Štyridsaťdva členských krajín Únie pre Stredozemie sa prostredníctvom videokonferencie stretlo na 11. konferencii ministrov obchodu s cieľom spustiť tri nové obchodné a investičné iniciatívy. Vyzvali tiež na posilnenie obchodných väzieb v európsko-stredozemskej oblasti ako kľúčového prvku oživenia hospodárstva v tomto regióne.

Na konferencii ministrov obchodu Únie pre Stredozemie sa zdôraznilo, že je dôležité zabezpečiť, aby partneri z oblasti Stredozemného mora mohli naplno využívať výhody otvorenia trhov. K tomuto cieľu prispejú nedávno spustené obchodné a investičné iniciatívy, ktoré EÚ podporuje a ktoré realizujú partnerské organizácie – Medzinárodné obchodné centrum, Medzinárodná organizácia práce a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Iniciatívy v celkovej hodnote 11 miliónov EUR posilnia vplyv obchodu a investícií na tvorbu pracovných miest v južnom Stredozemí a podporia inkluzívny hospodársky rozvoj.

Konferencia ministrov sa konala pod záštitou spolupredsedu Únie pre Stredozemie Valdisa Dombrovskisa, výkonného podpredsedu EK a komisára pre obchod, a Ing. Mahy Aliovej, jordánskej ministerky priemyslu, obchodu a zásobovania, a za prítomnosti generálneho tajomníka Únie pre Stredozemie Nassera Kamela.

Výkonný podpredseda EK a komisár pre obchod Valdis Dombrovskis uviedol: „Stredozemský región bol v priebehu histórie dobre známy vďaka prosperujúcej výmene tovaru a poznatkov. S potešením konštatujem, že súčasná pandémia ho nezastavila. Takisto som rád, že súhlasíme, že dynamický regionálny obchod môže zohrávať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva v EÚ a v širšom európsko-stredozemskom regióne. Preto musíme napredovať v prehlbovaní našej spolupráce s našimi partnermi v regióne. Rozhodne povzbudzujem podniky zo severného aj južného pobrežia Stredozemného mora, aby viac využívali príležitosti, ktoré toto regionálne obchodné, investičné a hospodárske partnerstvo prináša.“

Jordánska ministerka Ing. Maha Aliová uviedla: „Táto dôležitá ministerská konferencia sa koná v čase, keď si pripomíname 25. výročie začiatku barcelonského procesu alebo euro-stredozemského partnerstva. To položilo základy pre formalizáciu Únie pre Stredozemie a prinieslo aj dlhodobý regionálny rámec spolupráce pod záštitou spolupredsedníctva krajín zo severného a južného pobrežia Stredozemného mora. Bezprecedentná sociálna a hospodárska zraniteľnosť v regióne, ktorá sa zhoršila pandémiou COVID-19, si práve teraz vyžaduje solidaritu a účinnú spoluprácu pri riešení pálčivých otázok s osobitným dôrazom na južné pobrežie Stredozemného mora. Jordánsko ako spolupredseda Únie pre Stredozemie je pripravené spolupracovať s EÚ a krajinami južného Stredozemia na podpore udržateľného regionálneho rozvoja v rámci Únie pre Stredozemie.“

Generálny tajomník Únie pre Stredozemie Nasser Kamel uviedol: „Súčasná pandémia viedla k ďalekosiahlym globálnym narušeniam hodnotových reťazcov, k oslabeniu obchodu a investičných tokov. Akýkoľvek „nový normálny stav“, v ktorom by nefigurovala posilnená obchodná a hospodárska integrácia, by nebol v súlade s legitímnymi očakávaniami ľudí na oboch brehoch Stredozemného mora. Dnešné stretnutie svedčí o spoločnej vôli 42 krajín k spolupráci v týchto oblastiach a názorne ukazuje stratégiu Únie pre Stredozemie, ktorá sa zameriava na činy a ktorá premieňa naše politické mandáty na konkrétne iniciatívy prostredníctvom regionálneho dialógu viacerých partnerov.“

Súvislosti

Od poslednej konferencie ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktorá sa konala v marci 2018, došlo medzi členskými štátmi Únie pre Stredozemie k viacerým zmenám v dvojstranných obchodných vzťahoch vrátane obrovského narušenia spôsobeného celosvetovou pandémiou COVID-19. Napriek pandémii a rastúcemu protekcionizmu vo svete zostáva obchod v európsko-stredozemskom regióne vo všeobecnosti otvorený. Ministri obchodu Únie pre Stredozemie vyzvali na odolávanie protekcionizmu a vypracovanie dodatočných iniciatív na ďalšie uľahčenie a zintenzívnenie obchodných a investičných tokov.

Ministri pri príležitosti 25. výročia barcelonského procesu* uvítali pokrok dosiahnutý pri vykonávaní ôsmich euro-stredomorských dohôd o pridružení a vyzvali na ich modernizáciu. Treba rozšíriť rozsah ich pôsobnosti a prehĺbiť záväzky týkajúce sa kľúčových pravidiel obchodnej politiky. Ministri takisto podporili pokrok pri zvyšovaní obchodnej integrácie medzi južnými stredozemskými partnermi a uvítali pristúpenie Libanonu a Palestíny k Agadirskej dohode, čo je obchodná dohoda medzi Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom.

Ministri okrem toho vyzvali na väčšiu spoluprácu v oblasti reformy WTO vrátane aktualizácie pravidiel s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých a na nájdenie riešenia súčasnej patovej situácie, v ktorej sa nachádza odvolací orgán. To poslúži na zachovanie multilaterálneho systému založeného na pravidlách, ktorý chráni záujmy všetkých členov WTO.

Ministri takisto opätovne potvrdili svoj záväzok presadzovať vzájomne sa podporujúce vzťahy medzi obchodom, investíciami a udržateľným rozvojom a zdôraznili význam príslušných viacstranných iniciatív zameraných na udržateľný rozvoj. Zdôraznili, že je potrebné urýchlene prijať opatrenia, vrátane opatrení na regionálnej úrovni, na boj proti zmene klímy a účinné vykonávanie medzinárodných dohôd v oblasti klímy, ako je Parížska dohoda.

Ministri uvítali usporiadanie obchodného a investičného fóra Únie pre Stredozemie 12. novembra 2020. Očakávajú, že výsledky tejto ministerskej konferencie sa vykonajú v rámci zasadnutí vysokých úradníkov pre obchod Únie pre Stredozemie, ako aj v rámci rôznych technických pracovných skupín ešte pred nadchádzajúcim zasadnutím ministrov obchodu Únie pre Stredozemie, ktoré je naplánované na rok 2022.

Ďalšie informácie

Spoločné vyhlásenie

* Začiatkom barcelonského procesu, alebo euro-stredozemského partnerstva (Euromed), bola európsko-stredozemská konferencia v Barcelone v roku 1995. Usporiadala ju EÚ s cieľom posilniť svoje vzťahy s krajinami v regióne Mašrek a Maghreb. Toto partnerstvo položilo základy pre vznik dnešnej Únie pre Stredozemie.

V zložitom období, ktoré je poznačené pandémiou koronavírusu, zostáva dôvera občanov v EÚ na stabilnej úrovni, pričom Európania Únii dôverujú, že v reakcii na prebiehajúcu pandémiu prijme v budúcnosti správne rozhodnutia. V novom štandardnom prieskume Eurobarometra, ktorý bol nedávno zverejnený, uvádzajú európski občania hospodársku situáciu, stav verejných financií členských štátov a prisťahovalectvo ako tri hlavné zdroje obáv na úrovni EÚ. Veľkým zdrojom obáv na vnútroštátnej úrovni je aj hospodárska situácia, po ktorej nasleduje zdravie a nezamestnanosť.

V novom prieskume Eurobarometra, ktorý bol realizovaný v júli a auguste, sa obavy v súvislosti s hospodárskou situáciou premietajú aj do vnímania súčasného stavu hospodárstva. 64 % Európanov si myslí, že situácia je „zlá“, a 42 % Európanov si myslí, že hospodárstvo ich krajiny sa z nepriaznivých účinkov pandémie koronavírusu zotaví „v roku 2023 alebo neskôr“.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré EÚ prijala v boji proti pandémii, sú Európania rozdelení (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). 62 % respondentov však tvrdí, že veria, že EÚ prijme v budúcnosti správne rozhodnutia, a 60 % je naďalej optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ.

1. Dôvera a obraz EÚ

Dôvera v Európsku úniu zostala od jesene 2019 stabilná na úrovni 43 %, a to aj napriek zmenám vo vnímaní verejnosti počas pandémie. Dôvera vo vlády členských štátov (40 %, +6 percentuálnych bodov), ako aj v ich parlamenty (36 %, +2 percentuálne body) sa zvýšila.

V 15 členských štátoch väčšina respondentov tvrdí, že dôverujú EÚ, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (73 %), Dánsku (63 %) a Litve (59 %). Najnižšiu úroveň dôvery v EÚ možno pozorovať v Taliansku (28 %), vo Francúzsku (30 %) a v Grécku (32 %).

Podiel respondentov, ktorí EÚ vnímajú pozitívne, je rovnaký ako podiel respondentov, ktorí ju vnímajú neutrálne (40 %). 19 % respondentov vníma EÚ negatívne (–1 percentuálny bod).

V 13 členských štátoch EÚ väčšina respondentov vníma EÚ pozitívne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané v Írsku (71 %), Poľsku a Portugalsku (po 55 %). V 13 ďalších členských štátoch respondenti vnímajú EÚ prevažne neutrálne, pričom najvyššie úrovne boli zaznamenané na Malte (56 %), v Španielsku, Lotyšsku a Slovinsku (po 48 %).

2. Hlavné obavy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni

Za najnaliehavejší problém, ktorému čelí EÚ, považujú občania hospodársku situáciu – tento názor zastáva viac ako tretina (35 %) všetkých respondentov, čo predstavuje výrazný nárast o 16 percentuálnych bodov od jesene 2019 a presun z tretieho miesta na prvé. Takéto vysoké obavy z hospodárskej situácie neboli zaznamenané od jari 2014.

Európania sú tiež čoraz viac znepokojení zo stavu verejných financií členských štátov (23 %, +6 percentuálnych bodov, čo je najvyššia úroveň od jari 2015), v dôsledku čoho sa tento zdroj obáv presúva z piateho miesta na druhé a dostáva sa na rovnakú úroveň ako prisťahovalectvo (23 %, –13 percentuálnych bodov), ktoré je teraz na najnižšej úrovni od jesene 2014.

Štvrtým najčastejšie uvádzaným zdrojom obáv na úrovni EÚ v situácii pandémie koronavírusu je zdravie (22 %, nová položka). Problém životného prostredia a zmeny klímy strácal na význame a klesol o 8 percentuálnych bodov na 20 %, pričom po ňom nasleduje nezamestnanosť (17 %, +5 percentuálnych bodov).

Hospodárska situácia (33 %, +17 percentuálnych bodov) podobne prekonala aj zdravie ako najdôležitejšiu otázku na vnútroštátnej úrovni a dostala sa zo siedmeho miesta na prvé. Napriek tomu, že zdravie je na druhom mieste, od jesene 2019 sa spomínalo oveľa častejšie (31 %, +9 percentuálnych bodov), v dôsledku čoho sa dostalo na historicky najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov.

Výrazne sa zvýšil aj význam nezamestnanosti (28 %, +8 percentuálnych bodov), po ktorom nasleduje rast cien/inflácia/životné náklady (18 %, –2 percentuálne body), životné prostredie a zmena klímy (14 %, –6 percentuálnych bodov) a dlh verejnej správy (12 %, +4 percentuálne body). Zmienky o prisťahovalectve (11 %, –5 percentuálnych bodov) sú na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov.

3. Súčasná hospodárska situácia

Od jesene 2019 sa výrazne znížil podiel Európanov, ktorí si myslia, že súčasná situácia ich národného hospodárstva je „dobrá“ (34 %, –13 percentuálnych bodov), zatiaľ čo prudko vzrástol podiel respondentov, ktorí považujú túto situáciu za „zlú“ (64 %, +14 percentuálnych bodov).

Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, väčšina respondentov v 10 krajinách tvrdí, že hospodárska situácia ich členského štátu je dobrá (pokles z 15 krajín na jeseň 2019). Podiel respondentov, ktorí tvrdia, že situácia ich hospodárstva ich členského štátu je dobrá, sa pohybuje od 83 % v Luxembursku po 9 % v Grécku.

4. Pandémia koronavírusu a verejná mienka v EÚ

Európania sa v názoroch na opatrenia prijaté inštitúciami EÚ na boj proti pandémii koronavírusu rozchádzajú (45 % je „spokojných“ a 44 % „nespokojných“). Väčšina respondentov v 19 členských štátoch je však s opatreniami, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie na boj proti pandémii koronavírusu, spokojná. Najvyššia miera pozitívnych odpovedí bola zistená v Írsku (71 %); Maďarsku, Rumunsku a Poľsku (po 60 %). V siedmich krajinách je väčšina respondentov „nespokojná“ – a to najmä v Luxembursku (63 %), Taliansku (58 %), Grécku a Česku (po 55 %) a Španielsku (52 %). V Rakúsku je podiel spokojných a nespokojných respondentov vyrovnaný (po 47 %).

Viac ako šesť Európanov z desiatich však verí, že EÚ v budúcnosti prijme správne rozhodnutia (62 %). Najčastejšie uvádzanými prioritami reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu sú: vypracovanie stratégie na riešenie podobnej krízy v budúcnosti a zabezpečenie finančných prostriedkov na nájdenie liečby alebo vakcíny (po 37 %). 30 % respondentov si myslí, že prioritou by malo byť vypracovanie európskej politiky v oblasti zdravia.

Osobné skúsenosti Európanov s opatreniami na obmedzenie pohybu boli veľmi rôznorodé. Celkovo takmer traja z desiatich Európanov tvrdia, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne jednoduché (31 %), zatiaľ čo štvrtina uvádza, že vyrovnať sa s nimi bolo pomerne zložité (25 %). 30 % respondentov napokon uviedlo, že „vyrovnať sa s nimi bolo jednoduché aj zložité“.

5. Kľúčové oblasti politiky

V odpovedi na otázku týkajúcu sa cieľov Európskej zelenej dohody Európania naďalej ako najvyššie priority uvádzajú „výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“, „boj proti plastovému odpadu“ a hlavne riešenie problému „jednorazových plastových výrobkov“. Viac ako tretina respondentov si myslí, že najvyššou prioritou by mala byť podpora poľnohospodárov v EÚ (38 %) alebo presadzovanie obehového hospodárstva (36 %). O niečo viac ako traja z desiatich respondentov si myslia, že najvyššou prioritou by malo byť zníženie spotreby energie (31 %).

Podpora hospodárskej a menovej únie a eura zostáva vysoká, pričom 75 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu EÚ. V EÚ27 ako celku sa podpora pre euro zvýšila na 67 % (+5 percentuálnych bodov).

6. Občianstvo EÚ a európska demokracia

Väčšina ľudí v 26 členských štátoch EÚ (okrem Talianska) a 70 % v celej EÚ sa považuje za občanov EÚ. Na vnútroštátnej úrovni bolo najvyššie hodnotenie pozorované v Írsku a Luxembursku (po 89 %), Poľsku (83 %), na Slovensku a v Nemecku (po 82 %), Litve (81 %), Maďarsku, Portugalsku a Dánsku (po 80 %).

Väčšina Európanov (53 %) tvrdí, že sú spokojní so spôsobom fungovania demokracie v EÚ. Podiel respondentov, ktorí „nie sú spokojní“, sa od jesene 2019 zvýšil o 3 percentuálne body na 43 %.

7. Optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ

V tomto zložitom období 60 % Európanov uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ. Najvyššie hodnotenie optimizmu bolo pozorované v Írsku (81 %), Litve a Poľsku (po 75 %) a Chorvátsku (74 %). Najnižšie úrovne optimizmu existujú v Grécku (44 %) a Taliansku (49 %), kde pesimizmus prevažuje nad optimizmom, a vo Francúzsku, kde je pomer názorov rozdelený rovnomerne (49 % oproti 49 %).

Súvislosti

Štandardný prieskum Eurobarometra „Summer 2020 – Standard Eurobarometer“ (EB 93) sa prostredníctvom osobných pohovorov výnimočne doplnených online pohovormi uskutočnil v období od 9. júla do 26. augusta 2020 v 27 členských štátoch EÚ, Spojenom kráľovstve a kandidátskych krajinách^[1]. V 27 členských štátoch prebehlo 26 681 pohovorov.

Ďalšie informácie

Štandardný prieskum Eurobarometra 93

[1] 27 členských štátov Európskej únie (EÚ), Spojené kráľovstvo, päť kandidátskych krajín (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko) a komunita tureckých Cyperčanov v časti krajiny, ktorá nie je pod kontrolou vlády Cyperskej republiky.