Európska komisia uverejnila druhú celoeurópsku správu o stave právneho štátu spolu s oznámením zameraným na situáciu v EÚ ako celku a kapitolami o jednotlivých členských štátoch. Správa z roku 2021 sa zaoberá novým vývojom od septembra minulého roku, prehlbuje posúdenie problémov uvedených v predchádzajúcej správe zohľadňujúc vplyv pandémie COVID-19. Celkovo správa poukazuje na viaceré pozitívne trendy v členských štátoch vrátane tých, v ktorých sa riešia výzvy uvedené v správe za rok 2020. Obavy však pretrvávajú a v niektorých členských štátoch sa tieto obavy zintenzívnili, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a situáciu v médiách. V správe sa zdôrazňuje aj veľmi dobrá odolnosť vnútroštátnych systémov počas pandémie COVID-19. Táto pandémia poukázala aj na dôležitosť zachovania systému bŕzd a protiváh dodržiavajúc zásady právneho štátu.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová povedala: „Správa o právnom štáte je užitočným preventívnym nástrojom, ktorý podnietil potrebnú diskusiu medzi členskými štátmi a inými aktérmi. Druhé vydanie je dôkazom toho, že členské štáty sú schopné pokroku pri riešení otázok právneho štátu. V mnohých členských štátoch je to však nerovnomerné a existujú dôvody na vážne obavy, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Navyše v posledných mesiacoch boli zavraždení dvaja novinári, čo je neprípustné. V správe sa vyzýva na prijatie rozhodných opatrení s cieľom zlepšiť slobodu a pluralitu médií. V priebehu budúceho roka očakávame, že zistenia uvedené v správe z roku 2021 podnietia diskusie medzi členskými štátmi v súvislosti s ich úsilím o posilnenie právneho štátu.“

Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders uviedol: „Vo viacerých členských štátoch počas minulého roka podporila Správa o právnom štáte 2020 pozitívne reformy prispievajúce k právnemu štátu. Rada ministrov okrem toho využila správu na modernizáciu svojho dialógu o právnom štáte s pravidelnými diskusiami o jednotlivých krajinách. O správe som diskutoval aj v 20 národných parlamentoch. Prínosom nášho tohoročného prehĺbeného hodnotenia bol väčší dosah ako minulý rok. Vďaka správe môžeme viesť ako Únia skutočný dialóg, spoločne, v úprimnom a otvorenom duchu. Správa za rok 2021 vychádzajúc z minuloročnej správy napomôže tomuto procesu.“

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch

Správa za rok 2021 vychádza z metodiky a rozsahu predchádzajúcej správy so zameraním na štyri kľúčové aspekty: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralitu a slobodu médií, a iné inštitucionálne otázky o systéme bŕzd a protiváh. 

1. Justičné systémy

Takmer všetky členské štáty uskutočňujú reformy týkajúce sa ich justičných systémov, aj keď s rozdielmi v rozsahu, forme a pokroku. Vo viacerých členských štátoch sa prijali alebo sa prijímajú kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva napríklad prostredníctvom reforiem súvisiacich so súdnymi radami, vymenovaním sudcov a nezávislosťou a autonómiou prokuratúry. Niekoľko členských štátov však pokračovalo vo vykonávaní reforiem, ktoré znižujú ich záruky nezávislosti súdnictva, vyvolávajú obavy alebo zhoršujú existujúce obavy týkajúce sa zvýšeného vplyvu výkonnej a zákonodarnej zložky na fungovanie ich justičného systému. Okrem toho v niektorých členských štátoch politické útoky a opakované pokusy o oslabenie sudcov alebo justičných inštitúcií ešte viac spochybňujú nezávislosť súdnictva. Od prijatia správy za rok 2020 Súdny dvor EÚ opätovne potvrdil význam účinnej súdnej ochrany pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Pandémia COVID-19 znovu upriamila pozornosť na naliehavú potrebu modernizácie justičných systémov a zdôraznila potenciál digitalizácie.

2. Protikorupčné rámce

Členské štáty EÚ naďalej patria medzi krajiny s najlepšími výsledkami na svete, pričom desať členských štátov patrí medzi prvú dvadsiatku krajín vnímaných ako krajiny s najnižšou mierou korupcie. Niekoľko členských štátov v súčasnosti prijíma alebo reviduje vnútroštátne protikorupčné stratégie alebo akčné plány. Mnohé prijali opatrenia na posilnenie rámcov predchádzania korupcii a bezúhonnosti vrátane pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, lobizmu a javu otáčavých dverí. V niektorých členských štátoch však výzvy pretrvávajú, najmä v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov, stíhaním a uplatňovaním sankcií za korupciu. Vo viacerých sa naďalej objavujú závažné alebo veľmi zložité prípady korupcie. Zdroje vyčlenené na boj proti korupcii nie sú v niektorých členských štátoch primerané, zatiaľ čo v iných členských štátoch pretrvávajú obavy týkajúce sa účinnosti vyšetrovania, trestného stíhania a rozhodovania v prípadoch korupcie na vysokých miestach. Pandémia COVID-19 celkovo spomalila reformy a rozhodovanie v prípadoch korupcie v niektorých členských štátoch.

3. Sloboda a pluralita médií

Počas pandémie COVID-19 boli médiá a novinári v Európe pod veľkým tlakom. Nový rekordný počet upozornení na bezpečnosť novinárov, ako aj nedávne tragické udalosti sú dôkazom toho, že tento problém treba riešiť v celej EÚ. Monitorovanie plurality médií 2021, kľúčový zdroj informácií pre správu o právnom štáte, poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nie všetky regulačné orgány v oblasti médií sú bez politického vplyvu a v niektorých členských štátoch existuje veľké riziko politického zasahovania do médií. Spravodajské médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri informovaní občanov počas pandémie COVID-19, hoci množstvo obmedzení sťažilo prácu novinárov. Pandémia vyvolala aj vážne hospodárske výzvy pre mediálny sektor, čo viedlo niektoré členské štáty k prijatiu programov na podporu spravodajských médií. Takáto podpora sa musí realizovať transparentným a spravodlivým spôsobom.

4. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Od minulého roka niektoré členské štáty pokračovali v ústavných reformách s cieľom posilniť kontroly a záruky. Niektoré nedávno zaviedli opatrenia na zvýšenie transparentnosti tvorby právnych predpisov a zlepšenie účasti občanov. Celkovo vnútroštátne systémy bŕzd a protiváh vrátane parlamentov, súdov, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov zohrávali kľúčovú úlohu počas pandémie COVID-19, ktorá bola záťažovým testom právneho štátu. Zároveň existujú výzvy pre legislatívny proces, ako sú náhle zmeny, zrýchlené postupy alebo systém ústavného preskúmania. Občianska spoločnosť celkovo profituje z priaznivého prostredia vo väčšine členských štátov, ale v niektorých z nich naďalej čelí vážnym problémom, či už ide o úmyselné hrozby zo strany orgánov, nedostatočnú ochranu pred fyzickými alebo verbálnymi útokmi alebo nedostatočnú úroveň ochrany základných práv zaručujúcu ich prácu. Tieto výzvy sa v súvislosti s pandémiou COVID-19 chvíľami zhoršili. Viaceré nedávne udalosti vyvolali obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie prednosti práva EÚ, ktoré je nevyhnutné pre fungovanie právneho poriadku EÚ a rovnosť členských štátov v EÚ.

Ďalšie kroky

Prijatie Správy o právnom štáte 2021 predstavuje začiatok nového cyklu dialógu a monitorovania. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby na základe tejto správy uskutočňovali všeobecné diskusie a diskusie týkajúce sa jednotlivých krajín, a vyzýva národné parlamenty a ďalších kľúčových aktérov, aby naďalej zintenzívňovali vnútroštátne diskusie. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne riešili výzvy uvedené v správe, a je pripravená v tomto úsilí členským štátom pomôcť.

Súvislosti

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia prvej výročnej správy o právnom štáte a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Rozsah a metodika vydania z roku 2021 sú rovnaké ako v prípade prvej výročnej správy o právnom štáte prijatej v septembri 2020.

Správa je kľúčovým prvkom mechanizmu právneho štátu. Mechanizmus predstavuje ročný cyklus zameraný na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku problémov alebo ich ďalšiemu prehlbovaniu. Jeho zámerom je zlepšiť porozumenie a informovanosť, pokiaľ ide o problémy a významný vývoj, ako aj identifikovať výzvy v oblasti právneho štátu a s podporou Komisie a ostatných členských štátov, pomôcť členským štátom nájsť riešenia. Takisto umožňuje členským štátom vymieňať si najlepšie postupy a navzájom sa jeden od druhého učiť.

Mechanizmus slúži predovšetkým ako prevencia. Je oddelený od ostatných prvkov v súbore nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a dopĺňa, ale nenahrádza mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie otázky týkajúce sa právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Takisto existuje úzke prepojenie s politikami EÚ s cieľom dosiahnuť oživenie hospodárstva: silné justičné systémy, spoľahlivý protikorupčný rámec a jasný a konzistentný systém tvorby práva, ochrana finančných záujmov EÚ a udržateľný rast. Toto je rozhodujúci prvok uplatňovania nástrojov EÚ, ktoré podporujú štrukturálne reformy v členských štátoch.

Ďalšie informácie

Správa o právnom štáte 2021 – stav právneho štátu v Európskej únii

Správa o právnom štáte 2021 – kapitoly o jednotlivých krajinách

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad

Správa o právnom štáte 2021 – otázky a odpovede

Európska komisia predložila ambiciózny balík legislatívnych návrhov na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súčasťou balíka je aj návrh na vytvorenie nového orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí. Predložením balíka návrhov Komisia prispieva k plneniu svojho záväzku chrániť občanov EÚ a jej finančný systém pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Cieľom balíka je zlepšiť odhaľovanie podozrivých transakcií a činností a odstrániť medzery, ktoré páchatelia trestnej činnosti využívajú na to, aby prostredníctvom finančného systému prali nezákonné výnosy alebo financovali teroristickú činnosť. Ako sa pripomína v stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu na roky 2020 – 2025, posilnenie rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pomôže zároveň chrániť Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou.

Navrhnuté opatrenia zásadne posilňujú existujúci rámec EÚ, keďže zohľadňujú nové výzvy spojené s technologickou inováciou. Takýmito výzvami sú napríklad virtuálne meny, integrovanejšie finančné toky na jednotnom trhu a globálny charakter teroristických organizácií. Návrhy pomôžu vytvoriť oveľa jednotnejší rámec, ktorý uľahčí dodržiavanie predpisov zo strany hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to hlavne tých, ktoré pôsobia cezhranične.

Predložený balík návrhov zahŕňa štyri legislatívne návrhy:

• nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,
• nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obsahujúce priamo uplatniteľné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi a skutočného vlastníctva,
• šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorou sa nahrádza existujúca smernica 2015/849/EÚ (štvrtá smernica zmenená piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí); jej ustanovenia, ako napríklad pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek v členských štátoch, bude treba preniesť do vnútroštátneho práva,
• revíziu nariadenia z roku 2015 o prevodoch finančných prostriedkov, ktorá umožní sledovať prevody kryptoaktív (nariadenie 2015/847/EÚ).

Vyjadrenia členov Komisie:

• Výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol: „Každý nový škandál týkajúci sa prania špinavých peňazí je škandálom, ktorému bolo treba zabrániť, a varovným signálom, že naše úsilie o odstránenie medzier v našom finančnom systéme musí pokračovať. V posledných rokoch sme dosiahli obrovský pokrok a naše pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí patria k najprísnejším na svete. Teraz ich však musíme jednotne uplatňovať a dôsledne kontrolovať, aby sme zaistili, že prinesú očakávaný účinok. Preto dnes podnikáme tieto odvážne kroky, aby sme znemožnili pranie špinavých peňazí a zabránili páchateľom trestnej činnosti, aby si plnili vrecká nezákonne získanými prostriedkami.“
• Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová uviedla: „Pranie špinavých peňazí je jednoznačnou a neustále prítomnou hrozbou pre občanov, demokratické inštitúcie i finančný systém. Rozsah tohto problému nemožno podceňovať a medzery, ktoré môžu páchatelia trestnej činnosti zneužiť, treba odstrániť. Dnešný balík návrhov výrazne posilňuje naše úsilie zabrániť, aby sa nelegálne prostriedky prali prostredníctvom finančného systému. Zaistíme ním väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi v členských štátoch a vytvoríme nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí. S pomocou týchto opatrení ochránime integritu finančného systému a jednotného trhu.“

Nový orgán EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí

Ústredným prvkom zmieneného legislatívneho balíka je vytvorenie nového orgánu EÚ, ktorý zmení dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii a posilní spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Nový orgán bude hlavným orgánom, ktorý bude koordinovať vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor uplatňoval pravidlá EÚ správne a konzistentne. Bude tiež podporovať finančné spravodajské jednotky v snahe zlepšiť ich analytickú kapacitu, pokiaľ ide o nezákonné finančné toky, a zaistiť, aby sa finančné informácie stali kľúčovým zdrojom pre orgány presadzovania práva.

Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým:

• vytvoriť jednotný integrovaný systém dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej EÚ, ktorý bude založený na spoločných metódach dohľadu a zbližovaní prísnych noriem v oblasti dohľadu,
• priamo dohliadať na niektoré z najrizikovejších finančných inštitúcií, ktoré pôsobia vo veľkom počte členských štátov alebo si vyžadujú okamžité opatrenia na riešenie bezprostredne hroziacich rizík,
• monitorovať a koordinovať vnútroštátne orgány dohľadu zodpovedné za iné finančné subjekty a takisto koordinovať orgány vykonávajúce dohľad nad nefinančnými subjektmi,
• podporovať spoluprácu medzi vnútroštátnymi finančnými spravodajskými jednotkami a uľahčovať koordináciu a spoločné analýzy, ktoré vykonávajú, v záujme lepšieho odhaľovania nezákonných finančných tokov cezhraničnej povahy.

Jednotné pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Vďaka jednotnému súboru pravidiel v tejto oblasti sa zharmonizujú pravidlá naprieč celou EÚ, a to vrátane podrobnejších pravidiel týkajúcich sa hĺbkovej analýzy vo vzťahu ku klientovi, skutočného vlastníctva a právomocí a úloh orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek. Finančné spravodajské jednotky budú mať vďaka prepojeniu existujúcich vnútroštátnych registrov bankových účtov rýchlejší prístup k informáciám o bankových účtoch a bezpečnostných schránkach. Komisia poskytne prístup k tomuto systému aj orgánom presadzovania práva, čím urýchli finančné vyšetrovania a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch. Na prístup k finančným informáciám sa budú vzťahovať rozsiahle záruky podľa smernice (EÚ) 2019/1153 o výmene finančných informácií.

Plné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na sektor kryptoaktív

Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa v súčasnosti vzťahujú len na určité kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív. Navrhovanou reformou sa ich platnosť rozšíri na celý sektor kryptoaktív, pričom všetci poskytovatelia služieb budú mať povinnosť vykonávať hĺbkovú analýzu vo vzťahu k svojim klientom. Týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa zabezpečí plná vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív, ako je bitcoin, a umožní sa predchádzať ich prípadnému použitiu na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a takéto použitie odhaľovať. Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa plne uplatnia aj tým, že budú zakázané anonymné peňaženky kryptoaktív.

Hotovostné platby v EÚ iba do výšky 10 000 eur

Veľké hotovostné platby umožňujú páchateľom trestnej činnosti jednoducho preprať peniaze, keďže takéto transakcie je veľmi ťažké odhaliť. Preto aktuálne Komisia navrhla, aby bolo možné v celej EÚ uskutočňovať hotovostné platby iba do výšky 10 000 eur. Tento celoúniový limit je dostatočne vysoký na to, aby sa nespochybnilo euro ako zákonné platidlo, a uznáva kľúčovú úlohu hotovosti. Približne dve tretiny členských štátov už takéto limity zaviedli, ich výška sa však líši. Doterajšie vnútroštátne limity nepresahujúce 10 000 eur môžu zostať naďalej v platnosti. Vďaka obmedzeniu veľkých hotovostných platieb bude pre páchateľov trestnej činnosti ťažšie prať špinavé peniaze. Okrem toho bude zakázané poskytovať anonymné peňaženky kryptoaktív, ako je to aj v prípade anonymných bankových účtov, ktoré už pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zakazujú.

Tretie krajiny

Pranie špinavých peňazí je celosvetový jav, ktorý si vyžaduje veľmi dobrú medzinárodnú spoluprácu. Komisia už úzko spolupracuje so svojimi medzinárodnými partnermi, aby bojovala proti obehu špinavých peňazí po celom svete. Finančná akčná skupina (FATF), ktorá monitoruje pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu po celom svete, vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny. Krajinu, ktorú táto skupina zaradí do zoznamu, uvedie v zozname aj EÚ. EÚ bude mať dva zoznamy – čierny a sivý –, ktoré budú zodpovedať zoznamom vypracovaným FATF. Po zaradení krajiny do zoznamu bude EÚ vo vzťahu k nej uplatňovať opatrenia primerané rizikám, ktoré daná krajina predstavuje. EÚ bude môcť na základe nezávislého hodnotenia zaradiť do zoznamu aj krajiny, ktoré nie sú uvedené v zoznamoch FATF, ale ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ.

Vďaka rôznorodosti nástrojov, ktoré budú mať Komisia a orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí k dispozícii, bude môcť EÚ držať krok s rýchlo sa rozvíjajúcim a zložitým medzinárodným prostredím, v ktorom sa rýchlo vyvíjajú rôzne riziká.

Ďalšie kroky

Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada. Komisia očakáva, že legislatívny postup prebehne rýchlo. Budúci orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí by mal začať fungovať v roku 2024. Priamy dohľad začne vykonávať o niečo neskôr, keď bude smernica prenesená do práva členských štátov a začne sa uplatňovať nový regulačný rámec.

Súvislosti

Zložitý problém riešenia toku špinavých peňazí nie je ničím novým. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má zásadný význam pre zaistenie finančnej stability a bezpečnosti v Európe. Legislatívne nedostatky v jednom členskom štáte majú vplyv na celú EÚ. V záujme boja proti trestnej činnosti a ochrany nášho finančného systému je preto potrebné pravidlá EÚ účinne vykonávať a monitorovať. Je nanajvýš dôležité zaistiť, aby bol rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí účinný a jednotne sa uplatňoval. Týmto legislatívnym balíkom sa plnia záväzky uvedené v našom akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý Komisia prijala 7. mája 2020.

Rámec EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí zahŕňa aj nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva, smernicu, ktorou sa stanovujú pravidlá využívania finančných a iných informácií na boj proti závažnej trestnej činnosti, Európsku prokuratúru a európsky systém finančného dohľadu.

Ďalšie informácie

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Návrh týkajúci sa centralizovaných registrov bankových účtov

Otázky a odpovede

Prehľad

Európska komisia štartuje dve nové priemyselné aliancie, ktorými sú: Aliancia pre procesory a polovodičové technológie a Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing.

Tieto dve nové aliancie budú presadzovať novú generáciu mikročipov a technológií priemyselného cloud/edge computingu, pričom budú EÚ poskytovať podporu na posilnenie jej kritickej digitálnej infraštruktúry, produktov a služieb. Tieto aliancie budú združovať podniky, zástupcov členských štátov, akademickú obec a používateľov, ako aj výskumné a technologické organizácie.

Margrethe Vestagerová, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, v tejto súvislosti uviedla: „Technológie cloud a edge computingu majú obrovský hospodársky potenciál pre občanov, podniky a verejnú správu napríklad z hľadiska zvýšenej konkurencieschopnosti a uspokojovania potrieb špecifických pre konkrétne odvetvia. Mikročipy sú nevyhnutnou súčasťou každého v súčasnosti používaného zariadenia. Tieto malé komponenty prinášajú množstvo príležitostí na technologický pokrok, a to počnúc mobilnými telefónmi až po cestovné pasy. Podpora inovácií je preto v týchto kritických odvetviach kľúčová a môže pomôcť Európe napredovať spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi.“

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: „Európa má všetky predpoklady na to, aby bola lídrom technologického pokroku. Obidve aliancie vypracujú ambiciózne technologické plány s cieľom vyvinúť novú generáciu technológií spracúvania údajov od polovodičov cloud computingu až po polovodiče edge a cutting-edge computingu, a tieto technológie v Európe zavádzať. Cieľom aliancie pre cloud a edge computing je vývoj európskych priemyselných cloudov, ktoré sú energeticky účinné a majú vysoký stupeň zabezpečenia, nie sú pod kontrolou orgánov tretích krajín a ku ktorým takéto orgány nemajú prístup. Aliancia pre polovodiče pretvorí globálne dodávateľské reťazce v odvetví polovodičov, pričom zabezpečí, aby Európa nadobudla kapacitu navrhovať a vyrábať najpokročilejšie čipy v rozmedzí 2 nm a menej.“

Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie

Mikročipy vrátane procesorov sú kľúčovými technológiami, ktoré poháňajú všetky v súčasnosti používané elektronické zariadenia a stroje. Na čipoch je založená široká škála hospodárskych činností, pričom sú určujúcim prvkom ich energetickej účinnosti a úrovní bezpečnosti. Kapacity v oblasti vývoja procesorov a čipov majú zásadný význam pre budúcnosť najvyspelejších ekonomík súčasnosti. Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie bude kľúčovým nástrojom ďalšieho priemyselného pokroku EÚ v tejto oblasti.

Vďaka nej dôjde k identifikácii a riešeniu aktuálnych prekážok, potrieb a závislostí v celom odvetví. Vymedzia sa technologické plány na zabezpečenie schopnosti Európy navrhovať a vyrábať najpokročilejšie čipy pri súčasnom znižovaní jej celkových strategických závislostí, a to zvýšením podielu na celosvetovej výrobe polovodičov na 20 % do roku 2030.

Na tento účel sa aliancia zameriava na vytvorenie kapacity v oblasti navrhovania a výroby tak, aby bolo možné vyrábať novú generáciu dôveryhodných procesorov a elektronických komponentov. Bude to znamenať posun Európy smerom k výrobnej kapacite uzlov v rozsahu 16 nanometrov (nm) až 10 nm s cieľom reagovať na súčasné potreby Európy, ako aj pod 5 až 2 nm a menej s ohľadom na budúce technologické potreby. Najpokročilejšie typy polovodičov sú výkonnejšie a majú potenciál výrazne znížiť energiu, ktorú používajú všetky zariadenia od telefónov až po dátové centrá.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing

Ako sa zdôrazňuje v Európskej dátovej stratégii, objem vytvorených údajov sa výrazne zvyšuje a očakáva sa, že značný podiel údajov sa spracuje prostredníctvom edge computingu (80 % do roku 2025 v porovnaní s aktuálnym podielom len vo výške 20 %) bližšie k používateľom a tam, kde sa údaje vytvárajú. Tento posun predstavuje pre EÚ veľkú príležitosť na posilnenie vlastných kapacít cloud a edge computingu, a teda aj vlastnej technologickej suverenity. Vyžiada si vývoj a zavedenie úplne nových technológií spracúvania údajov vrátane edge computingu s odklonom od modelov plne centralizovanej infraštruktúry spracúvania údajov.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing podporí vznik prelomových technológií cloud a edge computingu, ktoré majú vysoký stupeň bezpečnosti, sú energeticky účinné, efektívne využívajú zdroje a sú plne interoperabilné, čím sa posilní dôvera používateľov cloud computingu vo všetkých odvetviach. Aliancia bude slúžiť osobitným potrebám občanov, podnikov a verejného sektora EÚ (a to aj na vojenské a bezpečnostné účely) pri spracúvaní vysoko citlivých údajov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v oblasti technológií cloud a edge computingu.

Činnosť aliancie bude počas celej jej existencie rešpektovať tieto kľúčové zásady a normy:

• najprísnejšie normy z hľadiska interoperability a prenosnosti/reverzibility, otvorenosti a transparentnosti,
• najprísnejšie normy, pokiaľ ide o ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť a dátovú suverenitu,
• najnovšie poznatky, pokiaľ ide o energetickú účinnosť a udržateľnosť,
• súlad s najlepšími postupmi pre cloud v Európe, a to aj prostredníctvom dodržiavania príslušných noriem, kódexov správania a systémov certifikácie.

Účasť v alianciách

Tieto aliancie sú otvorené účasti všetkých verejných a súkromných subjektov, ktoré majú právneho zástupcu v Únii a vykonávajú relevantné činnosti, pokiaľ spĺňajú podmienky vymedzené v referenčnom rámci.

Vzhľadom na strategický význam činností v príslušných odvetviach podlieha členstvo v alianciách splneniu viacerých podmienok. Príslušné zainteresované strany musia spĺňať kritériá oprávnenosti týkajúce sa najmä bezpečnosti (vrátane kybernetickej bezpečnosti), bezpečnosti dodávok, ochrany duševného vlastníctva, ochrany údajov a prístupu k údajom, ako aj praktického prínosu pre alianciu. Musia podpísať vyhlásenia a vyplniť formulár žiadosti, ktorý posúdi Európska komisia.

Kontext

Európska aliancia pre priemyselné procesory a polovodičové technológie vychádza z ambícií Komisie posilniť európsku mikroelektroniku a hodnotové reťazce zabudovaných počítačových systémov, ako aj špičkové výrobné kapacity. V decembri 2020 sa členské štáty zaviazali spolupracovať na posilnení kapacít Európy v oblasti polovodičových technológií a ponúkať najlepší výkon aplikácií v širokom spektre odvetví. Signatármi tejto iniciatívy je v súčasnosti 22 členských štátov.

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing vychádza z politickej vôle, ktorú vyjadrilo všetkých 27 členských štátov v októbri 2020, a to podporiť vývoj novej generácie kapacít cloud a edge computingu pre verejný a súkromný sektor. Signatárske členské štáty sa vo svojom spoločnom vyhlásení zaviazali, že budú spolupracovať pri zavádzaní odolnej a konkurencieschopnej infraštruktúry a služieb cloud computingu v celej Európe.

Ďalšie informácie

Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie

Spoločné vyhlásenie o procesoroch a polovodičových technológiách

Európska aliancia pre priemyselné údaje, edge a cloud computing

Európska priemyselná stratégia