Z modernizačného fondu Európskej únie bolo vyplatených 2,4 miliardy eur na 31 projektov v siedmich prijímajúcich krajinách s cieľom pomôcť modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zlepšiť energetickú účinnosť. Ide o doteraz najviac spoločne vyplatených prostriedkov a podporí sa nimi zelená transformácia Európy. Tieto investície pomáhajú uvedeným členským štátom znížiť závislosť od ruských fosílnych palív, splniť ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a prispieť k dlhodobému záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Vďaka príjmom zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami sa ďalšie investície realizovali v Rumunsku (1,1 miliardy eur), Česku (1 miliarda eur), Bulharsku (197 miliónov eur), Poľsku (47 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Lotyšsku (5 miliónov eur) a Litve (1 milión eur). Sumy, ktoré boli vyplatené, sú súčasťou celkových úhrad z modernizačného fondu od januára 2021 vo výške približne 7,5 miliardy eur, z ktorých bude profitovať 10 oprávnených členských štátov. Projekty, ktoré získali podporu, sa zameriavajú na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí a energetickú účinnosť.

K týmto projektom patria napríklad:

• modernizácia elektrizačnej distribučnej sústavy v Bulharsku, ktorá má urýchliť elektrifikáciu dopravy, zavádzanie uskladňovania, ako aj dekarbonizáciu a decentralizáciu spotreby a výroby energie;
• zavedenie fotovoltaiky a kapacít na uskladňovanie energie pre verejných poskytovateľov vodohospodárskych služieb v Chorvátsku;
• zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor energie v nových budovách pre verejný sektor prostredníctvom programu ENERGov v Česku; 
• zavedenie elektrických vozidiel a príslušnej nabíjacej infraštruktúry v Lotyšsku;
• obnova bytových domov v Litve;
• podpora kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na diaľkové vykurovanie v Poľsku;
• nové kapacity na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, diaľkové vykurovanie a plynárenská infraštruktúra, ktorá nahradí uhoľnú energiu v Rumunsku.

Ďalším termínom, do ktorého môžu prijímajúce krajiny predkladať investičné návrhy na prípadnú podporu z modernizačného fondu, je v prípade neprioritných návrhov 15. august 2023 a v prípade prioritných návrhov 12. september 2023.

Súvislosti

Modernizačný fond získava prostriedky z aukcií emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Účelom tohto fondu je podporovať desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri ich prechode ku klimatickej neutralite. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Modernizačný fond podporuje investície do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, modernizácie energetických sietí vrátane diaľkového vykurovania, potrubí a sústav, ako aj do spravodlivej transformácie v regiónoch závislých od uhlia. Prehľad predchádzajúcich vyplatených prostriedkov nájdete tu.

Fond dopĺňa iné európske nástroje, napríklad politiku súdržnosti a Fond na spravodlivú transformáciu. Disponuje nemalými prostriedkami, ktoré môžu prijímajúcim členským štátom pomôcť pri investíciách v súlade s plánom REPowerEU a balíkom Fit for 55. Za fungovanie fondu sú zodpovedné jeho prijímajúce krajiny v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB).

Revidovaný systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) bol do právnych predpisov EÚ začlenený 10. mája 2023. Posilnený systém EU ETS rozširuje rozsah pôsobnosti modernizačného fondu a od roku 2024 poskytne finančnú podporu trom ďalším prijímajúcim členským štátom – Portugalsku, Grécku a Slovinsku.

Činnosti EIB v oblasti posudzovania investičného návrhu v rámci modernizačného fondu sú oddelené od štandardných operácií EIB v oblasti financovania a technickej pomoci, aby sa zabránilo prípadnému konfliktu záujmov pri vykonávaní činností, ktoré sú povinné v súlade so smernicou o ETS a s vykonávacím nariadením Komisie z 9. júla 2020.

Ďalšie informácie

Prijaté rozhodnutia o vyplatení 

Potvrdenia prioritných investícií 

Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu 

Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov 

Webové stránky modernizačného fondu 

Plníme ciele Európskej zelenej dohody

Komisia víta dosiahnutú predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o posilnení smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov. Táto dohoda predstavuje ďalší krok, ktorým sa EÚ približuje k dokončeniu legislatívneho balíka „Fit for 55“ na splnenie Európskej zelenej dohody a cieľov plánu REPowerEU. Na jej základe sa zvyšuje záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 z aktuálnych 32 % na minimálne 42,5 %. Tým sa takmer zdvojnásobí súčasný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Okrem toho sa vyjednávači dohodli na ambícii EÚ dosiahnuť 45 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

Dohoda potvrdzuje odhodlanie EÚ získať energetickú nezávislosť vďaka rýchlejšiemu zavádzaniu doma vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj naplniť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030. Masívne rozšírenie a zrýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti výroby elektriny, priemyslu, budov a dopravy časom zníži ceny energie i závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív.

Väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva

Podľa nových právnych predpisov budú povoľovacie postupy jednoduchšie a rýchlejšie. Energia z obnoviteľných zdrojov sa uzná ako prevažujúci verejný záujem a zároveň sa zachová vysoká úroveň ochrany životného prostredia. V oblastiach s veľkým potenciálom energie z obnoviteľných zdrojov a nízkou mierou environmentálnych rizík členské štáty zavedú vyhradené oblasti so zrýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a s mimoriadne krátkymi a jednoduchými povoľovacími postupmi. Predbežná dohoda takisto zahŕňa aspekt zintenzívnenia cezhraničnej spolupráce v otázke energie z obnoviteľných zdrojov.

Dohoda zahŕňa aj ciele a opatrenia na podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v rozmanitých sektoroch hospodárstva. Revidovaná smernica sprísňuje ročné cieľové hodnoty využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie, ako aj pre energiu z obnoviteľných zdrojov v systémoch diaľkového vykurovania. Ako doplnok k právnym predpisom EÚ o budovách a na usmernenie členských štátov v ich vlastnom úsilí sa zavádza osobitná referenčná hodnota 49 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe energie budov do roku 2030.

Priemysel ako hlavné odvetvie spotreby energie je po prvýkrát zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice o energii z obnoviteľných zdrojov. V dohode sa stanovujú orientačné cieľové hodnoty (1,6 % ročný nárast využívania energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj záväzná cieľová hodnota pre priemysel: do roku 2030 dosiahnuť 42 % podiel obnoviteľného vodíka na celkovej spotrebe vodíka. Ďalej sa vďaka dohode posilňuje regulačný rámec využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (14,5 % zníženie intenzity skleníkových plynov alebo 29 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečne spotrebe energie). Súčasťou toho je aj kombinovaná čiastočná cieľová hodnota 5,5 % platná pre moderné biopalivá a obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu vrátane minimálnej úrovne 1 % pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu. Tieto cieľové hodnoty majú podporiť ambície EÚ pri zavádzaní obnoviteľného vodíka.

Dohoda takisto obsahuje ustanovenia na podporu integrácie energetického systému prostredníctvom elektrifikácie a využívania odpadového tepla, ako aj zlepšeného systému potvrdení o pôvode na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov. 

Udržateľnejšie využívanie bioenergie v súlade s ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy

Dohodou sa posilňujú kritériá udržateľnosti bioenergie v súlade s väčšími ambíciami Európskej zelenej dohody v oblasti klímy a biodiverzity. V budúcnosti sa tieto kritériá budú vzťahovať skôr na menšie zariadenia: prahová hodnota 20 MW podľa aktuálnej smernice sa zníži na 7,5 MW.  Dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré majú zaručiť, že lesná biomasa sa nebude ťažiť v určitých oblastiach s mimoriadnym významom z hľadiska biodiverzity a ukladania uhlíka. Okrem toho sa v dohodnutých pravidlách stanovuje, že drevná biomasa sa bude musieť používať podľa svojej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty (tzv. kaskádové využívanie biomasy). Zakáže sa poskytovať finančnú podporu na energiu vyrábanú z piliarskych a dyhárenských výrezov, priemyselnej guľatiny, pňov a koreňov. 

Ďalšie kroky

Predmetnú predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Európsky parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho účelom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Zrýchlenie a zintenzívnenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do konca nasledujúceho desaťročia je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou.

Zintenzívnenie našej vlastnej výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov je takisto kľúčovým pilierom plánu REPowerEU, ktorý je stratégiou EÚ, ako čo najskoršie ukončiť dovoz ruských fosílnych palív. V máji 2022 Komisia v rámci plánu REPowerEU navrhla ešte viac urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane zvýšenia záväzného cieľa v tejto oblasti vytýčeného v balíku „Fit for 55“ v rámci právnych predpisov Európskej zelenej dohody.

Súvisiace odkazy

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (europa.eu).

Komisia víta politickú dohodu, ktorú dosiahol Európsky parlament a Rada. Na jej základe narastie príspevok sektora námornej dopravy k dosahovaniu celoúnijného cieľa znížiť čisté emisie skleníkových plynov o minimálne 55 % do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Spoluzákonodarcovia sa dohodli na iniciatíve FuelEU Maritime. Ide o nové nariadenie EÚ, ktoré zaručí postupné znižovanie intenzity skleníkových plynov z palív používaných v sektore lodnej dopravy: o 2 % v roku 2025 a do roku 2050 až o 80 %. Toto opatrenie podporuje využívanie čistejších palív a energie, a teda pomôže zmierniť emisie skleníkových plynov sektora lodnej dopravy.

Dohoda dopĺňa predbežnú dohodu dosiahnutú 18. decembra 2022 o zahrnutí emisií z lodnej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Obe sú kľúčovými iniciatívami v úsilí EÚ znížiť emisie v námornom sektore.

Dekarbonizácia námornej dopravy

Na vodnú dopravu v EÚ pripadli v roku 2021 3 až 4 % celkových emisií CO₂. Napriek útlmu činnosti v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID sa očakáva rast lodnej dopravy. Dôvodom je rastúci dopyt po primárnych zdrojoch a kontajnerovej doprave.

Iniciatíva FuelEU Maritime pomôže dekarbonizovať sektor námornej dopravy: stanoví maximálne limity ročnej intenzity skleníkových plynov vznikajúcich pri spotrebe energie na lodiach. Tieto cieľové hodnoty budú časom čoraz ambicióznejšie: zámerom je stimulovať a odrážať očakávaný technologický vývoj a zvýšenú výrobu obnoviteľných a nízkouhlíkových lodných palív. Cieľové hodnoty sa nevzťahujú len na CO₂, ale takisto na emisie metánu a oxidu dusného počas celého životného cyklu palív.

Ďalej nové pravidlá zavádzajú dodatočnú požiadavku nulových emisií v kotvisku: osobné i kontajnerové lode v prístavoch budú povinne musieť využívať pobrežné zásobovanie elektrickou energiou alebo technológie s nulovými emisiami. Zámerom je zmierniť emisie znečisťujúce ovzdušie v prístavoch, ktoré sú často v blízkosti husto osídlených oblastí.

Iniciatíva FuelEU Maritime vychádza z technologicky neutrálnej koncepcie založenej na cieľoch. Umožňuje tak inováciu a vývoj nových palivových technológií, ktoré dokážu plniť potreby budúcnosti. Okrem toho prevádzkovateľom zaručuje slobodu zvoliť si palivové technológie v závislosti od profilu lode alebo operácie. V nariadení sa stanovuje aj mechanizmus dobrovoľného združovania. V rámci systému budú môcť lode zlúčiť svoju bilanciu súladu s jednou alebo viacerými ďalšími loďami. Bude to teda celé združenie lodí, ktoré bude musieť splniť limit intenzity skleníkových plynov v priemere.

Harmonizovaný mandát EÚ zachová rovnaké podmienky pre všetkých. Takisto zaručí rast na trhu s udržateľnými námornými palivami i naďalej dobré fungovanie námornej dopravy a jej prínos k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy. Dosiahne to zvýšením dopytu po obnoviteľných a nízkouhlíkových palivách. Prevádzkovateľom lodí a výrobcom palív zaručí právnu istotu a pomôže odštartovať výrobu udržateľných námorných palív vo veľkom. To potom zas pomôže zmenšiť cenový rozdiel medzi fosílnymi palivami a udržateľnými alternatívami. Do harmonizovaného mandátu sa zahrnul aj osobitný systém stimulov, ktorý má podporiť zavádzanie obnoviteľných palív nebiologického pôvodu s vysokým potenciálom dekarbonizácie.

Ďalšie kroky

Politickú dohodu treba teraz formálne prijať. Keď tak Európsky parlament a Rada urobia, nové pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a začnú sa uplatňovať 20 dní po uverejnení.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Ak chce Európa tento cieľ dosiahnuť, musí do roku 2030 znížiť svoje emisie aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Predmetná dohoda je ďalším dôležitým krokom v procese prijímania legislatívneho balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia vypracovala v záujme naplnenia Európskej zelenej dohody. Nesie sa v rovnakom duchu ako iné politické dohody o častiach tohto balíka. Nedávnym príkladom je dohoda o silnejších pravidlách na podporu energetickej efektívnosti. 

Námorná doprava prispieva približne k 75 % objemu zahraničného obchodu EÚ a 31 % objemu obchodu v rámci EÚ, preto predstavuje základný prvok dopravného systému Európy a zohráva kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve. Palivový mix používaný v odvetví námornej dopravy v súčasnosti závisí výlučne od fosílnych palív. Na dosiahnutie klimatickej neutrality musí EÚ do roku 2050 znížiť emisie z dopravy, vrátane emisií z námornej dopravy, o 90 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990). Intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív na základe iniciatívy FuelEU Maritime a väčšia podpora inovácií na riešenie vplyvu sektora lodnej dopravy na životné prostredie budú mať zásadný význam pre EÚ, ak chce dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy podľa Parížskej dohody a naplniť Európsku zelenú dohodu.

Ďalšie informácie

Návrhy z balíka Fit for 55

Návrh iniciatívy FuelEU Maritime

Predbežná dohoda o rozšírení systému EU ETS na emisie z námorného sektora

Znižovanie emisií zo sektora lodnej dopravy