Komisia začína prvý ročný cyklus riadenia migrácie v rámci Paktu o migrácii a azyle

Európska komisia podniká ďalší krok pri vykonávaní paktu o migrácii a azyle spustením prvého ročného cyklu riadenia migrácie.

Ročný cyklus poskytuje komplexný prehľad o situácii v oblasti azylu a migrácie v EÚ, identifikuje migračné situácie, ktorým čelia členské štáty, a navrhuje ročnú rezervu solidarity, ktorú má prijať Rada. Začatie ročného cyklu je kľúčovým míľnikom pri zabezpečovaní účinného vykonávania paktu od júna 2026.

Prvá európska výročná správa o azyle a migrácii

Výročná správa EÚ o azyle a migrácii poskytuje komplexný obraz o situácii v oblasti azylu, migrácie a prijímania v EÚ a identifikuje potenciálne trendy a vývoj v nadchádzajúcom roku. Svedčí o pokračujúcom zlepšovaní migračnej situácie počas vykazovaného obdobia (júl 2024 – jún 2025), keď počet nelegálnych prekročení hraníc klesol o 35 %, a to aj v dôsledku posilnenej spolupráce s partnerskými krajinami. Zároveň pretrvávajú výzvy, ako je pokračujúci tlak neregulárnych príchodov a neoprávnených pohybov v rámci EÚ, prijímanie utečencov z Ukrajiny, využívanie migrácie Ruskom a Bieloruskom ako zbrane na vonkajších hraniciach a spolupráca v oblasti návratov a readmisie.

Členské štáty naďalej dosahujú pokrok pri vykonávaní paktu a zabezpečovaní toho, aby ich vnútroštátne azylové, prijímacie a migračné systémy boli pripravené do júna 2026. Vo všeobecnosti je však potrebné urýchliť tempo týchto reforiem.

Stabilný pokrok vo vykonávaní všetkých zložiek paktu, klesajúci trend neregulárnych príchodov a prognóza na nadchádzajúci rok spolu s povzbudivými výsledkami komplexnej spolupráce s partnerskými krajinami predstavujú pevný základ pre účinné riadenie migrácie a azylu.

Rozhodnutie Komisie, ktorým sa určuje úroveň migračného tlaku členských štátov

Na základe informácií a dôkazov z výročnej európskej správy o azyle a migrácii Komisia konštatuje, že členské štáty v celej Únii čelia rôznym migračným situáciám a tlakom. Na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií stanovených v právnych predpisoch paktu Komisia konštatuje najmä to, že:

Grécko Cyprus sú pod migračným tlakom v dôsledku neprimeranej úrovne príchodov za posledný rok. Španielsko a Taliansko sú takisto vystavené migračnému tlaku z dôvodu neprimeraného počtu príchodov po pátraní a záchrane na mori v rovnakom období. Tieto štyri členské štáty budú preto oprávnené na prístup k rezerve solidarity, nástroju solidarity EÚ pre členské štáty vystavené migračnému tlaku, keď sa pakt začne uplatňovať v polovici roka 2026.  

Belgicku, Bulharsku, Nemecku, Estónsku, Írsku, Francúzsku, Chorvátsku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Poľsku a Fínsku hrozí migračný tlak, a to buď z dôvodu vysokého počtu príchodov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúceho tlaku na ich systémy prijímania, alebo hrozby využívania migrácie ako zbrane, čo by mohlo v nadchádzajúcom roku viesť k neprimeraným povinnostiam. Budú mať prioritný prístup k podpornému súboru nástrojov EÚ v oblasti migrácie a ich situácia sa urýchlene prehodnotí v závislosti od zmien ich situácie. Okrem toho s cieľom pomôcť členským štátom, ktoré čelia hybridným hrozbám a rastúcemu vpádu dronov, Komisia čoskoro vyhlási verejnú súťaž vo výške 250 miliónov EUR na podporu nákupu spôsobilostí dronov a protidronov. 

Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko čelia závažnej migračnej situácii v dôsledku kumulatívnych tlakov za posledných päť rokov. Budú mať možnosť požiadať Radu o poskytnutie úplného alebo čiastočného odpočtu zo svojich príspevkov do rezervy solidarity na nadchádzajúci rok.

V záujme zachovania rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou sa v pakte zabezpečuje, aby sa od členských štátov prispievajúcich do rezervy solidarity nevyžadovalo plnenie ich záväzkov v oblasti solidarity voči členskému štátu vystavenému migračnému tlaku, ak Komisia zistila systémové nedostatky v danom členskom štáte, pokiaľ ide o nové pravidlá zodpovednosti. Komisia posúdi túto situáciu v júli 2026 a opäť v októbri 2026.

Návrh rezervy solidarity

Komisia takisto navrhuje vytvorenie prvej rezervy solidarity na riešenie potrieb členských štátov vystavených migračnému tlaku. V súlade s pravidlami paktu tento návrh nie je verejný.

Teraz je na Rade, aby prijala návrh Komisie a dohodla sa na veľkosti rezervy solidarity a na tom, ako každý členský štát prispeje podľa svojho spravodlivého podielu. Keď Rada prijme rozhodnutie o rezerve solidarity, solidárne príspevky členských štátov budú verejné a právne záväzné.

Členské štáty si môžu slobodne vybrať formu svojich solidárnych príspevkov medzi solidaritou ľudí (premiestnenie alebo prípadná kompenzácia zodpovednosti), finančnou podporou a alternatívnymi opatreniami alebo kombináciou týchto opatrení.

Súvislosti

Výročná správa EÚ o azyle a migrácii vychádza z informácií, ktoré poskytli členské štáty, štatistické oddelenie EÚ (Eurostat), agentúry EÚ a Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Dôkazy zhromaždené v správe podporujú identifikáciu migračnej situácie v členských štátoch a návrh ročnej rezervy solidarity na riešenie tejto migračnej situácie.

Komisia bude každý rok posudzovať celkovú migračnú situáciu v EÚ. Tým sa zabezpečí, aby stály mechanizmus solidarity zriadený paktom vyvažoval výzvy a povinnosti jednotlivých členských štátov. 

Výročná správa obsahuje druhý aktuálny stav vykonávania paktu o migrácii a azyle (príloha I).

Pre viac informácií

Otázky a odpovede týkajúce sa prvého ročného cyklu riadenia migrácie

Prvý ročný cyklus riadenia migrácie

Prvý súčasný stav vykonávania paktu o migrácii a azyle – jún 2025

Spoločný plán vykonávania paktu o migrácii a azyle – migrácia a vnútorné veci

Vysvetľujúci oznam o pakte o migrácii a azyle

Čítať ďalej...

Nový pakt o migrácii a azyle: informovanie o vývoji a zintenzívnenie boja proti vykorisťovaniu migrantov

Rok od prijatia návrhu Nového paktu o migrácii a azyle Komisia predkladá správu o migrácii a azyle.

Komisia zároveň prijíma obnovený akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov a oznámenie o uplatňovaní smernice o sankciách voči zamestnávateľom. Tieto iniciatívy tvoria súčasť komplexného prístupu k migrácii v rámci Nového paktu o migrácii a azyle a ich cieľom je predchádzať organizovanému vykorisťovaniu migrantov a obmedziť iregulárnu migráciu, čo je v súlade so zámermi nového paktu usilujúceho sa o podporu udržateľného a náležitého riadenia migrácie. Budú zamerané tak na pretrvávajúce výzvy, teda na rozkladanie organizovaných zločineckých skupín, ako aj na potrebu prispôsobiť sa novým výzvam, vrátane štátom sponzorovaného prevádzačstva, v reakcii na situáciu na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom.

Podpredseda pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Minulý týždeň uplynul rok, odkedy sme predložili naše návrhy v rámci Nového paktu o migrácii a azyle. Zatiaľ čo proces ich prijímania napredoval nesmierne pomaly, v tom istom čase sa naďalej vynárali migračné výzvy v starej alebo novej podobe. Či už ide o pretrvávajúce napätie v centrálnom Stredozemí, zhoršujúcu sa situáciu v Afganistane alebo nový tlak na našich východných hraniciach, celý tento vývoj poukazuje na to, že udržateľný európsky rámec v oblasti azylu a migrácie je absolútne nevyhnutný. Prijatie návrhov v rámci tohto paktu by výrazne zlepšilo schopnosť členských štátov vysporiadať sa s celým radom otázok, ktorým momentálne čelia. Ak sme sa za predchádzajúce roky niečo naučili, tak je to určite to, že sólová jazda neprináša v tejto oblasti žiadne riešenia. Nastal čas zjednotiť sa na spoločných riešeniach.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová dodala: „Pri Novom pakte o migrácii a azyle sa nám podarilo výrazne pokročiť a nedávne udalosti nás utvrdzujú v tom, že potrebujeme naliehavo dosiahnuť pokrok pri našich dôkladne vyvážených návrhoch: návrhy týkajúce sa preverovania a systému Eurodac, ktoré umožnia vykonávať riadne kontroly všetkých osôb prichádzajúcich do EÚ, budú dopĺňať naše návrhy o solidarite. Dosiahnutie dohody pri nariadení o rámci pre presídľovanie pomôže Európe získať väčšiu váhu na globálnej scéne a preukázať, ako my a členské štáty dokážeme reálne ponúknuť ochranu ľuďom v núdzi. Dosiahli sme vyváženosť, teraz potrebujeme výsledky.“

Správa o migrácii a azyle: nový pakt – bilancia po prvom roku

V predloženej správe sa hodnotí dosiahnutý pokrok a kľúčový vývoj, ku ktorému za posledný rok a pol došlo, identifikujú sa základné výzvy a zdôrazňujú oblasti, v ktorým možno očakávať priaznivý vývoj, a zároveň sa v nej uvádzajú kroky, ktoré povedú k robustnejšej, pragmatickejšej a spravodlivejšej migračnej a azylovej politike.

Pozornosť sa venuje všetkým aspektom riadenia migrácie. Opisuje sa v nej aktuálny stav v oblasti migračných pohybov, hodnotí sa vplyv pandémie a uvádzajú informácie o činnosti agentúr EÚ pôsobiacich v oblasti riadenia hraníc a azylu, ako aj o nepretržitej podpore, ktorú poskytuje Komisia členským štátom vystaveným tlaku, či o financovaní a problematike neoprávnených pohybov v rámci EÚ. Upozorňuje sa v nej na bezprostrednú reakciu EÚ na situáciu v Afganistane, na podporu, ktorú EÚ poskytuje Grécku, ako aj na reakciu na príchody z Bieloruska. Podrobne sa v nej opisuje pokrok pri posilňovaní legislatívneho rámca a uvádza sa v nej komplexný prehľad spolupráce s partnerskými krajinami na základe nového prístupu stanoveného v pakte. V správe sa venuje pozornosť aj pokroku v oblasti integrácie a začleňovania.

EÚ prijala celý rad opatrení na zlepšenie svojej schopnosti prispôsobiť sa vznikajúcim výzvam v oblasti riadenia migrácie. Teraz je kľúčové, aby bol pri legislatívnom balíku v rámci nového paktu dosiahnutý rýchly a konštruktívny pokrok, ktorý ešte viac posilní schopnosť Európy chrániť svoje hranice a v súlade s hodnotami a zásadami EÚ zabezpečovať humánne podmienky pri prijímaní tých, ktorí majú právo prísť, a zároveň dôstojne zaobchádzať s tými, ktorí toto právo nemajú.

Obnovený akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025)

Predchádzanie prevádzačstvu migrantov a boj proti nemu patria medzi kľúčové strategické ciele Nového paktu o migrácii a azyle a Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu, čo si vyžaduje nepretržitú medzinárodnú spoluprácu a koordináciu. Vychádzajúc z pokroku dosiahnutého na základe prvého akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2015-2020) bude Komisia v spolupráci s vysokým predstaviteľom:

  • rozvíjať operačné partnerstvá proti prevádzačstvu s konkrétnymi nástrojmi ako súčasť komplexných, vyvážených, cielených a vzájomne prospešných partnerstiev v oblasti migrácie, pričom bude ďalej stavať na dôvere a vzájomnej spolupráci;
  • ďalej rozvíjať všetky operatívne, právne, diplomatické a finančné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, a reagovať tak na zneužívanie neregulárnej migrácie štátnymi aktérmi, a to aj prijímaním následných opatrení v rôznych oblastiach politiky, t. j. v oblasti víz, obchodu, vývoja, finančnej pomoci atď. Čiastočné pozastavenie dohody o zjednodušení vízového režimu s Bieloruskom, ktoré Komisia aktuálne navrhuje, je jedným z príkladov takýchto opatrení;
  • zabezpečovať lepšie vykonávanie právneho rámca upravujúceho sankcie pre prevádzačov, a to aj prostredníctvom Protokolu OSN proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, a v rámci EÚ prostredníctvom balíka opatrení proti prevádzačom;
  • zabezpečovať lepšie vykonávanie právneho rámca upravujúceho ochranu proti vykorisťovaniu vrátane smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmismernice o právach obetísmernice o povolení na pobyt a smernice o sankciách voči zamestnávateľom;
  • reagovať na vyvíjajúce sa on-line praktiky a nástroje, ktoré uľahčujú prevádzačstvo, a to prostredníctvom posilnenej operatívnej spolupráce a výmeny informácií medzi národnými orgánmi a agentúrami EÚ;
  • posilňovať činnosti v oblasti výskumu a zberu údajov v záujme lepšieho pochopenia migračných trendov, povahy a rozsahu zločineckých sietí, vplyvu politík zmeraných na boj proti prevádzačstvu a modusu operandi zločineckých sietí.

Oznámenie o uplatňovaní smernice o sankciách voči zamestnávateľom

Nelegálne zamestnávanie je základným faktorom, ktorý podnecuje k neregulárnej migrácii. Má nepriaznivý vplyv tak z ľudského, ako aj ekonomického hľadiska, pretože vystavuje ľudí riziku vykorisťovania, vedie k stratám vo verejných financiách a obmedzuje individuálne a sociálne práva.

Smernica o sankciách voči zamestnávateľom poskytuje európsky právny rámec pre predchádzanie nelegálnemu zamestnávaniu neregulárnych migrantov. V predloženej správe sa identifikujú opatrenia, ktoré majú zlepšiť uplatňovanie smernice v praxi a zároveň riešiť nedostatočnú efektívnosť členských štátov pri využívaní pravidiel ukladania sankcií, ochranných opatrení a kontrol na odhaľovanie nekorektných zamestnávateľov a na ochranu migrantov pred vykorisťovaním. S cieľom podporiť členské štáty pri lepšom uplatňovaní spoločne dohodnutých pravidiel EÚ bude Komisia:

  • podporovať dialóg s orgánmi a rôznymi aktérmi v členských štátoch, pričom v roku 2021 dôjde v súvislosti so smernicou o sankciách voči zamestnávateľom k obnoveniu činnosti osobitnej skupiny expertov v oblasti neregulárnej migrácie;
  • presadzovať zdieľanie osvedčených postupov na základe spolupráce s takými aktérmi, ako sú národné úrady práce a imigračné úrady, odborové zväzy, organizácie občianskej spoločnosti, sociálni partneri, medzinárodné organizácie a európska platforma na riešenie problému nedeklarovanej práce;
  • neustále monitorovať uplatňovanie smernice a zameriavať sa pritom na jej účinné presadzovanie a v relevantných prípadoch aj na iniciovanie konania o nesplnení povinností.

Do konca roka 2022 zavedie Komisia do praxe opatrenia uvedené v oznámení, pričom najneskôr v roku 2024 predloží ďalšiu správu o implementácii, v ktorej bude informovať o dosiahnutých výsledkoch. V závislosti od dosiahnutého pokroku Komisia následne zváži, či si existujúci právny rámec bude vyžadovať nejaké zmeny.

Súvislosti

Predmetný balík návrhov je jednou zo série opatrení nadväzujúcich na pakt, ktoré boli oznámené vlani v septembri.

Okrem údajov uvedených v správe o migrácii a azyle sú nové štatistické údaje k dispozícii aj na webovej stránke venovanej štatistike, ktorá bola nedávno aktualizovaná. Najnovšie údaje potvrdzujú, že pandémia COVID-19 mala v roku 2020 na migráciu významný vplyv, keďže počet legálne, ako aj neoprávnene prichádzajúcich osôb sa oproti roku 2019 znížil. Z predbežných údajov vyplýva, že počet obyvateľov EÚ sa v roku 2020 znížil o 300 000, čo možno čiastočne pripísať nižšej čistej migrácii, ale aj zvýšenému počtu úmrtí v dôsledku pandémie. Pokles počtu príchodov v roku 2020 bol dočasný, keďže dostupné údaje za rok 2021 poukazujú na medziročný nárast. Ide najmä o neoprávnené príchody na trase cez centrálne Stredozemie, západné Stredozemie a východné hranice (Bielorusko). Členské štáty pokračovali v znižovaní počtu nevybavených žiadostí o azyl: koncom júna bolo v EÚ približne 700 000 nevybavených žiadostí, čo je najnižší počet od polovice roka 2015.

Ďalšie informácie

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login