Obchodná dohoda medzi EÚ a Vietnamom nadobudla platnosť

Vývoz z EÚ do Vietnamu od 1. augusta podlieha nižšiemu clu. Ide o bezprostredný účinok nadobudnutia platnosti obchodnej dohody medzi EÚ a Vietnamom, ktorá v konečnom dôsledku zruší clá pri 99 % všetkého tovaru, s ktorým obe strany navzájom obchodujú. Podnikanie vo Vietname sa pre európske spoločnosti takisto zjednoduší: teraz budú môcť investovať a uchádzať sa o verejné zákazky, pričom budú mať rovnaké šance ako ich miestni konkurenti. Na základe novej dohody idú hospodárske výhody ruka v ruke so zárukami dodržiavania pracovných práv, ochrany životného prostredia a Parížskej dohody o klíme prostredníctvom silných, právne záväzných a vynútiteľných ustanovení o udržateľnom rozvoji.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európske hospodárstvo potrebuje teraz po kríze spôsobenej koronavírusom každú príležitosť na obnovenie svojej sily. Obchodné dohody, ako dohoda s Vietnamom, ktorá práve nadobúda účinnosť, ponúkajú našim spoločnostiam možnosť vstúpiť na nové rozvíjajúce sa trhy a vytvárať pracovné miesta pre Európanov. Som pevne presvedčená, že táto dohoda takisto umožní obyvateľom Vietnamu zvýšiť prosperitu ich hospodárstva a stať sa svedkami pozitívnej zmeny a posilnenia práv pracovníkov a občanov v ich domovskej krajine.“

Komisár pre obchod Phil Hogan v tejto súvislosti dodal: „Vietnam je v súčasnosti súčasťou klubu 77 krajín, ktoré obchodujú s EÚ na základe dvojstranne dohodnutých preferenčných podmienok. Dohoda posilňuje hospodárske väzby EÚ s dynamickým regiónom juhovýchodnej Ázie a má významný hospodársky potenciál, ktorý prispeje k obnove po kríze spôsobenej koronavírusom. Je takisto dôkazom toho, že obchodná politika môže mať pozitívny dosah. Vďaka našim obchodným rokovaniam Vietnam už vyvinul veľa úsilia na zlepšenie situácie v oblasti pracovných práv a verím, že bude pokračovať v realizácii najnutnejších reforiem.“

Dohoda medzi EÚ a Vietnamom je najkomplexnejšou obchodnou dohodou, ktorú EÚ uzavrela s rozvojovou krajinou. Dohoda v plnej miere zohľadňuje potreby Vietnamu v oblasti rozvoja, a to tým, že Vietnamu poskytuje dlhšie, až 10-ročné obdobie na odstránenie ciel na dovoz z EÚ. Mnohé významné vývozné položky EÚ, ako sú lieky, chemikálie alebo stroje, sa však budú dovážať bez cla už od nadobudnutia platnosti dohody. Na agropotravinové výrobky, ako je hovädzie mäso alebo olivový olej, sa clo prestane uplatňovať o tri roky a na mliečne výrobky, ovocie a zeleninu o maximálne päť rokov. Komplexné ustanovenia o spolupráci v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti zlepšia prístup na trh pre podniky z EÚ, a to prostredníctvom transparentnejších a rýchlejších postupov. Dohoda obsahuje aj osobitné ustanovenia na odstránenie regulačných prekážok vývozu automobilov z EÚ a poskytuje 169 tradičným európskym potravinám a nápojom (napr. syr Roquefort, portské víno a vína z oblasti Jerez, alkoholický nápoj Irish Cream alebo šunka Prosciutto di Parma), ktoré majú uznané zemepisné označenia, ochranu pred napodobňovaním.

Obchodná dohoda zároveň vyjadruje pevné odhodlanie oboch strán, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a sociálne práva. Stanovuje vysoké normy v oblasti práce, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov a zabezpečuje, aby v snahe o podporu obchodu alebo prilákanie investícií nedochádzalo k „agresívnemu“ konkurenčnému boju.

V dohode sa obidve strany zaviazali, že budú ratifikovať a uplatňovať osem základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a že budú rešpektovať, podporovať a účinne vykonávať zásady MOP týkajúce sa základných práv pri práci, že budú vykonávať Parížsku dohodu, ako aj iné medzinárodné dohody v oblasti životného prostredia, a konať v prospech ochrany a udržateľného riadenia voľne žijúcich živočíchov a rastlín, biodiverzity, lesného hospodárstva a rybolovu, a že zapoja občiansku spoločnosť, aby sledovala plnenie týchto záväzkov oboma stranami. Vietnam už dosiahol pokrok v plnení týchto záväzkov tým, že v júni 2019 ratifikoval Dohovor MOP č. 98 o kolektívnom vyjednávaní a v júni 2020 Dohovor MOP č. 105 o nútenej práci. V novembri 2019 prijal aj revidovaný zákonník práce a potvrdil, že zostávajúci základný dohovor MOP o slobode združovania* ratifikuje do roku 2023.

Obchodná dohoda je aj inštitucionálne a právne prepojená s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom, čo v prípade vážneho porušenia ľudských práv umožňuje prijať primerané opatrenia.

Nadobudnutiu platnosti obchodnej dohody predchádzalo jej schválenie členskými štátmi EÚ v Rade a jej podpísanie v júni 2019 a schválenie Európskym parlamentom vo februári 2020.

Súvislosti

Vietnam je po Singapure druhým najväčším obchodným partnerom EÚ v Združení národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) – v roku 2019 dosiahla hodnota obchodu s tovarom úroveň 45,5 mld. EUR a v roku 2018 dosiahla hodnota obchodu so službami približne 4 mld. EUR.

EÚ vyváža do Vietnamu najmä technologicky vyspelé výrobky vrátane elektrických strojov a zariadení, lietadiel, vozidiel a farmaceutických výrobkov. Hlavnými vývoznými artiklami Vietnamu do EÚ sú elektronické výrobky, obuv, textil a odevy, ďalej káva, ryža, morské plody a nábytok.

EÚ je jedným z najväčších zahraničných investorov vo Vietname s celkovým objemom priamych zahraničných investícií vo výške 7,4 mld. EUR (2018). Väčšina investícií EÚ smeruje do priemyselného spracovania a výroby.

Dohoda s Vietnamom je po nedávnej dohode so Singapurom druhou obchodnou dohodou, ktorú EÚ uzatvorila s členským štátom združenia ASEAN. Predstavuje dôležitý míľnik vo vzťahoch EÚ s Áziou a dopĺňa už existujúce dohody s Japonskom a Kórejskou republikou.

Ďalšie informácie

Oznam: Obchodná dohoda medzi EÚ a Vietnamom

Webové sídlo obchodnej dohody medzi EÚ a Vietnamom

Prehľady: prínosy obchodnej dohody medzi EÚ a Vietnamomv oblasti poľnohospodárstvaštandardov a hodnôt

Príklady malých európskych spoločností, ktoré dnes obchodujú s Vietnamom

Čítať ďalej...

Dodržiavanie práva EÚ členskými štátmi v roku 2019: sú potrebné zlepšenia

Výročná správa o monitorovaní uplatňovania práva EÚ opisuje, ako Komisia sledovala a presadzovala právo EÚ v roku 2019, a prezentuje výsledky členských štátov v rôznych oblastiach politiky.

Účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ je dôležité pre občanov, keďže sa ním zaručujú práva a výhody, ktoré im vyplývajú z týchto predpisov EÚ a ktoré by im inak boli odopreté. Nemenej zásadné je aj pre podniky, lebo sa ním zabezpečujú rovnaké podmienky na trhu.

Zatiaľ čo počet otvorených prípadov porušenia povinnosti zostal v priebehu minulého roka stabilný, počet nových takýchto prípadov sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o viac ako 20 %. Najmenej nových otvorených prípadov nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ mali v roku 2019 Luxembursko, Estónsko a Litva, zatiaľ čo najväčší počet bol v Španielsku, Taliansku a Grécku.

Komisia naďalej prísne presadzovala pravidlá vo všetkých oblastiach politiky. Dôraz kládla na tie, ktoré majú najväčší vplyv na každodenný život ľudí a podnikov. Medzi najsledovanejšie oblasti politiky patrilo životné prostredie, vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP či doprava a mobilita. Spoločne predstavovali polovicu všetkých prípadov. Kroky boli podniknuté napríklad voči trom členským štátom za nadmerné znečisťovanie ovzdušia a voči piatim členským štátom, ktoré nezabezpečili rovnocenný prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania 112 pre používateľov so zdravotným postihnutím.

Presadzovanie práva EÚ sa opiera o spoluprácu. Preto Európska komisia aktívne podporuje členské štáty pri vykonávaní práva EÚ formou usmernení a dialógu. V roku 2019 sa osobitný dôraz kládol na podporu vnútroštátnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní pravidiel nakladania s odpadom, kvality ovzdušia, energetickej účinnosti, poľnohospodárskych trhov a rodovej rovnosti.

Boj proti oneskorenej transpozícii smerníc EÚ

Aby občania a podniky mohli využívať výhody práva EÚ, členské štáty musia európske smernice transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov, a to v dohodnutých lehotách.

Viac ako polovica všetkých konaní o nesplnení povinnosti v roku 2019 súvisela s neskorou transpozíciou smerníc, hoci ich počet sa mierne znížil (zo 419 prípadov v roku 2018 na 406 v roku 2019). Najvyšší počet nových prípadov oneskorenej transpozície za posledných päť rokov bol zaznamenaný v roku 2016 (847 prípadov). V záujme včasnej a správnej transpozície Komisia naďalej poskytovala členským štátom pomoc vo forme prípravy implementačných plánov, špecializovaných webových stránok a usmerňujúcich dokumentov, ako aj výmeny osvedčených postupov na zasadnutiach expertných skupín.

Pokiaľ ide o prípady oneskorenej transpozície, najväčší počet otvorených prípadov mali Bulharsko, Belgicko, Grécko a Cyprus, zatiaľ čo najmenej takýchto konaní sa začalo voči Dánsku, Taliansku a Litve.

Komisia aj naďalej postupovala prípady nesplnenia povinnosti vo veci oneskorenej transpozície Súdnemu dvoru so žiadosťou o denné sankcie podľa článku 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V minulom roku Komisia predložila na Súdny dvor EÚ podanie so žiadosťou o uloženie finančnej sankcie proti Španielsku (vec C-658-19).

Súdny dvor po prvýkrát uplatnil systém sankcií podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ vo svojom rozsudku z 8. júla 2019 vo veci Komisia/Belgicko. Belgicku uložil denné sankcie (vec C-543/17) za to, že neprijalo a neoznámilo všetky opatrenia potrebné na transpozíciu smernice o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Súvislosti

Komisia správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v predchádzajúcom roku predkladá každoročne už od roku 1984, keď ju o to požiadal Európsky parlament. Ten vždy následne prijíma k správe Komisie uznesenie.

Komisia sa prioritne zameriava na problémy, v prípade ktorých by opatrenia na presadzovanie práva mohli priniesť skutočné zmeny a pridanú hodnotu pre jednotlivcov a podniky. V rámci rozdelenia povinností medzi európskymi inštitúciami práve ona vo všeobecnosti zodpovedá za začatie legislatívneho procesu. O jej návrhoch rozhodujú Rada a Európsky parlament. Členské štáty zasa zodpovedajú za včasné a správne uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku. Komisia tento kruh uzatvára: po prijatí jej návrhov vo forme právnych predpisov EÚ monitoruje, či členské štáty uplatňujú tieto právne predpisy správne, a v opačnom prípade podniká opatrenia.

Dodržiavanie zásad právneho štátu je jednou z politických priorít Komisie von der Leyenovej. 

ĎALŠIE INFORMÁCIE

Odkaz na správu & informačné prehľady

 

Čítať ďalej...

Koronavírus: Komisia ukončila rozhovory na zaistenie budúcej vakcíny proti koronavírusu pre Európanov

Európska komisia ukončila prípravné rozhovory s farmaceutickou spoločnosťou o nákupe potenciálnej vakcíny proti COVID-19. Zamýšľaná zmluva so spoločnosťami Sanofi-GSK* by umožnila nakúpiť vakcínu pre všetky členské štáty EÚ. Zámerom je, aby Komisia mala po preukázaní bezpečnosti a účinnosti vakcíny proti ochoreniu COVID-19 k dispozícii zmluvný rámec na nákup 300 miliónov dávok v mene všetkých členských štátov EÚ. Komisia ďalej intenzívne rokuje s inými výrobcami vakcín.

Predsedníčka von der Leyenová uviedla: „Európska komisia robí všetko, čo je v jej silách, aby Európanom zaistila rýchly prístup k vakcíne, ktorá bude bezpečná a ochráni ich pred koronavírusom. Krok, ktorý sme dnes urobili so spoločnosťami Sanofi-GSK, je prvý dôležitý míľnik na ceste k oveľa širšej európskej stratégii v oblasti vakcinácie. Čoskoro budú nasledovať ďalšie kroky. V pokročilom štádiu sú naše diskusie s niekoľkými ďalšími spoločnosťami. Hoci dnes nevieme, ktorá vakcína bude v konečnom dôsledku fungovať najlepšie, Európa investuje do diverzifikovaného portfólia sľubných vakcín na základe rôznych druhov technológií. Tým sa zvyšujú naše šance, že rýchlo získame účinný prostriedok proti vírusu. Vakcína by sa stala celosvetovým statkom. Sme odhodlaní pomôcť zabezpečiť prístup pre zraniteľnejšie krajiny, aby prekonali túto krízu.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Bezpečná a účinná vakcína proti ochoreniu COVID-19 je najistejšia stratégia ukončenia krízy. Preto sme v uplynulých týždňoch rokovali o jednotnom prístupe EÚ na zaistenie dávok sľubných potenciálnych vakcín. Dnešné oznámenie o ukončení prípravných rozhovorov so spoločnosťami Sanofi-GSK je prvým dôležitým krokom v tomto smere s cieľom poskytnúť našim občanom rovnaký prístup k vakcíne.“

Zámerom ukončených prípravných rozhovorov je dosiahnuť predbežnú dohodu o nákupe, ktorá sa má financovať z nástroja núdzovej podpory, v rámci ktorého sú vyčlenené finančné prostriedky na vytvorenie portfólia potenciálnych vakcín s rôznymi profilmi a od rôznych spoločností.

Európska komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť, aby vakcínu dostali všetci, ktorí ju potrebujú, a to kdekoľvek na svete, nielen doma. Nikto z nás nebude v bezpečí, až kým v bezpečí nebudeme všetci.

Preto sa jej od 4. mája 2020 podarilo získať takmer 16 mld. EUR v rámci celosvetovej iniciatívy v oblasti univerzálneho prístupu k testom, liečbe a vakcínam proti koronavírusu a celosvetovej obnovy s názvom Globálna reakcia na koronavírus

Komisia je takisto pripravená spolu s medzinárodnými partnermi zisťovať, či sa nájde dostatočný počet krajín, ktoré by súhlasili so združením zdrojov a spoločne od výrobcov objednali vakcíny pre seba, ako aj pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami. Krajiny s vysokými príjmami by mohli vystupovať ako inkluzívna medzinárodná skupina obstarávateľov, čím by urýchlili vývoj bezpečných a účinných vakcín a následne by tieto vakcíny sprístupnili čo najväčšiemu počtu ľudí na celom svete, ktorí ich potrebujú.

Súvislosti

Európska komisia predstavila 17. júna európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia účinných a bezpečných vakcín proti COVID-19. Komisia bude financovať časť počiatočných nákladov výrobcov vakcín formou dohôd o predbežnom nákupe a za to získa právo na nákup stanoveného počtu dávok vakcíny v konkrétnom časovom rámci. Poskytnuté finančné prostriedky sa budú považovať za preddavok za vakcíny, ktoré členské štáty nakúpia.

Keďže rozhodnutie investovať do vakcíny proti COVID-19 je pre vývojové spoločnosti vysoko rizikové, najmä vzhľadom na vysoké náklady a značnú mieru zlyhania, vďaka dohodám bude možné realizovať investície, ktoré by sa inak jednoducho neuskutočnili.

Vzhľadom na tretiu fázu klinického skúšania potenciálnej vakcíny, ktoré prinieslo sľubné výsledky z hľadiska vyvolania imunitnej odpovede, plánujú spoločnosti Sanofi-GSK požiadať v júni 2021 agentúru EMA o povolenie na uvedenie na trh.

Ďalšie informácie

Stratégia EÚ v oblasti vakcinácie

Reakcia EÚ na koronavírus

Čítať ďalej...

Bezpečnosť technológií 5G: členské štáty informujú o pokroku pri vykonávaní únijného súboru nástrojov a posilňovaní bezpečnostných opatrení

Členské štáty EÚ s podporou Európskej komisie a Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) uverejnili správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní spoločného únijného súboru zmierňujúcich opatrení, na ktorom sa členské štáty dohodli a ktorý Komisia schválila vo svojom oznámení v januári 2020. V súbore nástrojov sa vytýčila spoločná koncepcia založená na objektívnom posúdení zistených rizík a primeraných zmierňujúcich opatreniach, ktoré majú pomôcť riešiť bezpečnostné riziká spojené so zavádzaním piatej generácie mobilných sietí (5G).

V správe sa konštatuje, že všetky členské štáty odštartovali proces preskúmania a posilnenia bezpečnostných opatrení v súvislosti so sieťami 5G, pričom v mnohých členských štátoch tento proces ešte prebieha. Preukázali tak svoje odhodlanie držať sa koordinovanej koncepcie vymedzenej na úrovni EÚ. Za každé opatrenie sa v správe uvádza prehľad, aký pokrok sa dosiahol od prijatia súboru nástrojov; čo sa spravilo i oblasti, kde sa doteraz opatrenia nevykonali.

Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová vyhlásila: „Včasné zavedenie sietí 5G má strategický význam pre všetky členské štáty, pretože môže otvoriť nové príležitosti pre podniky, transformovať naše kritické odvetvia a priniesť výhody občanom EÚ. Našou spoločnou prioritou a zodpovednosťou je zaručiť, aby tieto siete boli bezpečné. Zo správy je zrejmé, že napredujeme rýchlo, ale ešte stále máme pred sebou veľa práce.“

Komisár Thierry Breton zodpovedný za vnútorný trh dodal: „Sieť 5G sa zavádza na celom území EÚ a naše hospodárstva čoraz viac závisia od digitálnej infraštruktúry. Ako sme sa presvedčili aj pri kríze spôsobenej koronavírusom, je dôležitejšie než kedykoľvek predtým zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti. Spolu s členskými štátmi sme odhodlaní koordinovane zaviesť spoľahlivé opatrenia, a to nielen na zaistenie kybernetickej bezpečnosti 5G, ale aj na posilnenie našej technologickej samostatnosti. V dnes uverejnenej správe potvrdzujeme náš záväzok a uvádzame oblasti, kde je potrebná výraznejšia snaha a obozretnosť.“

Nemecký spolkový minister hospodárstva a energetiky Peter Altmaier uviedol: „Zavedenie siete 5G bude znamenať úplne nové príležitosti pre podniky a spoločnosť. Technológia 5G má ako centrálna kritická infraštruktúra pre budúce technológie mimoriadny význam, a preto je dôležité, aby sme mohli infraštruktúru 5G zaviesť rýchlo a bezpečne – a to vo všetkých členských štátoch. Zo správy o súbore nástrojov pre bezpečnosť 5G je zrejmé, že napredujeme správnym spôsobom.“

Horst Seehofer, nemecký spolkový minister vnútra, výstavby a domoviny doplnil: „Integrita telekomunikačných sietí je kľúčovou súčasťou bezpečnostnej architektúry vo všetkých členských štátoch. Všetky riziká, či technickej či netechnickej povahy, musíme čo najväčšmi minimalizovať. Podľa správy o pokroku pri vykonávaní súboru nástrojov pre bezpečnosť 5G môžeme usúdiť, že spoločná koncepcia je správnym spôsobom, ako synchronizovať vnútroštátne opatrenia v čo najväčšej možnej miere.“

Zabezpečenie odolnosti sietí 5G má rozhodujúci význam pre našu spoločnosť, pretože táto technológia nebude mať vplyv len na digitálnu komunikáciu, ale aj na kritické odvetvia, akým je energetika, doprava, bankovníctvo a zdravotníctvo, ako aj na priemyselné riadiace systémy. Siete 5G budú prenášať citlivé informácie a podporovať bezpečnostné systémy, ktoré od nich postupom času budú závisieť. Za bezpečné zavedenie technológie 5G sú do veľkej miery zodpovední účastníci trhu a členské štáty sú zas majú na starosti národnú bezpečnosť, ale kolektívna práca a koordinované vykonávanie vhodných opatrení sú predpokladom pre to, aby sa podnikom EÚ i občanom zaistili úplné výhody spojené s touto novou technológiu, a to bezpečným spôsobom.

Vykonávanie súboru nástrojov je vskutku výsledkom kolektívnej práce a neochvejnej odhodlanosti všetkých členských štátov, Komisie a agentúry ENISA spolupracovať a reagovať na bezpečnostné výzvy spojené so sieťami 5G, ako aj zachovať otvorenosť digitálneho jednotného trhu. V súbore nástrojov sa členské štáty dohodli na posilnení bezpečnostných požiadaviek, a to prostredníctvom viacerých možných opatrení s cieľom predovšetkým posúdiť rizikové profily dodávateľov, uplatňovať na dodávateľov považovaných za vysokorizikových príslušné obmedzenia vrátane potreby vylúčenia v prípade kľúčových aktív označených za kritické a citlivé (napríklad funkcie základnej siete) a zaviesť stratégie na zabezpečenie diverzifikácie dodávateľov.

Hlavné poznatky správy o súbore nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G

Správa obsahuje analýzu pokroku dosiahnutého pri vykonávaní súboru opatrení na vnútroštátnej úrovni. Dospelo sa v nej k radu záverov.

  • Dobrý pokrok sa už podarilo dosiahnuť pri niektorých opatreniach, konkrétne v týchto oblastiach:

o Veľká väčšina členských štátov už posilnila alebo je práve v procese posilnenia právomocí národných regulačných orgánov, aby mohli regulovať bezpečnosť sietí 5G, a to vrátane právomocí regulovať zaobstarávanie sieťového vybavenia a služieb operátorov.

o Niektoré členské štáty už zaviedli opatrenia zamerané na obmedzenie zapojenia dodávateľov na základe ich rizikového profilu a veľký počet ďalších členských štátov už dosiahol pokročilú fázu prípravných prác. V správe sa im adresuje výzva, aby dosiahli ďalší pokrok a v nasledujúcich mesiacoch tento proces dokončili. Pokiaľ ide o presný rozsah týchto obmedzení, správa zdôrazňuje, aké je dôležité vnímať sieť ako celok a zamerať sa na základné sieťové prvky a aj na iné kritické a vysoko citlivé prvky (napr. riadiace funkcie a rádiová prístupová sieť), ako aj zaviesť obmedzenia aj pri iných kľúčových prvkoch (napr. vymedzené zemepisné oblasti, vládne a iné kritické subjekty). Pre operátorov, ktorí už uzavreli zmluvy s vysokorizikovým dodávateľom, by sa mali stanoviť prechodné obdobia.

o Väčšina členských štátov sa zaoberá požiadavkami na bezpečnosť a odolnosť, ktoré musia spĺňať mobilní operátori. Správa zdôrazňuje potrebu posilniť tieto požiadavky, aby sa orientovali podľa aktuálnych vyspelých postupov, aby sa ich vykonávanie presadzovalo a operátori pri ich vykonávaní podliehali náležitému auditu.

  • Na druhej strane sa pri vykonávaní iných opatrení pokročilo menej. Predovšetkým sa v správe zdôrazňuje:

o Nutne potrebujeme dosiahnuť pokrok pri zmierňovaní rizika závislosti od vysokorizikových dodávateľov, a to aj vzhľadom na zníženie miery závislosti na úrovni Únie. Predpokladom na to je dôkladná inventarizácia dodávateľského reťazca siete a sledovanie vývoja situácie.

o Zistili sa problémy pri koncipovaní a zavádzaní primeraných stratégií zahŕňajúcich viacerých dodávateľov pre operátorov mobilných sietí alebo na vnútroštátnej úrovni z dôvodu technických alebo prevádzkových ťažkostí (napr. nedostatočná interoperabilita, veľkosť krajiny).

o Pokiaľ ide o preverovanie priamych zahraničných investícií, mali by sa vykonať kroky, aby 13 členských štátov, ktoré všeobecný mechanizmus preverovania ešte nezaviedli, tak bezodkladne urobili. Je to potrebné aj vzhľadom na blížiaci sa začiatok uplatňovania rámca EÚ pre preverovanie investícií od októbra 2020. Tieto mechanizmy by sa mali uplatňovať v prípade investičných trendov, ktoré majú potenciál ovplyvniť hodnotový reťazec 5G, pričom treba mať na pamäti ciele súboru nástrojov.

S vyhliadkou do budúcnosti sa v správe členským štátom odporúča, aby:

  • si vymieňali viac informácií o problémoch, najlepších postupoch a riešeniach v snahe vykonávať opatrenia zo súboru nástrojov,
  • naďalej monitorovali a hodnotili vykonávanie súboru opatrení,
  • ako aj naďalej spolupracovali s Komisiou pri vykonávaní činností na úrovni EÚ, ktoré sú uvedené v súbore nástrojov, a to vrátane oblasti normalizácie a certifikácie, nástrojov na ochranu obchodu a pravidiel hospodárskej súťaže, aby sa predišlo narušeniam na dodávateľskom trhu technológie 5G. Ďalej by sme mali investovať do kapacít EÚ v technológiách 5G a technológiách ďalších generácií a zabezpečiť podporu projektov 5G z verejných zdrojov a súčasné zohľadňovanie kyberneticko-bezpečnostných rizík.

Ďalšie kroky

Komisia bude pokračovať v spolupráci s členskými štátmi a agentúrou ENISA na pôde skupiny pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti v snahe monitorovať vykonávanie súboru nástrojov a zabezpečiť jeho účinné a dôsledné uplatňovanie. Skupina takisto bude propagovať zladenie vnútroštátnych koncepcií prostredníctvom intenzívnejšej výmeny skúseností a prostredníctvom spolupráce s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). Členské štáty by ako súčasť vykonávania odporúčania, ktoré Komisia prijala minulý rok, mali v spolupráci s ňou do 1. októbra 2020 posúdiť účinky odporúčania a určiť, či sú potrebné ďalšie kroky. Pri tomto posúdení by takisto mali zohľadniť výsledky správy EÚ o koordinovanom posúdení rizík uverejnenej v októbri 2019, ako aj účinnosť opatrení zo súboru nástrojov.

Súvislosti

Komisia na základe výzvy Európskej rady v prospech spoločnej koncepcie bezpečnosti technológií 5G v marci 2019 prijala odporúčanie o kybernetickej bezpečnosti sietí 5G. Vyzvala v ňom členské štáty, aby dokončili vnútroštátne posúdenie rizika a preskúmali vnútroštátne opatrenia a aby sa na úrovni EÚ spoločne podieľali na koordinovanom posúdení rizika a spoločnom súbore zmierňujúcich opatrení.

Správa EÚ o koordinovanom posúdení rizík v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou sietí 5G uverejnená v októbri 2019 vychádza z posúdení rizík na vnútroštátnej úrovni a určili sa v nej hrozby a aktéri hrozieb, najcitlivejšie aktíva, hlavné slabé miesta a celý rad strategických rizík.

Agentúra ENISA s cieľom doplniť túto správu a ďalej prispieť k súboru nástrojov vykonala špecializované mapovanie panorámy hrozieb, ktoré pozostáva z podrobnej analýzy určitých technických aspektov, najmä z identifikácie aktív siete a hrozieb, ktoré ich ovplyvňujú.

Členské štáty v januári 2020 prostredníctvom skupiny pre spoluprácu prijali únijný súbor opatrení na zmiernenie rizika. Komisia v ten istý deň prijala oznámenie, v ktorom súbor nástrojov prijala a zdôraznila význam jeho účinného a rýchleho vykonávania. Takisto v ňom vyzvala členské štáty, aby do 30. júna 2020 vypracovali správu o jeho vykonávaní. Práve táto správa sa uverejnila.

Ďalšie informácie

Správa o pokroku pri vykonávaní spoločného súboru nástrojov EÚ

Oznámenie Komisie o bezpečnom zavádzaní technológie 5G v EÚ

Súbor nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G

Otázky a odpovede

Webová stránka skupiny pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti

Čítať ďalej...

Integrácia migrantov: Komisia otvára verejnú konzultáciu a zriaďuje skupinu poradcov o názoroch migrantov

Komisia otvorila celoeurópsku verejnú konzultáciu, ktorej cieľom je zistiť, čo si ľudia myslia o nových opatreniach EÚ na podporu integrácie a spoločenského prijatia migrantov a ľudí s migrantským pôvodom. Komisia zároveň zverejňuje výzvu, aby sa prihlásili záujemcovia o členstvo v expertnej skupine osôb s migrantským pôvodom, ktoré sa zapoja do rozvoja a uplatňovania migračných, azylových a integračných politík. Politiky budú účinnejšie a lepšie prispôsobené reálnym potrebám, len ak sa na nich budú podieľať migranti, žiadatelia o azyl a utečenci.

Podpredseda Komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas v tejto súvislosti uviedol: „Ľudia, ktorí sa usadia v Európe, musia mať rovnaké práva a povinnosti ako všetci ostatní. Len prístup k zdravotnej starostlivosti, bývaniu, vzdelávaniu a zamestnaniu im umožní žiť naplno. Integrácia migrantov je v záujme nás všetkých – dáva vzniknúť silným a harmonickým komunitám a zároveň chráni pred izoláciou a segregáciou. Táto konzultácia a odborná skupina nám umožnia požiadať tých, ktorých naše politiky najviac zasahujú, aby sa zapojili do ich tvorby. Toto je európsky spôsob života.“

Komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson povedala: „Kríza spôsobená koronavírusom opäť dosvedčila, že migranti a utečenci zásadne prispievajú k našim spoločnostiam. Mnohí sa však v európskych krajinách stále stretávajú s problémami nájsť si ubytovanie či zamestnanie, získať vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Úsilie o integráciu musíme na úrovni EÚ zintenzívniť. Vyzývam všetky zainteresované strany, najmä migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, aby odpovedali na konzultáciu a pomohli nám navrhnúť budúce opatrenia v prospech integrácie, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života a zvýšiť súdržnosť a otvorenosť našich spoločností.“

Konzultácia aj expertná skupina má Komisii pomôcť zhromaždiť príspevky od širokého spektra zainteresovaných strán vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych a hospodárskych partnerov, podnikov, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, akademických, kultúrnych a športových organizácií, organizácií migrantov a súkromných osôb. Výsledky tejto konzultácie sa využijú pri koncipovaní akčného plánu pre integráciu a začlenenie, ktorý Komisia ohlásila vo svojom pracovnom programe.

Verejná konzultácia bude dostupná vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ 21. októbra 2020Výzva na podávanie žiadostí o členstvo v expertnej skupine Komisie zameranej na názory migrantov bude otvorená do 21. septembra.

Súvislosti

Dobre riadená migrácia do Európy je prínosom pre naše spoločnosti, kultúru aj hospodárstvo. Integrácia a sociálne prijatie ľudí s migrantským pôvodom majú zásadný vplyv na kultúrnu výmenu a súdržnosť komunít. Zároveň pomáhajú vyplniť medzery v zručnostiach a dostupnosti pracovných síl a celkovo zvyšujú hospodársku výkonnosť. Priveľa migrantov v EÚ sa borí s nezamestnanosťou, nedostatkom príležitostí na vzdelávanie či odbornú prípravu a obmedzenými sociálnymi kontaktmi v širších komunitách. To všetko sú však výzvy, z ktorých by primerané verejné politiky mohli vytvoriť príležitosti.

Zodpovednosť za integračné politiky nesú predovšetkým členské štáty. Napriek tomu EÚ zaviedla širokú škálu opatrení, ktoré motivujú a podporujú v úsilí o šírenie integrácie štátne, ale aj miestne a regionálne orgány a občiansku spoločnosť. Súčasťou týchto opatrení sú finančné prostriedky a nástroje na podporu sociálnej a hospodárskej súdržnosti v členských štátoch. V roku 2016 Komisia spustila akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý obsahoval päťdesiat opatrení na podporu integrácie.

Komisia Ursuly von der Leyenovej predloží akčný plán pre integráciu a začlenenie, v ktorom sa premietnu výsledky konzultácie a závery expertnej skupiny.

Ďalšie informácie:

Verejná konzultácia o integrácii a začlenení migrantov a osôb s migrantským pôvodom

Výzva na podávanie žiadostí o členstvo v expertnej skupine Komisie zameranej na názory migrantov

Európske webové sídlo pre integráciu

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Login