Európska komisia uverejnila hodnotiacu tabuľku štátnej pomoci z roku 2024, ktorá poskytuje komplexný prehľad výdavkov na štátnu pomoc v EÚ v roku 2023. Hoci celkové výdavky klesli z 243,27 miliardy eur v roku 2022 na 186,78 miliardy eur v roku 2023, členské štáty nasmerovali 73 % finančných prostriedkov na politické ciele EÚ, ako sú ochrana životného prostredia a úspory energie, výskum, vývoj a inovácie a regionálny rozvoj. V roku 2022 tento podiel predstavoval 49 %. Celková suma pomoci vynaložená na tieto kľúčové ciele sa zvýšila zo 119,98 miliardy eur na 136,78 miliardy eur.

Najvýraznejšie zníženie výdavkov bolo spôsobené postupným ukončením krízovej pomoci určenej na zmiernenie účinkov pandémie koronavírusu a ruskej invázie na Ukrajinu. To znamená, že výdavky na štátnu pomoc sa v roku 2023 začali normalizovať.

Z hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci založenej na správach členských štátov vyplýva najmä to, že v roku 2023:

• Členské štáty vykázali celkové výdavky na štátnu pomoc vo výške približne 186,78 miliardy eur. To zodpovedá 1,09 % HDP EÚ v roku 2023 a predstavuje zníženie o 23 % v porovnaní s rokom 2022, keď celkové výdavky predstavovali 243,27 miliardy eur. Členské štáty sa zamerali na podporu spoločností pri dosahovaní kľúčových dlhodobých priorít EÚ, pričom výrazne znížili krízovú pomoc poskytovanú v súvislosti s pandémiou COVID-19. Členské štáty EÚ vynaložili na štátnu pomoc určenú na kľúčové priority EÚ celkovo 136,78 miliardy eur, resp. 0,8 % HDP EÚ. To zodpovedá zvýšeniu o 14 % v porovnaní s rokom 2022, keď výdavky na tieto opatrenia predstavovali 119,98 miliardy eur.
• Ochrana životného prostredia a úspory energie sú politické ciele, na ktoré členské štáty vynaložili v roku 2023 zďaleka najviac finančných prostriedkov (55,32 miliardy eur, čo predstavuje približne 30 % celkových výdavkov na štátnu pomoc). Náprava vážneho narušenia hospodárstva bola druhým politickým cieľom, na ktorý bolo vynaložených približne 25 % celkových výdavkov EÚ na štátnu pomoc.
• Opatrenia schválené podľa dočasného krízového a transformačného rámca na vyváženie negatívnych účinkov vojny Ruska proti Ukrajine na hospodárstvo a na podporu prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo predstavovali 39,45 miliardy eur (21 % celkových výdavkov na štátnu pomoc a 0,23 % HDP EÚ).
• Zníženie výdavkov na štátnu pomoc v roku 2023 bolo spôsobené postupným ukončením opatrení prijatých na zmiernenie hospodárskych dôsledkov pandémie koronavírusu. V roku 2023 tento druh výdavkov na pomoc klesol na 0,06 % HDP EÚ. Tieto výdavky predstavovali len pomerne malú časť rozpočtu na schválené krízové opatrenia: 34 % na podporu v súvislosti s pandémiou COVID-19 a 19 % na všetky opatrenia dočasného krízového a transformačného rámca.
• Podiel opatrení, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, naďalej rastie. Členské štáty v roku 2023 vykonali 2 105 nových opatrení podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, 690 nových opatrení podľa nariadenia o skupinovej výnimke v odvetví poľnohospodárstva a 30 nových opatrení podľa nariadenia o skupinovej výnimke v odvetví rybárstva. To celkovo zodpovedá 88 % celkového počtu nových opatrení štátnej pomoci a 93 % všetkých nových opatrení štátnej pomoci s vylúčením krízovej pomoci.  Celková suma štátnej pomoci vynaložená na základe skupinových výnimiek predstavovala 70,53 miliardy eur (približne 38 % celkových výdavkov v roku 2023).

Súvislosti

Toto vydanie hodnotiacej tabuľky štátnej pomoci z roku 2024 obsahuje šesť bodov osobitného zamerania, ktorými sú: opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva pri zmierňovaní vplyvu vojny Ruska proti Ukrajine a na podporu prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo; štátna pomoc poskytnutá v súvislosti s krízou spôsobenou koronavírusom; výdavky na štátnu pomoc, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka; štátna pomoc v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia, obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie; zavádzanie širokopásmových sietí; priemyselné inovácie a výroba čistých technológií.

V snahe získať lepší prehľad o pomoci skutočne poskytnutej na základe dvoch krízových rámcov Komisia vykonávala pravidelné prieskumy, aby získala informácie od členských štátov. Výsledky sú zhrnuté v sérii politických prehľadov, ktoré sú k dispozícii tu.

Ďalšie informácie

Prílohy k hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci poskytujú ďalší ilustračný materiál, vďaka ktorému sa možno informovanejšie oboznámiť s výsledkami hodnotiacej tabuľky z roku 2024. Údaje o výdavkoch na štátnu pomoc, ktoré zhromaždilo GR pre hospodársku súťaž, sú dostupné aj na jeho webovej stránke s registrom údajov na webovom sídle venovanom hospodárskej súťaži. Viac informácií o hodnotiacej tabuľke štátnej pomoci vrátane predchádzajúcich hodnotiacich tabuliek nájdete tu.

Európska komisia predstavuje európsku stratégiu vnútornej bezpečnosti ProtectEU. Členské štáty vďaka nej získajú ďalšiu podporu a EÚ bude schopná lepšie chrániť bezpečnosť svojich občanov. V stratégii sa na nadchádzajúce roky stanovuje ambiciózna vízia a pracovný plán so súborom účinnejších právnych nástrojov, intenzívnejšou výmenou informácií a hlbšou spoluprácou.

V zmenenom bezpečnostnom kontexte a neustále sa meniacom geopolitickom prostredí čelí Európa čoraz väčším hybridným hrozbám, a to tak zo strany nepriateľských zahraničných štátov, ako aj zo strany štátom podporovaných subjektov. V takomto prostredí dochádza k bujneniu mocných sietí organizovanej trestnej činnosti, pričom páchatelia trestnej a teroristickej činnosti čoraz častejšie pôsobia v online priestore. Európa preto musí pristúpiť k prehodnoteniu svojho prístupu k vnútornej bezpečnosti. Predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach oznámila stratégiu, vďaka ktorej bude Únia môcť lepšie reagovať na nové aj tradičné hrozby pre vnútornú bezpečnosť.

Cieľom tejto stratégie je motivovať k zmene kultúry v oblasti vnútornej bezpečnosti, pričom snahou je zapojiť celú spoločnosť – občanov, podniky, výskumníkov i občiansku spoločnosť. Do každej novej iniciatívy budú už od jej zrodu začlenené bezpečnostné aspekty, pričom na podporu vykonávania stratégie sa prijme nový európsky rámec riadenia vnútornej bezpečnosti.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Bezpečnosť je jedným z kľúčových predpokladov otvorenej, dynamickej spoločnosti a prosperujúceho hospodárstva. Preto dnes spúšťame dôležitú iniciatívu, ktorej cieľom je účinnejšie potláčať bezpečnostné hrozby ako terorizmus, organizovanú trestnú činnosť, prudký nárast počítačovej kriminality a útoky na našu kritickú infraštruktúru. Posilníme Europol a orgánom presadzovania práva dáme do rúk moderné nástroje na boj proti trestnej činnosti. K väčšej bezpečnosti pre všetkých však môžu prispieť aj subjekty z oblasti výskumu, podniky a dokonca aj samotní občania.“

Európska stratégia vnútornej bezpečnosti dopĺňa stratégiu únie pripravenosti a bielu knihu o európskej obrane. Spolu s pripravovaným európskym štítom na obranu demokracie tvoria komplexný rámec pre bezpečnú, chránenú a odolnú EÚ.

Kľúčové ciele a opatrenia

Nové riadenie európskej vnútornej bezpečnosti

Súčasná situácia v oblasti hrozieb sa výrazne zmenila. Treba preto zmeniť základy nášho zmýšľania a prepracovať prístup EÚ k vnútornej bezpečnosti:

• Hneď od začiatku rokovaní a počas celého ich priebehu musíme mať jasnú predstavu o tom, aké budú mať iniciatívy Komisie potenciálne dôsledky na bezpečnosť a pripravenosť,
• musíme pravidelne analyzovať hrozby pre vnútornú bezpečnosť na podporu činnosti akadémie bezpečnosti a diskusií v Rade,
• musíme pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a Rade, aby mohli sledovať a podporovať vykonávanie kľúčových iniciatív.

Predvídanie bezpečnostných hrozieb s využitím nových spôsobov výmeny spravodajských informácií

Keďže riešenie každej bezpečnostnej otázky začína predvídaním príslušných hrozieb, EÚ musí mať k dispozícii kvalitné situačné informácie a analýzu hrozieb:

• pravidelne sa musí zostavovať prehľad o panoráme hrozieb pre vnútornú bezpečnosť EÚ na základe rôznych posúdení rizík a hrozieb, ktoré vypracúvajú najmä agentúry EÚ,
• zlepší sa výmena spravodajských informácií medzi členskými štátmi a jednotnou kapacitou EÚ na analýzu spravodajských informácií (SIAC),
• zlepší sa výmena informácií medzi členskými štátmi a agentúrami a orgánmi EÚ.

Účinnejšie nástroje na presadzovanie práva a silnejšie agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci

Aby bolo presadzovanie práva účinné, musí mať k dispozícii správne nástroje. A keďže v 85 % prípadoch vyšetrovania trestných činov sa využívajú digitálne informácie, patrí k nim aj zákonný prístup k údajom:

• Europol dostane nový mandát, aby sa z neho stala skutočne operatívna policajná agentúra, ktorá môže členským štátom poskytovať silnejšiu podporu,
• posilnia sa agentúry Frontex, Eurojust a ENISA a zabezpečí sa úzka medziagentúrna spolupráca,
• vďaka novému kritickému komunikačnému systému sa upevnia operačné spôsobilosti s cieľom umožniť cezhraničnú komunikáciu medzi rôznymi orgánmi,
• vypracuje sa plán zákonného a účinného prístupu orgánov presadzovania práva k údajom,
• vypracuje sa technologický plán šifrovania údajov a posúdenie vplyvu s cieľom aktualizovať pravidlá EÚ týkajúce sa uchovávania údajov.

Posilňovanie odolnosti voči hybridným hrozbám

EÚ musí zvýšiť svoju odolnosť voči hybridným hrozbám tak, že bude chrániť kritickú infraštruktúru, posilní kybernetickú bezpečnosť a bude bojovať proti online hrozbám:

• členské štáty musia v plnej miere vykonávať smernicu o odolnosti kritických subjektov a revidovanú smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov,
• treba prijať nový akt o kybernetickej bezpečnosti a nové opatrenia na zabezpečenie cloudových a telekomunikačných služieb a rozvoj technologickej suverenity,
• treba prijať opatrenia na zníženie závislosti od jednotlivých zahraničných dodávateľov a odstrániť riziko, ktoré našim dodávateľským reťazcom spôsobujú vysokorizikoví dodávatelia, a to aj v rámci revízie pravidiel obstarávania,
• treba posilniť bezpečnosť dopravných uzlov tak, že sa bude uplatňovať stratégiu EÚ v oblasti prístavov a že sa zavedú nové systémy podávania správ na posilnenie bezpečnosti v oblasti letectva, dopravy a dodávateľských reťazcov,
• treba prijať akčný plán proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám (CBRN).  

Boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti

V boji proti sieťam organizovanej trestnej činnosti sú nutné prísnejšie pravidlá. Orgány presadzovania musia mať možnosť sledovať toky peňazí. Deti musia byť lepšie chránené pred organizovanou trestnou činnosťou:

• potrebujeme nový právny rámec pre organizovanú trestnú činnosť s prísnejšími pravidlami vyšetrovania,
• novú stratégiu a akčný plán na boj proti drogám a obchodovaniu s drogami,
• akčný plán na ochranu detí pred trestnou činnosťou,
• posilnený prístup „sledovania toku peňazí“, a to aj cestou plnohodnotnej transpozície nových pravidiel vymáhania a konfiškácie majetku,
• nové právne predpisy proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, nové stratégie EÚ v oblasti obchodovania s ľuďmi a práv obetí.

Boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu

Keďže úroveň teroristických hrozieb v EÚ je stále vysoká, EÚ musí byť dobre vybavená na to, aby vedela hrozby predvídať, predchádzať radikalizácii, chrániť občanov a v prípade útokov reagovať:

• potrebujeme nový program EÚ na predchádzanie terorizmu a násilnému extrémizmu a boj proti nim,
• nový súbor nástrojov na predchádzanie radikalizácii,
• štúdiu uskutočniteľnosti nového celoúnijného systému na sledovanie financovania terorizmu.

EÚ ako silný globálny aktér v oblasti bezpečnosti

Aby EÚ nepodľahla vplyvu globálnej nestability, musí aktívne obhajovať svoje bezpečnostné záujmy v zahraničí, v rámci toho posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a:

• upevniť partnerstvá s kľúčovými regiónmi, ako sú Latinská Amerika a Stredozemie,
• Europol a Eurojust musia uzavrieť medzinárodné dohody, a to aj s cieľom vytvoriť spoločné operačné tímy s miestnymi orgánmi presadzovania práva,
• zintenzívniť výmenu informácií s dôveryhodnými tretími krajinami,
• dokončiť revíziu mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a v pripravovanej stratégii v oblasti vízovej politiky zamerať pozornosť na bezpečnostné aspekty.

Súvislosti

Komisia spolu s Europolom zabezpečila, aby sa opatrenia stratégie vnútornej bezpečnosti opierali o dôkazy získané v rámci Hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ (EU-SOCTA). V tomto hodnotení, ktoré bolo predložené 18. marca, sa zdôrazňujú prioritné oblasti trestnej činnosti a kľúčové hrozby, ktorým bude EÚ čeliť v nasledujúcich štyroch rokoch.

 Ďalšie informácie

• Európska stratégia vnútornej bezpečnosti
• Informačný prehľad
• Otázky a odpovede
• GR pre migráciu a vnútorné záležitosti – Vnútorná bezpečnosť

Komisia vyčlení 1,3 miliardy EUR na zavádzanie kritických technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre budúcnosť Európy a technologickú suverenitu kontinentu, prostredníctvom pracovného programu programu Digitálna Európa (DIGITAL) na roky 2025 až 2027, ktorý bol aktuálne prijatý.

Pracovný program sa zameriava na zavádzanie umelej inteligencie a jej využívanie podnikmi a verejnou správou, cloud a údaje, kybernetickú odolnosť a digitálne zručnosti.

Konkrétnejšie, kľúčové priority v rámci pracovného programu DIGITAL zahŕňajú:

• Zlepšenie dostupnosti a prístupnosti generatívnych aplikácií umelej inteligencie, a to aj v odvetviach zdravotnej a inej starostlivosti. Dostupné finančné prostriedky budú určené na testovanie imerzívnych prostredí známych ako „virtuálne svety“, vykonávanie aktu o umelej inteligencii a zavádzanie energeticky efektívnych spoločných dátových priestorov. Tieto opatrenia sú kľúčom k vykonávaniu iniciatívy Továrne umelej inteligencie na vývoj generatívnych modelov umelej inteligencie pre podniky a verejný sektor.
• Podpora európskych centier digitálnych inovácií (EDIH). Ide o sieť centier, ktorá poskytuje spoločnostiam a verejnému sektoru prístup k technickým odborným znalostiam a testovaniu technológií, ako aj poradenstvo, odbornú prípravu a zručnosti na osvojenie si najnovších technológií. Bude podporovať rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie v súkromných a verejných organizáciách v celej Európe.
• Budovanie ocenenej iniciatívy Destinácia Zem, ktorá pracuje na vybudovaní digitálneho modelu Zeme na podporu adaptácie na zmenu klímy a riadenia rizika katastrof. Financovaním sa vybuduje silnejší model, ku ktorému bude mať prístup viac výskumníkov.
• Zvyšovanie kybernetickej odolnosti. Riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako je rezerva EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti, zlepšia odolnosť a bezpečnosť kritických infraštruktúr vrátane nemocníc a podmorských káblov.
• Rozvoj kapacít inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy EÚ v oblasti digitálnych zručností, aby mohli podporovať a prilákať talenty a zároveň podporovať pokročilé zručnosti európskej pracovnej sily.
• Uľahčenie novej architektúry európskej peňaženky digitálnej identity a európskej dôveryhodnej infraštruktúry, ako aj podpora jej prijatia v členských štátoch.
• Stimulácia transformácie verejného sektora prostredníctvom rozvoja efektívnych, vysokokvalitných a interoperabilných digitálnych verejných služieb.

Inováciu urýchli aj nová Platforma strategických technológií pre Európu (STEP), ktorá udeľuje značku kvality STEP Seal sľubným projektom s cieľom zlepšiť ich možnosti prístupu k verejnému a súkromnému financovaniu.

Ďalšie kroky

Očakáva sa, že nadchádzajúce výzvy DIGITAL budú zverejnené v apríli 2025, pričom ďalšie výzvy budú zverejnené do konca roka. Informácie o otvorených výzvach nájdete na portáli EÚ pre financovanie a verejné súťaže. 

Výzvy sú otvorené pre podniky, orgány verejnej správy a iné subjekty z členských štátov EÚ, krajín EZVO/EHP a krajín pridružených k programu DIGITAL. 

Súvislosti

DIGITAL je prvý program financovania EÚ zameraný výlučne na poskytovanie digitálnych technológií podnikom a občanom. S rozpočtom 8,1 miliardy EUR v súčasnom viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 formuje digitálnu transformáciu európskej spoločnosti a hospodárstva.

Program DIGITAL, ktorý sa osobitne zameriava na zavádzanie, dopĺňa investície v rámci iných programov EÚ, ako sú Horizont Európa, EU4Health, InvestEU, Nástroj na prepájanie Európy, ako aj investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Pre viac informácií

Program Digitálna Európa – pracovný program na roky 2025 – 2027

Informácie o financovaní v rámci programu Digitálna Európa