- Zverejnené v Aktuality
- veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027: Komisia schválila prvé strategické plány SPP
Európska komisia schválila prvý balík strategických plánov SPP siedmich krajín: Dánska, Fínska, Francúzska, Írska, Poľska, Portugalska a Španielska. Ide o významný krok smerom k začatiu vykonávania novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) od 1. januára 2023. Nová SPP má určovať smer prechodu na udržateľné, odolné a moderné poľnohospodárstvo v Európe. V rámci zreformovanej politiky sa budú finančné prostriedky spravodlivejšie prideľovať malým a stredným rodinným poľnohospodárskym podnikom i mladým poľnohospodárom. Okrem toho budú poľnohospodári dostávať podporu aj na zavádzanie nových inovácií, od precízneho poľnohospodárstva až po agroekologické výrobné metódy. Nová SPP podporuje konkrétne činnosti v týchto a ďalších oblastiach, vďaka čomu sa môže stať základným faktorom potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskych komunít v Európskej únii.
Nová SPP zahŕňa efektívnejší a účinnejší spôsob fungovania. Krajiny EÚ budú realizovať svoje národné strategické plány SPP a pritom kombinovať financovanie podpory príjmu, rozvoja vidieka a trhových opatrení. Každý členský štát si pri zostavovaní svojho strategického plánu SPP vybral zo širokej škály intervencií na úrovni EÚ, prispôsobil si ich a presne ich zameral na riešenie svojich konkrétnych potrieb a miestnych podmienok. Komisia posudzuje, či každý plán prispieva k dosahovaniu desiatich kľúčových cieľov SPP, ktoré sa týkajú spoločných environmentálnych, spoločenských a ekonomických výziev. Plány tak budú v súlade s právnymi predpismi EÚ a mali by prispievať k jej cieľom v oblasti klímy a životného prostredia vrátane dobrých životných podmienok zvierat, ako Komisia stanovila vo svojej stratégii Z farmy na stôl v stratégii biodiverzity.
Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti uviedol: „Posunuli sme sa o krok bližšie k vykonávaniu novej SPP počas nasledujúcich piatich rokov. Podarilo sa nám to v kľúčovom momente, keď začalo byť viac než jasné, aké dôležité je poskytovať silnú podporu nášmu odvetviu poľnohospodárstva. Poľnohospodári čelia náročnej situácii poznačenej jednak citeľným nárastom výrobných nákladov v dôsledku ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine a jednak letným suchom. Poľnohospodárstvo je dlhodobá činnosť a európski poľnohospodári potrebujú jednoznačný právny a finančný rámec zameraný na budúcnosť. Nová SPP bude podporovať inteligentný, konkurencieschopný, odolný a diverzifikovaný poľnohospodársky sektor, vďaka čomu nám pomôže podporovať stabilné živobytie v poľnohospodárstve i dlhodobú potravinovú bezpečnosť. Rád by som vyzdvihol usilovnú prácu členských štátov na konečnej podobe ich plánov a pri podpore ich sektorov poľnohospodárstva. Komisia bude naďalej poskytovať usmernenie, ako čo najlepšie využívať všetky možnosti, ktoré SPP ponúka, v prospech našich poľnohospodárov, vidieckych komunít a všetkých občanov.“
V období 2023 – 2027 je na SPP vyčlenených 270 miliárd eur. Sedem plánov, ktoré aktuálne Komisia schválila, predstavuje rozpočet vo výške viac ako 120 miliárd eur vrátane 34 miliárd eur vyhradených výlučne na environmentálne a klimatické ciele, ako aj ekoschémy. Túto sumu možno využiť napríklad na podporu praktík prospešných pre pôdu a na zlepšenie hospodárenia s vodami či kvality trávnych porastov. Zo zdrojov SPP možno takisto podporovať zalesňovanie, prevenciu požiarov, obnovu a prispôsobenie lesov. Poľnohospodárov zapojených do ekoschém možno odmeniť napríklad za zákaz alebo obmedzenie používania pesticídov a obmedzovanie erózie pôdy. Pri obrábaní celkovo 86 % až 97 % využívaných poľnohospodárskych plôch v jednotlivých krajinách sa bude dbať na dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav. Nemalé finančné prostriedky budú plynúť aj na podporu rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby, pričom väčšina krajín sa usiluje zdvoj- alebo až strojnásobiť ekologicky obrábané poľnohospodárske plochy. Oblasti s prírodnými obmedzeniami, napríklad horské alebo pobrežné oblasti, budú naďalej profitovať z osobitného financovania na udržanie poľnohospodárskej činnosti.
Komisia v kontexte ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine a prudkého nárastu cien komodít vyzvala členské štáty, aby v rámci svojich strategických plánov SPP využívali všetky možnosti na posilnenie odolnosti svojho poľnohospodárskeho sektora v snahe podporovať potravinovú bezpečnosť. Zahŕňa to znižovanie závislosti od priemyselných hnojív a rozširovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov bez ohrozenia potravinárskej výroby, ako aj podporu udržateľných výrobných metód.
Jednou z najväčších výziev pre európske poľnohospodárstvo v nadchádzajúcich rokoch bude generačná obnova. Je nevyhnutná, ak má poľnohospodársky sektor zostať konkurencieschopný a ak sa má zvýšiť atraktívnosť vidieckych regiónov. V každom schválenom pláne na poprednom mieste figuruje osobitná podpora pre mladých poľnohospodárov – daných sedem krajín vyčlenilo priamo pre mladých poľnohospodárov vyše 3 miliardy eur. Z fondov na rozvoj vidieka sa podporia tisícky pracovných miest a miestnych podnikov vo vidieckych oblastiach. Prostriedky z týchto fondov budú takisto plynúť na zlepšenie prístupu k službám a infraštruktúre, napríklad k širokopásmovému pripojeniu. V súlade s dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti EÚ budú potreby občanov, ktorí ich obývajú, predmetom aj iných nástrojov EÚ, ako je napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti či európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).
Európska komisia schválila prvých sedem strategických plánov SPP a je plne odhodlaná rýchlo schváliť zostávajúcich 21 plánov, pričom zohľadní kvalitu a načasovanie reakcií na svoje pripomienky.
Súvislosti
Európska komisia predstavila svoj návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v roku 2018 a zaviedla v ňom nové spôsoby fungovania v snahe zmodernizovať a zjednodušiť politiku EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Po rozsiahlych rokovaniach medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou sa podarilo dosiahnuť dohodu a nová SPP bola formálne prijatá 2. decembra 2021.
Lehota, ktorú spoluzákonodarcovia určili členským štátom na predloženie strategických plánov SPP, uplynula 1. januára 2022. Komisia po doručení plánov zaslala do 25. mája 2022 všetkým členským štátom listy s pripomienkami. Uverejnila ich na webovom sídle Europa spolu s reakciami všetkých členských štátov, v súlade so zásadou transparentnosti. Útvary Komisie potom rozvinuli štruktúrovaný dialóg s vnútroštátnymi orgánmi v snahe vyriešiť zostávajúce otázky a sfinalizovať revidované plány SPP. Na to, aby bolo možné plán schváliť, musí byť úplný a zlučiteľný s právnymi predpismi a zároveň dostatočne ambiciózny na to, aby sa dosiahli ciele SPP i záväzky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy.
Ďalšie informácie