Komisia prijala oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka, v ktorom sa uvádza, ako posilniť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov emisií CO₂ bude EÚ musieť výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo tak, aby bolo možné ukladať viac uhlíka v prírode, a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstraňovanie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na splnenie právne záväzného prísľubu EÚ, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans vyhlásil: „Odstraňovanie uhlíka je nevyhnutné na dosiahnutie našich záväzkov v oblasti klímy. Okrem výrazného znižovania emisií potrebujeme udržateľné riešenia na odstraňovanie a recykláciu uhlíka, ktoré zvýšia odolnosť nášho hospodárstva a ktoré nám pomôžu bojovať proti kríze v oblasti klímy a biodiverzity. Dnes sme stanovili hlavné zásady a ciele našej práce na príprave potrebných pravidiel. Týmito pravidlami sa zaistí, že odstraňovanie uhlíka bude dôveryhodné a že bude mať želaný účinok, a zároveň pomôžu vytvoriť nové podnikateľské príležitosti v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov, lesníkov a iných pôdohospodárov.“

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski dodal: „Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú v boji proti zmene klímy našimi spojencami, keďže odstraňovaním uhlíka z atmosféry zmierňujú jej dosah. Uhlíkové poľnohospodárstvo posilní príspevok poľnohospodárov a lesníkov k dekarbonizácii nášho hospodárstva tým, že poľnohospodárom prinesie dodatočný príjem a zároveň ochráni biodiverzitu, zvýši odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči prírodným katastrofám a zaistí potravinovú bezpečnosť. K tomuto cieľu prispejú aj výskum a inovácie tým, že poľnohospodárom a lesníkom ponúknu ďalšie riešenia.“

V oznámení sa stanovujú krátkodobé až strednodobé opatrenia na podporu uhlíkového poľnohospodárstva a rozšírenie tohto ekologického obchodného modelu s cieľom lepšie odmeňovať pôdohospodárov za sekvestráciu uhlíka a ochranu biodiverzity. Do roku 2030 by príspevok iniciatív v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva k prírodným záchytom uhlíka v Európe mal prestavovať 42 miliónov ton uloženého CO₂. K opatreniam na dosiahnutie tohto cieľa patria:

• podpora postupov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a iných programov EÚ, ako sú program LIFE a výskumná misia Dohoda o pôde pre Európu programu Horizont Európa, ako aj prostredníctvom vnútroštátneho verejného a súkromného financovania,
• štandardizácia metodík monitorovania, nahlasovania a overovania potrebných na zabezpečenie jasného a spoľahlivého certifikačného rámca pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ktorý umožní rozvoj dobrovoľných trhov s uhlíkom,
• poskytovanie lepších znalostí, správa údajov a poradenské služby prispôsobené pôdohospodárom, a to tak na pôde, ako aj v rámci ekosystému modrého uhlíka.

Oznámenie sa zameriava aj na rozvoj iniciatív v oblasti modrého uhlíka, keďže využívanie riešení inšpirovaných prírodou v pobrežných mokradiach a regeneračnej akvakultúre poskytuje ďalšie výhody pre obnovu oceánov, produkciu kyslíka a potravinovú bezpečnosť.

Európska zelená dohoda sa síce sústreďuje na drastické zníženie využívania fosílneho uhlíka, no hospodárstvo EÚ bude uhlík stále potrebovať ako surovinu pre priemyselné procesy, ako je výroba syntetických palív, plastov, kaučuku, chemikálií a iných pokročilých materiálov. Tento uhlík bude v čoraz väčšej miere pochádzať z biohospodárstva a z technologických riešení na zachytávanie, využívanie a ukladanie CO₂. Komisia nadviaže dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom, aby do roku 2030 aspoň 20 % uhlíka používaného v chemických a plastových výrobkoch pochádzalo z udržateľných nefosílnych zdrojov. Pri tom sa plne zohľadnia ciele EÚ v oblasti biodiverzity a obehového hospodárstva a pripravovaný politický rámec pre bioplasty, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plasty. Aby bolo možné lepšie riadiť tieto nové toky uhlíka, podporovať inovačné technológie a dosiahnuť odstraňovanie uhlíka vo veľkom rozsahu, pomôže Komisia vytvoriť vnútorný trh na zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka a potrebnú cezhraničnú infraštruktúru na prepravu CO₂. Do roku 2030 by sa malo každoročne odstrániť z atmosféry a vďaka technologickým riešeniam trvalo uskladniť 5 miliónov ton CO₂. Kľúčovým nástrojom financovania týchto technológií v krátkodobom horizonte je inovačný fond financovaný zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Ďalšie kroky

Do konca roka 2022 Komisia navrhne regulačný rámec EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý sa bude zakladať na spoľahlivých a transparentných pravidlách započítavania uhlíka a požiadavkách na monitorovanie a overovanie pravosti a environmentálnej integrity kvalitného udržateľného odstraňovania uhlíka. Tieto pravidlá poskytnú právny rámec potrebný na rozšírenie uhlíkového poľnohospodárstva a priemyselných riešení na odstraňovanie uhlíka z atmosféry. V januári 2022 sa zverejní aj výzva na predloženie dôkazov.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad o udržateľných cykloch uhlíka

Oznámenie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o udržateľných cykloch uhlíka

Pracovný dokument útvarov Komisie o uhlíkovom poľnohospodárstve

Technické usmernenia – vytvorenie a zavedenie mechanizmov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ založených na výsledkoch (k dispozícii aj vo francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine)

Viac informácií o udržateľných cykloch uhlíka

Plníme Európsku zelenú dohodu

Na decembrovom samite s názvom Výživa v záujme rastu v Tokiu Komisia oznámila nový záväzok vo výške 2,5 miliardy EUR na roky 2021 – 2024 s cieľom obmedziť všetky formy podvýživy. Tento príspevok zahŕňa humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb, ako aj podporu pri riešení základných príčin podvýživy vrátane dlhodobejšej transformácie potravinových systémov v partnerských krajinách EÚ.

Na samite vystúpila komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová, ktorá uviedla: „Pandémia COVID-19 zhoršuje globálnu krízu v oblasti výživy. Potreba spravodlivejších, odolnejších a udržateľnejších potravinových a zdravotníckych systémov nebola nikdy taká naliehavá. Dnešný záväzok prispeje ku komplexnému riešeniu podvýživy prostredníctvom podpory udržateľných a odolných potravinových systémov. Chceme pre všetkých vytvoriť zdravú budúcnosť bez hladu a podvýživy.“

Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič uviedol: „ Výživa je dôležitým aspektom humanitárnej pomoci EÚ. Dobrá výživa je nevyhnutným základom, a to od pomoci deťom v prvých rokoch života až po podporu tých, ktorí boli postihnutí krízami a ostali bez potravín. Posilníme našu podporu s cieľom zabezpečiť, aby liečba podvýživy bola prístupná tým najzraniteľnejším osobám. Pomôžeme tak miliónom ľudí mať zdravší život.“

Táto životne dôležitá pomoc bude zameraná na podporu partnerských krajín v Afrike, Ázii, Tichomorí, Latinskej Amerike a Karibiku, pričom v rámci ich spolupráce s EÚ bude výživa stáť na poprednom mieste. EÚ bude financovať opatrenia v odvetviach súvisiacich s výživou vrátane poľnohospodárstva, vody, sanitácie a hygieny, sociálnej ochrany, zdravia, vzdelávania, a to s cieľom pomôcť zlepšiť výsledky v oblasti výživy so zameraním na ženy, dospievajúce dievčatá a deti mladšie ako päť rokov.

Komisia spolupracuje s členskými štátmi EÚ v rámci partnerstiev prostredníctvom spoločnej tvorby programov, ako napríklad v Laose, alebo s cieľom zvýšiť investície do výživy využitím spolufinancovania. EÚ sa bude snažiť o zvýšenie svojho vplyvu tak, že bude uplatňovať prístup „Tím Európa“.

Finančné prostriedky EÚ na humanitárnu pomoc pomôžu pri poskytovaní pomoci vychádzajúcej z potrieb a zameranej na záchranu životov, čím sa podporia najzraniteľnejšie skupiny v krízových situáciách, ako napríklad v Afganistane, Jemene, Etiópii a regióne Sahel.

Kontext

Na celom svete si takmer 3 miliardy ľudí nemôžu dovoliť zdravé stravovanie.

EÚ investuje do podpory inkluzívnych potravinových systémov, ktoré zahŕňajú hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer udržateľnosti. Je to súčasť širšieho rámca stratégie EÚ Z farmy na stôl v rámci Európskej zelenej dohody, a ako sa stanovuje v akčnom pláne v oblasti výživy.

Prostredníctvom iniciatívy Národné informačné platformy pre výživu EÚ podporuje partnerské krajiny pri posilňovaní vnútroštátneho riadenia založeného na dôkazoch s cieľom predchádzať podvýžive a jej dôsledkom. Na medzinárodnú spoluprácu zameranú na oblasť výživy v období 2021 – 2024 prisľúbila EÚ aspoň 2,5 miliardy EUR (1,4 miliardy EUR na rozvoj a 1,1 miliardy EUR na humanitárnu pomoc).

Na prvom samite Výživa v záujme rastu, ktorý sa konal v roku 2013, sa EÚ zaviazala vyčleniť v období 2014 – 2020 sumu 3,5 miliardy EUR na zlepšenie výživy v partnerských krajinách. Do roku 2020 sa tento záväzok nielen dosiahol, ale dokonca sa prekročil o 800 miliónov EUR.

Ďalšie informácie

Za lepšiu výživu | Medzinárodné partnerstvá (europa.eu)

Humanitárna pomoc EÚ: výživa