prieskum tiež potvrdzuje, že reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine má veľkú podporu.

Reakcia EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu. – Daný prieskum potvrdzuje výsledky rýchleho prieskumu Eurobarometra uverejneného 5. mája, a to, že väčšina Európanov (59 %) je spokojná s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a s reakciou svojej vlastnej vlády (57 %). Najviac podporovaná je humanitárna činnosť (93 %), po ktorej nasleduje uvítanie Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou, v EÚ (91 %). 80 % respondentov podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % z nich je za vojenské vybavenie pre Ukrajinu, ktoré štáty EÚ financujú a dodávajú.

Obrana a bezpečnosť. – Prevažná väčšina občanov EÚ (81 %) podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi členskými štátmi EÚ, pričom tento názor vyjadrili v každej krajine najmenej dve tretiny respondentov. Okrem toho 93 % z nich súhlasí s tým, že členské štáty by mali konať spoločne, pokiaľ ide o obranu územia EÚ, a 85 % sa domnieva, že spolupráca v otázkach obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť.

Energetická autonómia. – Eurobarometer poukazuje aj na to, že ciele stanovené v pláne RePowerEU majú veľkú podporu. Podľa 87 % respondentov by EÚ mala svoju závislosť od ruských zdrojov energie znížiť čo najskôr. 80 % z nich súhlasí s tým, že energetická politika môže prispieť k ochrane strategických záujmov EÚ. 86 % oslovených sa domnieva, že zníženie dovozu ropy a plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť, a 87 % si myslí, že vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti budeme menej závislí od výrobcov energie mimo EÚ. 85 % respondentov by si prialo, aby EÚ masívne investovala do obnoviteľných zdrojov energie.

Opatrenia proti zmene klímy. – 85 % Európanov si myslí, že opatrenia proti zmene klímy môžu prispieť k zlepšeniu ich zdravia a blahobytu a rovnaký počet verí, že vďaka tomu môžu vzniknúť nové príležitosti pre inovácie, investície a tvorbu pracovných miest. Hoci sa 49 % respondentov obáva, že by opatrenia proti zmene klímy mohli uškodiť nášmu hospodárstvu, 83 % si myslí, že môžu v budúcnosti prispieť k zníženiu nákladov spojených s väčšími ekologickými škodami. Okrem toho sa 81 % respondentov domnieva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže z dlhodobého hľadiska obmedziť cenu, ktorú platíme za spotrebu energie.

Kľúčové priority. – Z Eurobarometra vyplýva, že podľa Európanov by sa vzhľadom na súčasnú situáciu mala v roku 2022 najväčšia pozornosť venovať obrane a bezpečnosti (34 %) a tomu, aby „EÚ a jej členské štáty boli v oblasti dodávok energie nezávislejšie“ (26 %). Hneď za tým nasleduje riešenie hospodárskej situácie (24 %), otázok životného prostredia a zmeny klímy (22 %) a nezamestnanosti (21 %).

Pandémia koronavírusu. – Väčšina respondentov je spokojná so spôsobom, akým očkovaciu stratégiu riešila EÚ (58 %) a ich vlastná vláda (59 %).

Súvislosti

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526 – „Kľúčové výzvy súčasnosti: EÚ v roku 2022“ sa uskutočnil prostredníctvom osobných a online rozhovorov medzi 19. aprílom a 16. májom 2022 v 27 členských štátoch EÚ. V 27 členských štátoch sa uskutočnilo 26 578 rozhovorov.

Ďalšie informácie

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 526