Komisia uverejňuje ďalšie usmerňovacie dokumenty a posilnený rámec medzinárodnej spolupráce na podporu globálnych zainteresovaných strán, členských štátov a tretích krajín pri ich prípravách na vykonávanie nariadenia EÚ o odlesňovaní. Na základe spätnej väzby od medzinárodných partnerov, pokiaľ ide o stav ich príprav, Komisia takisto navrhuje poskytnúť dotknutým stranám dodatočný čas na prípravu. V prípade, že tento právny predpis bude schválený Európskym parlamentom a Radou, stal by sa uplatniteľným 30. decembra 2025 pre veľké spoločnosti a 30. júna 2026 pre mikropodniky a malé podniky. Keďže všetky implementačné nástroje sú technicky pripravené, ďalších 12 mesiacov môže poslúžiť ako obdobie postupného zavádzania na zabezpečenie riadneho a účinného vykonávania.

Okrem nepretržitej podpory, ktorú Komisia poskytuje zainteresovaným stranám od prijatia tohto právneho predpisu, poskytne usmernenie, ktoré bolo aktuálne predstavené, ďalšie objasnenie spoločnostiam a orgánom presadzovania práva s cieľom uľahčiť uplatňovanie pravidiel. Komisia zároveň priznáva, že tri mesiace pred plánovaným dátumom vykonávania viacerí globálni partneri opakovane vyjadrili obavy súvisiace s ich pripravenosťou. Naposledy sa tak stalo v týždni, keď zasadalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov v New Yorku. Štádium príprav je navyše odlišné aj medzi jednotlivými zainteresovanými stranami v Európe. Zatiaľ čo mnohí očakávajú, že vďaka intenzívnym prípravám budú pripravení včas, iní vyjadrili obavy.

Vzhľadom na nový charakter nariadenia EÚ o odlesňovaní, rýchly postup a rozmanitosť zapojených medzinárodných zainteresovaných strán sa Komisia domnieva, že 12-mesačný dodatočný čas na postupné zavedenie systému predstavuje vyvážené riešenie na podporu prevádzkovateľov na celom svete pri zabezpečovaní bezproblémového vykonávania od samého začiatku. Komisia chce týmto krokom poskytnúť istotu, pokiaľ ide o ďalšie kroky, a zabezpečiť úspech nariadenia EÚ o odlesňovaní. Je to mimoriadne dôležité z hľadiska príspevku EÚ k riešeniu naliehavého celosvetovému problému odlesňovania. Návrhom na predĺženie sa v žiadnom prípade nespochybňujú ciele ani podstata právneho predpisu, na ktorých sa spoluzákonodarcovia EÚ dohodli.

Ďalšie usmernenia v záujme účinného a pragmatického vykonávania

Aktuálne predstavené usmerňovacie dokumenty napĺňajú záväzok Komisie poukázať na nedávne spoločné úsilie, do ktorého sa zapojili zainteresované strany a príslušné orgány, a pomôcť pri zabezpečení jednotného výkladu právnych predpisov.

Medzi kľúčové oblasti, na ktoré sa vzťahujú, patria podrobnosti o funkciách informačného systému, aktualizácie týkajúce sa sankcií a objasnenia vymedzenia kritických pojmov, ako je „degradácia lesov“, „hospodársky subjekt“ v rozsahu pôsobnosti právneho predpisu a „umiestnenie na trh“. Existujú aj ďalšie usmernenia týkajúce sa povinností spojených s vysledovateľnosťou.

Usmernenie je rozdelené do 11 kapitol, ktoré pokrývajú rôzne oblasti, ako sú požiadavky zákonnosti, časový rámec uplatňovania, poľnohospodárske využitie a objasnenia týkajúce sa vymedzenia výrobku. Všetky sa opierajú o hmatateľné scenáre. Okrem toho boli uverejnené aj aktuálne najčastejšie otázky, ktoré zahŕňajú viac ako 40 nových doplňujúcich odpovedí na otázky od rôznych zainteresovaných strán z celého sveta.

Mikropodniky a malé spoločnosti využívajú jednoduchší režim, ktorý je podrobne opísaný aj na novej osobitnej webovej stránke.

Aktualizovali a reorganizovali sa aj informácie na webovom sídle Komisie určené širokej verejnosti, aby boli pre všetkých zrozumiteľnejšie.

Transparentné referenčné porovnávanie krajín a zintenzívnenie spolupráce s medzinárodnými partnermi

Komisia aktuálne uverejňuje zásady metodiky, ktorú bude uplatňovať na referenčné porovnávanie v súvislosti s nariadením EÚ o odlesňovaní a ktorá slúži na klasifikáciu krajín ako krajín s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. Cieľom je hospodárskym subjektom uľahčiť postupy náležitej starostlivosti a príslušným orgánom umožniť účinne monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov.

Podľa použitej metodiky sa veľká väčšina krajín na celom svete klasifikuje ako „nízkoriziková“. Tak vznikne príležitosť zamerať spoločné úsilie na tie výzvy súvisiace s odlesňovaním, ktoré sú naliehavejšie.

S cieľom pomôcť zabezpečiť bezproblémové vykonávanie na celom svete predstavuje Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť strategický rámec pre medzinárodnú spoluprácu v súvislosti s nariadením EÚ o odlesňovaní. Identifikuje sa v ňom päť prioritných oblastí činnosti, ako je podpora drobných poľnohospodárov, osem kľúčových zásad, ako je prístup zameraný na ľudské práva, a niekoľko implementačných nástrojov vrátane dialógu a financovania. Cieľom tohto komplexného rámca bude podporovať spravodlivý a inkluzívny prechod na poľnohospodárske dodávateľské reťazce nespôsobujúce odlesňovanie, pričom sa na nikoho nezabudne. Hoci EÚ ešte viac posilní dialóg a podporu, úspech partnerstva bude spočívať aj v záväzku partnerov EÚ plniť globálne ciele zamerané na zastavenie odlesňovania.

Dokončenie špecializovaného informačného systému

Informačný systém, v ktorom budú podniky registrovať svoje vyhlásenia o náležitej starostlivosti, je pripravený, aby začiatkom novembra začal prijímať registrácie a aby bol v decembri v plnej prevádzke. Hospodárske subjekty a obchodníci budú môcť zaregistrovať a predložiť vyhlásenia o náležitej starostlivosti ešte pred nadobudnutím účinnosti právneho predpisu.

Od pilotného testovania systému so 100 spoločnosťami, ktoré sa uskutočnilo v januári, Komisia zaviedla niekoľko ďalších opatrení, ktoré zahŕňajú:

• vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre IT podporu pre zainteresované strany,
• vývoj rozhrania, ktoré umožňuje prepojenia zariadení bez potreby manuálneho vkladania údajov. Túto funkciu rozvíja viac ako 250 súkromných zainteresovaných strán na svojej strane,
• podporu testovania geolokalizačných súborov zainteresovaných strán a poskytovanie spätnej väzby,
• videá a podrobné viacjazyčné pokyny o systéme pre používateľov,
• odbornú prípravu pre zainteresované strany: prvé stretnutie sa konalo 25. septembra v Bruseli a online školenia sa budú konať od druhej polovice októbra.

Ďalšie kroky

Vďaka opatreniam, ktoré aktuálne boli oznámené, sa Komisia domnieva, že podmienky potrebné na bezproblémové vykonávanie budú splnené:

• Predstavené dodatočné usmerňovacie dokumenty budú doplnením bohatej podpory, ktorá je k dispozícii výrobcom, obchodným organizáciám a partnerským krajinám pri ich prípravách na vykonávanie nariadenia, pričom Komisia je naďalej odhodlaná pokračovať v dialógu a angažovanosti, ak to bude potrebné.
• Spoločnosti a iné zainteresované strany sa vyzývajú, aby dokončili svoje pripojenia, testovanie a odbornú prípravu, pokiaľ ide o používanie informačného systému.
• Komisia zintenzívňuje dialógy s väčšinou dotknutých krajín, ktoré prispejú k rýchlej finalizácii systému referenčného porovnávania krajín prostredníctvom navrhovaného vykonávacieho aktu do 30. júna 2025.
• Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby do konca roka prijali návrh na predĺženie obdobia vykonávania.

Súvislosti

Nariadenie EÚ o odlesňovaní má zabezpečiť, aby súbor kľúčových produktov umiestnených na trhu EÚ už neprispieval k odlesňovaniu a degradácii lesov v EÚ ani inde vo svete. Odlesňovanie a degradácia lesov sú významnými faktormi, ktoré prispievajú k zmene klímy a k strate biodiverzity, teda k dvom kľúčovým environmentálnym výzvam našich čias. Podľa odhadu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) došlo v rokoch 1990 až 2020 v dôsledku odlesňovania k strate 420 miliónov hektárov lesa, čo je územie väčšie ako Európska únia. Na základe miery odlesňovania v rokoch 2015 až 2020 stráca svet každú hodinu viac ako deväťnásobok lesnej plochy bruselského Bois de la Cambre alebo každú minútu trojnásobok plochy Parc Léopold, ktorý susedí s Európskym parlamentom v Bruseli.

Spoluzákonodarcovia prijali v roku 2023 právny predpis s prevažnou väčšinou hlasov v Parlamente aj v Rade. Komisia uskutočnila v rámci prípravy svojho návrhu z roku 2021 verejnú konzultáciu, ktorej výsledkom bol druhý najväčší počet odpovedí (takmer 1,2 milióna), pričom veľká väčšina zainteresovaných strán podporila ambiciózny prístup vrátane povinnej náležitej starostlivosti.

Ďalšie informácie

Usmernenie k nariadeniu EÚ o odlesňovaní

Strategický rámec pre medzinárodnú spoluprácu

Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie o odlesňovaní, pokiaľ ide o dátum uplatňovania

Webové sídlo Komisie o vykonávaní nariadenia EÚ o odlesňovaní

Komisia prijala druhý pracovný program pre digitálnu časť Nástroja na prepájanie Európy (NPE) Digitalizácia, v ktorom sa vymedzuje rozsah pôsobnosti a ciele opatrení financovaných EÚ na zlepšenie európskych infraštruktúr digitálnej pripojiteľnosti. Na tieto opatrenia sa v rokoch 2024 až 2027 poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 865 miliónov EUR.

Zlepšenie európskej infraštruktúry pripojiteľnosti má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov európskeho digitálneho desaťročia do roku 2030, ktoré spočívajú v prepojení všetkých občanov a podnikov s 5G a gigabitovým pripojením. Podporou verejných a súkromných investícií NPE – Digitalizácia prispieva k projektom v oblasti pripojiteľnosti spoločného záujmu EÚ a k zavádzaniu bezpečnej, zabezpečenej a udržateľnej vysokovýkonnej infraštruktúry, ako sú gigabitové siete a siete 5G, v celej EÚ.

Nový digitálny pracovný program NPE bude podporovať opatrenia v týchto oblastiach:

1. zavádzanie infraštruktúr 5G v Európe, spolufinancovanie rozsiahlych projektov podporujúcich zavádzanie gigabitových a samostatných infraštruktúr 5G, ako aj integráciu edge cloudu a výpočtových kapacít do vertikálnych odvetvových aplikácií, ako je zdravotníctvo, výroba, doprava a logistika;
2. zavádzanie a významná modernizácia chrbticových sietí vrátane kvantových komunikačných sietí a podmorských káblov s cieľom zvýšiť výkonnosť, odolnosť a kapacitu sietí pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi Úniou a tretími krajinami;
3. Zavádzanie prevádzkových digitálnych platforiem pre dopravnú alebo energetickú infraštruktúru optimalizáciou využívania energie informačných a komunikačných technológií (IKT) a znížením jej vplyvu na životné prostredie. Tieto operačné digitálne platformy budú vychádzať z existujúcich a vznikajúcich európskych dátových infraštruktúr, cloud computingu a edge computingu a infraštruktúr pripojiteľnosti financovaných z programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa a integrovať sa do nich.

Druhý pracovný program NPE v oblasti digitálnych technológií takisto pomôže stimulovať konkurencieschopnosť európskeho digitálneho ekosystému s cieľom riešiť kritické geopolitické a geoekonomické výzvy, na ktoré sa okrem iného poukazuje v bielej knihe „Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy?“. Cieľom NPE – Digitalizácia je takisto zvýšiť kapacitu, bezpečnosť a odolnosť digitálnych chrbticových sietí, najmä podmorských káblov. Okrem toho prispeje k mobilizácii verejných a súkromných zdrojov na riešenie nedostatku investícií, ktorý bráni zavádzaniu vysokovýkonných sietí nevyhnutných na zavádzanie pokročilých technológií občanmi a podnikmi.

Ďalšie kroky

Štvrtá výzva v rámci programu „Digitálny nástroj na prepájanie Európy“ bude vyhlásená v nasledujúcich dňoch. Zainteresované strany sa budú môcť zúčastniť aj na informačných dňoch po spustení, aby sa dozvedeli viac o prioritách a hlavných aspektoch výziev, ako aj o postupoch hodnotenia a udeľovania.

Súvislosti

Z prvých dvoch súborov výziev s rozpočtom až 2 miliardy EUR do roku 2027 sa v rámci programu Nástroja na prepájanie Európy Digitálne financovalo 65 projektov vrátane 30 projektov chrbticovej pripojiteľnosti pre digitálne stratégie Global Gateway, 17 projektov podporujúcich 5G pre inteligentné komunity a 18 projektov v oblasti cezhraničných koridorov 5G.

NPE – Digitalizácia podporuje digitálnu transformáciu Európy a je súčasťou celkového programu Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa podporujú investície do transeurópskych digitálnych, dopravných a energetických sietí v hodnote 33,7 miliardy EUR od roku 2021 do roku 2027.

Pre viac informácií

Nástroj na prepájanie Európy – pracovný program

Nástroj na prepájanie Európy – NPE – Digitalizácia

Nástroj na prepájanie Európy – vykonávanie

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Iliana Ivanova sa stretla s ministrami krajín západného Balkánu v Skopje na sérii stretnutí, na ktorých sa zdôraznilo spoločné úsilie pri vykonávaní programu pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu.

Zástupcovia opätovne potvrdili svoj záväzok zintenzívniť spoluprácu v záujme silnejšej integrácie západného Balkánu do európskeho vzdelávacieho priestoru, európskeho výskumného priestoru a európskeho inovačného programu. Cieľom EÚ je priblížiť západný Balkán k EÚ a vytvorila súbor nástrojov na urýchlenie konvergencie regiónu. Najnovšia iniciatíva EÚ, nový plán rastu pre západný Balkán, zahŕňa podporu posilnenia inovácií, zelenej a digitálnej transformácie a ponúkanie príležitostí na ďalšie vzdelávanie pre mladých ľudí.

Výskum a inovácie

Ministri rokovali o úlohe Európskeho výskumného priestoru a európskeho inovačného programu, ku ktorým majú všetci partneri zo západného Balkánu plný prístup, s cieľom podporovať, prilákať a udržať talenty prostredníctvom rozširovania zručností potrebných na inováciu.

Partneri zo západného Balkánu zvýšili zdroje na výskum a inovácie, najmä na výskumné infraštruktúry, vedecké a technologické parky, spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikmi, ktorá uľahčuje prenos technológií, a na poskytovanie širokého súboru opatrení na podporu inovácií. 400 projektov v regióne dostáva finančné prostriedky v celkovej výške 140 miliónov EUR v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie.

Priority vyplývajúce zo stratégií pre inteligentnú špecializáciu, ktoré vypracovala väčšina partnerov zo západného Balkánu, vytvoria synergie v rámci hospodárstiev a v rámci regiónu a zároveň vytvoria prostredie pre rozvoj a udržanie talentov.

Krajiny západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú na programe EÚ DIGITAL, vytvoria svoje vlastné centrá digitálnych inovácií a zapoja sa do siete európskych centier digitálnych inovácií (EDIH), ktoré sú jednotnými kontaktnými miestami na podporu spoločností a organizácií verejného sektora pri reakcii na digitálne výzvy a zvyšovaní konkurencieschopnosti. 18 EDIH z Albánska, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska, Turecka a Ukrajiny uspelo v prvej výzve na predkladanie návrhov a boli vyzvané, aby sa pripojili k sieti EDIH. Do roku 2025 bude mať každá krajina funkčné európske centrá digitálnych inovácií pripravené podporovať spoločnosti a verejný sektor pri zelenej a digitálnej transformácii. 

Podporou priorít zelenej transformácie a pokrokom vo vykonávaní zelenej agendy pre západný Balkán by sa urýchlila konvergencia regiónu s EÚ. Tri mestá v regióne – Elbasan, Podgorica a Sarajevo – sú príkladmi nového modelu správy miest, ktorý dokáže presadiť systémovú transformáciu smerom ku klimatickej neutralite. Ich cieľom je byť do roku 2030 klimaticky neutrálnymi a inteligentnými mestami a zároveň pôsobiť ako experimentálne a inovačné centrá, ktoré umožnia ostatným mestám v regióne nasledovať ich príklad.

Nedávna štúdia o kvalite ovzdušia v mestách západného Balkánu, ktorú vypracovalo Spoločné výskumné centrum Komisie, poskytuje dôležité poznatky o zdrojoch a vplyvoch znečistenia ovzdušia, ktoré je v regióne veľkou výzvou. Zistenia pomôžu vnútroštátnym a miestnym orgánom vypracovať účinné stratégie na zníženie znečistenia.

Vzdelávanie

Rokovania ministrov sa zamerali na vybudovanie silného prepojenia medzi vzdelávaním a inováciou. K tomuto cieľu už prispieva niekoľko kľúčových politických iniciatív vrátane európskeho vzdelávacieho priestoru, najmä európskej stratégie pre univerzity, nového európskeho inovačného programu a akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027.

Posilnené partnerstvo so západným Balkánom v rámci programu Erasmus+ sa rozširuje na vzdelávacie organizácie a inštitúcie na celom západnom Balkáne (t. j. vrátane tých, ktoré nie sú pridružené k programu). To im dáva možnosť zúčastňovať sa na strategických akciách, ako je iniciatíva „Európske univerzity“, ktorá spája 64 aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Rozširovanie iniciatív, ako je Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže, Girls Go Circular a podpora hackathonov digitálneho vzdelávania, bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore účasti mládeže na zelenej a digitálnej transformácii prostredníctvom vzdelávania a rozvoja zručností. Osobitná pozornosť sa venovala mládeži, rozvoju zručností a zvyšovaniu úrovne zručností pracovnej sily, najmä v oblastiach špičkových technológií.

Kultúra

Ministerská platforma západného Balkánu pre kultúru, ktorá bola spustená v roku 2022, sa zameriava na kultúrne a kreatívne sektory v regióne. Tieto odvetvia môžu v plnej miere využívať príležitosti , ktoré ponúka program Kreatívna Európa, vrátane programu mobility Kultúra hýbe Európou, ktorý podporuje mobilitu umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry , a Európskeho hlavného mesta kultúry.

Od roku 2022 využívajú kultúrne a kreatívne sektory západného Balkánu aj akciu Kultúra a tvorivosť pre západný Balkán, rozsiahly program pod vedením UNESCO s podporou EÚ. Rozšírenie centra európskeho dedičstva na západný Balkán je ďalším konkrétnym príkladom nášho záväzku posilniť regionálnu spoluprácu.

Súvislosti

Vďaka agende pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu tento región pokračuje na ceste k užšej spolupráci s EÚ v týchto oblastiach politiky, čím prispieva k agende rozširovania.

Cieľom plánu rastu pre západný Balkán je priblížiť partnerov zo západného Balkánu k EÚ tým, že pred pristúpením ponúkne regiónu niektoré výhody členstva v EÚ, podporí hospodársky rast a urýchli sociálno-ekonomickú konvergenciu. Plán je podporený novým finančným nástrojom založeným na výkonnosti, Nástrojom na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán. Pracuje až do výšky 6 miliárd EUR na obdobie 2024 – 2027.

Pre viac informácií

Informačné listy o EVP pre západný Balkán

Karty na monitorovanie programu pre západný Balkán