Podpora zelenej obnovy EÚ: Komisia investuje 1 miliardu eur do inovačných projektov čistých technológií

Podpora zelenej obnovy EÚ: Komisia investuje 1 miliardu eur do inovačných projektov čistých technológií

Komisia otvára prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu. Ide o jeden z najväčších svetových programov demonštrácie inovačných nízkouhlíkových technológií, ktorý je financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Inovačný fond bude financovať prelomové technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročné odvetvia, skladovanie energie, ako aj zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2. Vytváraním lokálnych nadčasových pracovných miest podporí zelenú obnovu, pripraví pôdu pre klimatickú neutralitu a posilní vedúce postavenie Európy v celosvetovom meradle.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans uviedol: „Táto výzva na predkladanie návrhov prichádza v pravý čas. EÚ bude investovať 1 miliardu eur do sľubných projektov zameraných na trh, medzi ktoré patrí čistý vodík alebo iné nízkouhlíkové riešenia pre energeticky náročné odvetvia ako oceliarstvo, výroba cementu a chemických látok. Budeme podporovať aj uskladňovanie energie, sieťové riešenia a zachytávanie a ukladanie CO2. Tieto rozsiahle investície pomôžu obnoviť hospodárstvo EÚ a vytvoriť zelenú obnovu, ktorá nás povedie k dosiahnutiu klimatickej neutrálnosti v roku 2050.“

Na obdobie 2020 – 2030 sa z inovačného fondu vyčlení približne 10 miliárd eur z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Okrem toho sa využijú nevyplatené príjmy predchodcu inovačného fondu, programu NER 300.

Prvá výzva poskytne na rozsiahle projekty čistých technológií grantové financovanie vo výške 1 miliardy eur, ktoré im pomôže prekonať riziká spojené s komercializáciou a demonštráciou veľkého rozsahu. Táto podpora pomôže novým technológiám dostať sa na trh. V prípade sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na uvedenie na trh, je vyčlenený samostatný rozpočet vo výške 8 miliónov eur na pomoc pri rozvoji projektov.

Táto výzva je otvorená pre projekty v oprávnených sektoroch zo všetkých členských štátov EÚ, Islandu a Nórska. Finančné prostriedky sa môžu použiť v spolupráci s inými iniciatívami financovania z verejných zdrojov, ako je štátna pomoc alebo iné programy financovania EÚ. Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabrániť emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačnej schopnosti, finančnej a technickej vyspelosti a potenciálu rozšírenia a nákladovej efektívnosti. Uzávierka podávania žiadostí je 29. októbra 2020. Projekty možno prihlasovať cez portál EÚ na financovanie a verejné súťaže, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe.

Súvislosti

Cieľom inovačného fondu je vytvoriť správne finančné stimuly pre podniky a verejné orgány, aby teraz investovali do novej generácie nízkouhlíkových technológií, a poskytnúť podnikom EÚ výhodu „prvého ťahu“, aby sa stali celosvetovými technologickými lídrami.

Inovačný fond bude implementovať Výkonná agentúra pre siete a inovácie (INEA), zatiaľ čo Európska investičná banka bude poskytovať pomoc na rozvoj sľubných projektov, ktoré zatiaľ nie sú pripravené na úplné využitie.

Ďalšie informácie: 

Čítať ďalej...

Komisia spúšťa iniciatívu „Podpora zamestnanosti mladých ľudí“: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

Komisia spúšťa iniciatívu „Podpora zamestnanosti mladých ľudí“: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

Európska komisia prijala opatrenia, ktoré mladým ľuďom prinesú všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Pandémia koronavírusu len potvrdila, aké je pre mladých ľudí mnohokrát ťažké presadiť sa na trhu práce. Potrebujeme konať rýchlo. Preto treba zamerať našu pozornosť na ďalšiu generáciu.

Komisia využíva túto príležitosť, aby prechod na zelené a digitálne hospodárstvo dostala do DNA politík EÚ pre mládež a zamestnanosť. Komisia už v programe „NextGenerationEU“ a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur. 

Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Zvlášť v čase tejto krízy je dôležité, aby sme pomohli budúcej generácii Európanov rásť a posúvať sa na rebríčku profesijnej kariéry. Pre mladých ľudí navrhujeme jasné a konkrétne spôsoby, ako získať kariérne príležitosti, ktoré si zaslúžia. V dnešných návrhoch je stanovené aj to, akými finančnými prostriedkami môže EÚ podporiť členské štáty pri raste zamestnanosti mladých ľudí. Investovaním do dnešnej mládeže pomáhame vytvoriť konkurencieschopný, odolný a inkluzívny trh práce pre budúcnosť.“

Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva, dodáva: „Teraz je ten správny čas urobiť všetky potrebné reformy opatrení na podporu mladých ľudí. Milióny absolventov, ale aj tí, ktorí sa už pokúšajú robiť prvé kroky na trhu práce, si zaslúžia, aby sme zmobilizovali všetku podporu, ktorú im môžeme dať. Naša mládež musí mať tie najlepšie možné príležitosti na to, aby mohla plne rozvinúť svoj potenciál.“

Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu 

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:

  • EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
  •  Cieľom návrhu Komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
  •  Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
  •  K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Ďalšie podrobnosti o jednotlivých opatreniach nájdete v sprievodných otázkach a odpovediach.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:

  • grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
  • príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
  • odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
  • budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
  • odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
  • investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.

Súvislosti

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Členské štáty majú k dispozícii značné finančné prostriedky EÚ na vykonanie reforiem, ktorých základom budú dnešné iniciatívy. Kľúčovým finančným zdrojom EÚ na podporu realizácie opatrení zvyšujúcich zamestnanosť mladých ľudí bude Európsky sociálny fond plus. Ako súčasť plánu obnovy Európy, mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a REACT-EU bude poskytovať dodatočné finančné prostriedky na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Viac informácií

Otázky a odpovede k iniciatíve „Podpora zamestnanosti mladých ľudí“: most vedúci k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

„Podpora zamestnanosti mladých ľudí“ – informačný prehľad

Oznámenie „Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most vedúci k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu“

Návrh Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most vedúci k pracovným miestam, ktorý posilní záruku pre mladých ľudí“

Návrh Komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave

Informačný prehľad o odbornom vzdelávaní a príprave

Sledujte Valdisa Dombrovskisa a Nicolasa Schmita na Twitteri

Prihláste sa na odber bezplatného elektronického bulletinu Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení.

Čítať ďalej...

Naše moria a oceány potrebujú podľa správy väčšiu ochranu

Naše moria a oceány potrebujú podľa správy väčšiu ochranu

Komisia prijala správu o rámcovej smernici o morskej stratégii, z ktorej vyplýva, že hoci je rámec EÚ pre ochranu morského životného prostredia jedným z najkomplexnejších a najambicióznejších na svete, stále pretrvávajú problémy, akými sú nadbytočné živiny, podmorský hluk, plastový odpad a iné druhy znečistenia, ako aj neudržateľný rybolov. Toto zistenie sa potvrdzuje aj v správe „Marine Messages II“ (Morské správy II), ktorú takisto dnes zverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA).

Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo, k tomu uviedol: „Táto správa spolu so správou EEA Marine Messages potvrdzujú, že musíme zintenzívniť opatrenia na ochranu našich morí a oceánov. Dosiahli sme pokrok, napríklad v oblasti udržateľného rybolovu, ale treba vyvinúť ďalšie úsilie a zastaviť nezodpovedné znečisťovanie našich morí. S poľutovaním konštatujem, že členské štáty EÚ nedosiahnu dobrý environmentálny stav, ktorý mali podľa právnych predpisov dosiahnuť vo všetkých svojich morských vodách do roku 2020, a že v prípade niektorých morských regiónov ešte treba značné úsilie. Komisia začne s preskúmaním rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zistiť, čo fungovalo a čo nie, a na základe zistených nedostatkov bude konať. Ochrana našich morí a oceánov je neoddeliteľnou súčasťou európskej zelenej dohody a je nevyhnutným predpokladom, aby nám rybári a rybárky aj v budúcnosti dodávali zdravé a udržateľné morské plody, a preto si zaslúži našu neustálu pozornosť vo všetkých oblastiach politiky.“

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry, dodal: „Naše moria a morské ekosystémy trpia v dôsledku dlhodobého výrazne nadmerného využívania a zanedbávania. Je možné, že čoskoro dospejeme do bodu, odkiaľ nebude návratu. Ako však potvrdzuje naša správa, ešte stále máme šancu tieto morské ekosystémy zachrániť, ak budeme konať rozhodne a súdržne a nastolíme udržateľnú rovnováhu medzi tým, ako moria využívame, a naším vplyvom na morské prostredie. V tomto kontexte musí nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 spolu s ďalšími prvkami európskej zelenej dohody smerovať k naliehavým a súdržným opatreniam na ochranu a obnovu morí.“

Zo správy o rámcovej smernici o morskej stratégii vyplýva, že stav európskych morí je rôznorodý. Takmer polovica európskych pobrežných vôd je vystavená intenzívnej eutrofizácii. Hoci pravidlá EÚ týkajúce sa regulácie chemických látok viedli k tomu, že sa objem kontaminujúcich látok znížil, v prípade väčšiny morských druhov sa zistila zvýšená akumulácia plastov a chemických rezíduí z plastov. Vďaka spoločnej rybárskej politike EÚ takmer všetky vylodenia zo severovýchodného Atlantiku pochádzajú zo zdravých populácií. To však ešte stále nie je prípad Stredozemného mora – tu treba vynaložiť väčšie úsilie.

V správe EEA „Marine Messages II“, ktorú Komisia použije vo svojom preskúmaní ako podkladový materiál, sa ukazuje, že historické a v niektorých prípadoch aj súčasné využívanie našich morí si vyberá svoju daň, či už ide o zmeny týkajúce sa skladby morských druhov a biotopov, alebo o zmeny celkového fyzického a chemického zloženia morí. Navrhujú sa v nej riešenia, vďaka ktorým môže EÚ dosiahnuť svoj cieľ – mať čisté, zdravé a produktívne moria, a to najmä prostredníctvom ekosystémového prístupu k ich riadeniu. V správe sa takisto konštatuje, že v niektorých oblastiach sa prejavujú známky obnovy morských ekosystémov, čo je výsledkom značného, často viacročného úsilia o obmedzenie niektorých vplyvov, ako napríklad vplyv kontaminujúcich látok, eutrofizácie a nadmerného rybolovu.

Súvislosti

Rámcová smernica o morskej stratégii bola podnetom na lepšie pochopenie tlakov a vplyvov ľudských činností na moria, ako aj ich dôsledkov pre morskú biodiverzitu, biotopy a ekosystémy, ktoré sú na moria naviazané. Poznatky získané pri vykonávaní tejto smernice boli napríklad hnacou silou, ktorá viedla k prijatiu smernice o jednorazových plastových výrobkoch. Viedli k zintenzívneniu spolupráce medzi pobrežnými členskými štátmi štyroch európskych morských regiónov, ako aj spolupráce naprieč morskými regiónmi. V dôsledku toho sa o dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu alebo jeho ekvivalentu usilujú aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ.

V smernici sa vyžaduje, aby členské štáty vypracovali regionálne koordinované stratégie s cieľom dosiahnuť čisté, zdravé a produktívne moria. Zastrešujúci cieľ, ktorým je dobrý environmentálny stav, sa určuje celým radom tzv. deskriptorov (napr. biodiverzita, rybolov, eutrofizácia, kontaminujúce látky, odpad, podmorský hluk). Ide o kľúčový právny predpis, ktorý chráni a zachováva biodiverzitu morí a ich biotopy. Je preto kľúčovým nástrojom na realizáciu stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stratégie z farmy na stôl a výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa nulového znečistenia morí. Taktiež úzko súvisí s pripravovanými stratégiami v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom, ako aj v oblasti inteligentnej a udržateľnej dopravy.

Rámcová smernica o morskej stratégii sa musí preskúmať do polovice roka 2023 a v prípade potreby sa navrhnú zmeny. V preskúmaní sa budú ďalej analyzovať dosiahnuté výsledky a výzvy v oblasti ochrany životného prostredia v európskych moriach v súlade s programom Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a bude sa realizovať súbežne s preskúmaním spoločnej rybárskej politiky.

Ďalšie informácie

Európske oceány, moria a pobrežia

Čítať ďalej...

Práva obetí: nová stratégia na posilnenie postavenia obetí

Práva obetí: nová stratégia na posilnenie postavenia obetí

Európska komisia predstavila svoju historicky prvú stratégiu EÚ v oblasti práv obetí s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky obete trestných činov mohli v plnej miere spoliehať na dodržiavanie svojich práv bez ohľadu na to, kde v EÚ k trestnému činu došlo.

V stratégii sa stanovuje viacero opatrení na nasledujúcich päť rokov so zameraním na dva ciele: po prvé, posilňovať postavenie obetí, aby oznamovali trestné činy, uplatňovali si nárok na náhradu škody a aby sa v konečnom dôsledku úplne spamätali z následkov trestného činu; a po druhé, spolupracovať so všetkými relevantnými aktérmi v oblasti práv obetí. V dôsledku nedávneho vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 a následného prijatia opatrení na obmedzenie pohybu, ktoré prispeli k zvýšeniu počtu prípadov domáceho násilia, sexuálneho zneužívania detí, počítačovej kriminality a rasistických a xenofóbnych trestných činov z nenávisti, je obzvlášť dôležité, aby bol rámec na podporu a ochranu obetí odolný aj v krízových situáciách.

Podpredsedníčka Komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Priveľa obetí trestných činov zostáva nevypočutých a nemá prístup k spravodlivosti ani solídnej podpore. Európska únia stojí na strane obetí a cieľom dnešnej stratégie je posilniť postavenie najmä tých najzraniteľnejších, ako sú obete rodovo motivovaného násilia či zločinov z nenávisti. Musíme mobilizovať členské štáty, aby v plnej miere vykonávali pravidlá EÚ v oblasti práv obetí, a to bez akýchkoľvek výhovoriek či planých rečí.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders povedal: „Únia rovnosti, ktorá chráni svojich občanov, musí všetkým obetiam trestných činov zabezpečiť nevyhnutnú podporu, ochranu a nediskriminačný prístup k spravodlivosti. Práve toto sa budeme snažiť dosiahnuť pomocou novej stratégie a v spolupráci s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou.“

EÚ už má rozsiahly súbor pravidiel na zabezpečenie dodržiavania práv obetí. Obete trestných činov sa však v rámci EÚ napriek tomu nemôžu v plnej miere spoľahnúť na dodržiavanie svojich práv. Prvým krokom musí byť lepšie uplatňovanie pravidiel EÚ v praxi. V prípade potreby Komisia do roku 2022 predloží návrhy na ďalšie posilnenie týchto pravidiel. Novou stratégiou, ktorú dnes predstavuje Komisia, sa stanovuje niekoľko opatrení zameraných na päť kľúčových priorít:

  1. Účinná komunikácia s obeťami a poskytnutie bezpečného prostredia, v ktorom obete môžu nahlásiť trestný čin

Príliš často sa stáva, že obete nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú trestný čin nahlásiť, pretože sa boja buď samotného páchateľa alebo negatívnych následkov. Komisia okrem iného spustí kampaň EÚ na zvyšovanie informovanosti o právach obetí a bude sa zasadzovať za špecializovanú podporu a ochranu obetí s osobitnými potrebami. Komisia bude takisto naďalej monitorovať vykonávanie príslušných pravidiel EÚ vrátane ustanovení smernice o právach obetí.

  1. Zlepšenie ochrany a podpory najzraniteľnejších obetí

Všetky obete sú zraniteľné, no týka sa to najmä detí, starších osôb, obetí rodovo motivovaného násilia, domáceho násilia, rasistických alebo homofóbnych trestných činov z nenávisti, obetí terorizmu, ako aj obetí so zdravotným postihnutím. Komisia preto zváži ďalšie posilnenie ochrany obetí zavedením minimálnych noriem týkajúcich sa fyzickej ochrany obetí. Členské štáty by mali vytvoriť špecializované podporné služby pre najzraniteľnejšie obete vrátane domovov pre deti, rodinných domovov či bezpečných úkrytov pre osoby z prostredia LGBTI+.

  1. Uľahčenie prístupu obetí k náhrade škody

Prístup obetí k náhrade škody je v mnohých členských štátoch komplikovaný. V rámci tejto stratégie bude Komisia monitorovať a posudzovať právne predpisy EÚ týkajúce sa náhrady škody vrátane náhrady škody od štátu a rámcového rozhodnutia o vzájomnom uznávaní peňažných sankcií. V prípade potreby Komisia do roku 2022 navrhne opatrenia na doplnenie tohto rámca.

  1. Posilnenie spolupráce a koordinácie aktérov v oblasti práv obetí

Na zabezpečenie horizontálnejšieho prístupu k právam obetí na úrovni EÚ Komisia vytvorí platformu na ochranu práv obetí, v rámci ktorej sa budú mať možnosť zísť všetci relevantní aktéri. Na vnútroštátnej úrovni by mali členské štáty vytvoriť vnútroštátne stratégie v oblasti práv obetí. Koordinátor Komisie pre práva obetí zároveň zabezpečí súlad a účinnosť jednotlivých opatrení vo vzťahu k politike v oblasti práv obetí.

  1. Posilňovanie medzinárodného rozmeru práv obetí

V nedávno prijatom akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu sa potvrdzuje záväzok EÚ podporovať, ochraňovať a dodržiavať ľudské práva na celom svete. EÚ a jej členské štáty budú naďalej spolupracovať s Organizáciou Spojených národov a Radou Európy a v rámci týchto inštitúcií s cieľom podporovať práva obetí z EÚ v partnerských krajinách a vymieňať si najlepšie postupy. EÚ bude naďalej úzko spolupracovať s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, aby posilnila práva obetí a podporila opatrenia na budovanie kapacít pre prioritné partnerské krajiny, pokiaľ ide o podporu obetí terorizmu.

Súvislosti

V Európskej únii sa obeťou trestného činu každoročne stanú milióny ľudí. V roku 2017 sa obeťou závažného trestného činu, ako je vražda, sexuálne zneužívanie detí alebo únos, stalo približne 15 miliónov osôb. Miera rodovo motivovaného násilia v EÚ je alarmujúca: od dovŕšenia veku 15 rokov zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie každá tretia žena (33 %). Iba približne jedna tretina žien, ktoré sú fyzicky alebo sexuálne zneužívané, najmä zo strany svojich partnerov alebo blízkych príbuzných, sa obráti na príslušné orgány. Pri obmedzení pohybu v rámci spoločnosti počas pandémie ochorenia COVID-19 došlo k zvýšeniu miery domáceho násilia a sexuálneho zneužívania detí, ako aj počítačovej kriminality a rasistických a xenofóbnych trestných činov z nenávisti.

Hoci v EÚ platí rozsiahly súbor pravidiel, tieto nástroje ešte nedosiahli svoj plný potenciál. Dôvodom je najmä ich neúplná transpozícia a/alebo nesprávne vykonávanie pravidiel EÚ v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov. Komisia bude naďalej posudzovať nástroje EÚ a ich možné nedostatky a v prípade potreby predloží do roku 2022 legislatívne návrhy na ďalšie posilnenie práv obetí.

Vykonávanie tejto stratégie sa bude pravidelne monitorovať, a to aj prostredníctvom pravidelných stretnutí platformy na ochranu práv obetí s cieľom aktualizovať opatrenia, za ktoré sú zodpovední jednotliví aktéri. Komisia okrem toho zhodnotí opatrenia prijaté v rámci stratégie v polovici jej trvania a v prípade potreby ju zaktualizuje.

Viac informácií

Čítať ďalej...

Kódex správania EÚ proti nezákonným nenávistným prejavom na internete prináša ďalšie výsledky

Kódex správania EÚ proti nezákonným nenávistným prejavom na internete prináša ďalšie výsledky

Európska komisia uverejnila výsledky piateho hodnotenia Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016. Výsledky sú celkovo pozitívne, keďže IT spoločnosti zhodnotia 90 % označeného obsahu do 24 hodín a odstránia 71 % obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav. Platformy však musia ďalej zlepšovať transparentnosť a spätnú väzbu používateľom. Takisto musia zabezpečiť, aby sa označený obsah vyhodnocoval v priebehu času jednotne; medzi jednotlivými vzájomne porovnateľnými hodnoteniami, ktoré boli vykonané v rôznych obdobiach, sa totiž vyskytli rozdiely. 

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Pokiaľ ide o boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete, kódex správania naďalej zaznamenáva úspechy. Umožnil dosiahnuť okamžité zlepšenie, a pritom v plnej miere rešpektuje základné práva. Medzi organizáciami občianskej spoločnosti, vnútroštátnymi orgánmi a platformami IT sa vďaka nemu vytvorili hodnotné partnerstvá. Teraz dozrel čas na to, aby mali všetky platformy na celom jednotnom trhu rovnaké povinnosti a aby sa miera zodpovednosti platforiem za bezpečnosť používateľov online odrazila v právnych predpisoch. To, čo je nelegálne offline, zostáva nelegálnym aj online.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders v tejto súvislosti povedal: „Teším sa z týchto dobrých výsledkov. Ale nemali by sme sa nimi uspokojiť, v dobrej práci treba pokračovať. Vyzývam platformy, aby odstránili nedostatky zistené vo väčšine nedávnych hodnotení, najmä pokiaľ ide o poskytovanie spätnej väzby používateľom a transparentnosť. V tejto súvislosti prinesie zmenu budúci zákon o digitálnych službách. Vďaka nemu vznikne európsky rámec pre digitálne služby a doplnia sa súčasné opatrenia EÚ proti nezákonným nenávistným prejavom na internete.Komisia sa bude zaoberať aj záväznými opatreniami, ktoré musia platformy prijať v záujme transparentnosti, aby bolo jasné, ako postupujú proti nezákonným nenávistným prejavom.“

Z piateho hodnotenia vyplýva, že v roku 2020 sa dosiahli tieto priemerné výsledky: 

  • platformy do 24 hodín posúdili 90 % označeného obsahu – v roku 2016 to bolo len 40 % obsahu.
  • platformy odstránili 71 % obsahu považovaného za nezákonný nenávistný prejav – v roku 2016 bolo odstránených len 28 % obsahu.
  • V priemere sa odstráni podobné množstvo obsahu, ako sme zaznamenali v predošlých hodnoteniach. Platformy teda naďalej rešpektujú slobodu prejavu a vyhýbajú sa odstraňovaniu obsahu, ktorý nemožno považovať za nezákonný nenávistný prejav.
  • Platformy odpovedali a poskytli spätnú väzbu na 67,1 % prijatých upozornení. Oproti predchádzajúcemu hodnoteniu (65,4 %) sa tento podiel zvýšil. Len Facebook však informuje používateľov systematicky; všetky ostatné platformy sa v tom musia zlepšiť.

Ďalší postup

Výsledky získané za posledné štyri roky uplatňovania kódexu správania sa uplatnia v prebiehajúcich diskusiách o tom, ako posilniť opatrenia proti šíreniu nezákonného obsahu online v budúcom balíku právnych predpisov o digitálnych službách, ku ktorému Komisia nedávno otvorila verejnú konzultáciu.

Komisia sa zamyslí nad spôsobmi, ako primäť všetky platformy, na ktorých sa objaví nezákonný nenávistný prejav, aby preň zaviedli účinné systémy oznamovania a protiopatrení.

Okrem toho bude Komisia v rokoch 2020 a 2021 pokračovať v sprostredkovaní dialógu medzi spoločnosťami IT a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi proti nenávistným prejavom v teréne, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu s tímami zameranými na moderovanie obsahu a spoločné chápanie právnych špecifík nenávistného prejavu na tom-ktorom mieste.

Súvislosti

Na základe rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii sa verejné podnecovanie na násilie alebo nenávisť voči skupine ľudí alebo členovi takejto skupiny na základe rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového či národného alebo etnického pôvodu považuje za trestný čin. Nenávistné prejavy sú v tomto rámcovom rozhodnutí vymedzené ako trestný čin aj vtedy, ak k nim dôjde na internete.

Európska komisia a štyri významné IT spoločnosti (Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube) reagovali na šírenie rasistických a xenofóbnych nenávistných prejavov na internete tým, že 31. mája 2016 predstavili Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete. Odvtedy sa nemu prihlásili aj Instagram, Google+, Snapchat, Dailymotion a Jeuxvideo.com.

Kódex je založený na úzkej spolupráci medzi Európskou komisiou, IT platformami, organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) a vnútroštátnymi orgánmi. Všetky zainteresované subjekty sa stretávajú v skupine na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu a xenofóbii, aby prediskutovali výzvy a dosiahnutý pokrok.

Monitorovanie sa zakaždým uskutočnilo podľa spoločne dohodnutej metodiky, ktorá umožňuje priebežné porovnávanie výsledkov. Na piatom monitorovaní sa v priebehu 6 týždňov od 4. novembra do 13. decembra 2019 podieľalo 34 organizácií občianskej spoločnosti a 5 verejných orgánov, ktoré oznámili výsledky celkovej vzorky 4 364 oznámení pochádzajúcich zo všetkých členských štátov (a Spojeného kráľovstva), okrem Luxemburska, Holandska, Malty a Dánska. Tieto oznámenia prišli buď cez nahlasovacie kanály, ktoré majú k dispozícii všetci používatelia, alebo cez kanály dostupné len dôveryhodným oznamovateľom/nahlasovateľom.

Ďalšie informácie

Prehľad s najdôležitejšími číselnými údajmi o piatom hodnotení kódexu správania (add link)

Otázky a odpovede o piatom hodnotení kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete (add link)

Ďalšie informácie o 5. hodnotení a o celkovej činnosti proti šíreniu nenávistných prejavov online nájdete na tejto webovej stránke.

Informačná poznámka o hodnotení kódexu správania pre boj proti nenávistným prejavom na internete Prehľad o súčasnom stave, ktorý Komisia pripravila pre Radu pre spravodlivosť a vnútorné veci na jej zasadnutie 7.-8. októbra 2019.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login