Komisia oceňuje nedávne hlasovanie Európskeho parlamentu, ktoré umožní rýchle vykonávanie viacerých návrhov Komisie na riešenie krízy spôsobenej koronavírusom. Toto hlasovanie umožní: bezprecedentné presmerovanie finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na riešenie dôsledkov krízy v oblasti verejného zdravia (iniciatíva CRII+); poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov EÚ vo výške 3,08 miliardy EUR na zdravotnú starostlivosť (nástroj núdzovej podpory) a núdzovú zdravotnícku rezervu (rescEU); poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov pre Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a viacero ďalších podporných opatrení. Schválenie Parlamentu nasleduje po tom, ako členské štáty EÚ v Rade urýchlene schválili väčšinu iniciatív, pričom iniciatíva CRII+ a odloženie uplatňovania nariadenia o zdravotníckych pomôckach sa ešte musia prijať v Rade.

Presmerovanie všetkých finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na boj proti núdzovej situácii

V súlade s návrhom Komisie sa teraz všetky neviazané finančné prostriedky z aktuálnych fondov politiky súdržnosti zmobilizujú na riešenie dôsledkov krízy v oblasti verejného zdravia. Na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky mohli presmerovať tam, kde sú najnaliehavejšie potrebné, sa umožnia presuny medzi jednotlivými fondmi, regiónmi a programami politiky. Iniciatíva poskytuje okamžitú likviditu s možnosťou využiť 100 % financovanie EÚ v prípade opatrení súvisiacich s krízou, čo znamená, že na uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ nie je potrebné spolufinancovanie z vnútroštátnych zdrojov. Umožnením flexibilného využívania všetkých dostupných finančných prostriedkov a zjednodušením administratívnych postupov Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus poskytuje bezprecedentnú podporu pre systémy zdravotnej starostlivosti, priemyselné odvetvia a ľudí v celej Európe. Na nákup osobných ochranných prostriedkov pre dobrovoľníkov, ktorí poskytujú pomoc, bude odteraz možné využiť aj Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Základná materiálna pomoc sa môže poskytovať prostredníctvom elektronických poukážok, čím sa zníži riziko nákazy dobrovoľníkov, ktorí môžu naďalej pomáhať bezdomovcom, deťom žijúcim v chudobe a ľuďom, ktorí sú závislí od potravinových bánk. 

2,7 miliardy EUR pre nástroj núdzovej podpory pre sektor zdravotníctva

Nástroj núdzovej podpory pomôže financovať naliehavé zdravotnícke potreby, ako sú masky a respirátory, preprava zdravotníckeho vybavenia a pacientov v cezhraničných regiónoch, vysielanie zdravotníckych pracovníkov do problémových oblastí nákazy a výstavba mobilných poľných nemocníc. Komisia bude môcť priamo obstarávať vybavenie v mene členských štátov EÚ a pomoc nasmeruje tam, kde je najviac potrebná. Komisia už spolupracuje s členskými štátmi na identifikácii a uprednostnení najnaliehavejších potrieb. Na zvládnutie tohto procesu bola zriadená pracovná skupina Komisie. EÚ bude môcť v strednodobom až dlhodobom horizonte dopĺňať úsilie členských štátov o hromadné testovanie a lekársky výskum, pričom počas krízy bude reakciu koordinovať Komisia.

380 miliónov EUR na zdravotnícku rezervu rescEU

S cieľom zlepšiť pripravenosť na krízu v celej EÚ sa vytvorí európska zdravotnícka rezerva a vybavenie sa bude nachádzať v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Za obstarávanie vybavenia bude zodpovedný hostiteľský štát alebo štáty a 100 % zdravotníckej rezervy bude financovať Komisia. Distribúciu vybavenia bude riadiť Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie, ktoré zabezpečí, aby sa vybavenie dostalo tam, kde je najviac potrebné. Prvým hostiteľským štátom bude Rumunsko. Výroba prvých pľúcnych ventilátorov sa už začala.

3,6 milióna EUR pre Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

Tieto nové finančné prostriedky posilnia schopnosť ECDC identifikovať, posudzovať a oznamovať ohrozenia ľudského zdravia prenosnými chorobami, a najmä zvýšia kapacitu odborníkov.

Odloženie uplatňovania nariadenia o zdravotníckych pomôckach

Európsky parlament podporil návrh Komisie odložiť uplatňovanie nariadenia o zdravotníckych pomôckach o jeden rok, aby členské štáty, zdravotnícke inštitúcie a sektor zdravotníctva mali možnosť uprednostniť boj proti koronavírusu. Tento návrh zohľadňuje bezprecedentné výzvy pandémie a potrebu zvýšenej dostupnosti životne dôležitých zdravotníckych pomôcok v celej EÚ. Pokiaľ ide o toto dôležité opatrenie, Komisia počíta s tým, že Rada ho čoskoro plne podporí.

Podpora pre rybárov a poľnohospodárov

Európsky námorný a rybársky fond sa teraz upraví, aby sa zmiernil vplyv koronavírusu v sektore produkcie plodov mora. Členské štáty budú môcť poskytovať podporu na dočasné zastavenie rybolovných činností a skladovanie produktov rybolovu a akvakultúry. Pomoc sa poskytne aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky: umožní sa väčšia flexibilita pri využívaní finančných nástrojov, členské štáty budú môcť ľahšie presúvať finančné prostriedky v rámci programov rozvoja vidieka a zmierni sa administratívny tlak na vnútroštátne orgány, ktoré sa zaoberajú programami rozvoja vidieka.

Dodatočné prostriedky na iné priority

Uvoľňujú sa dodatočné finančné prostriedky na reorganizáciu výdavkov EÚ na tento rok v súlade s najnovšími prioritami. Okrem toho, že tieto návrhy opravných rozpočtov uvoľňujú prostriedky na podporu sektoru zdravotníctva, poskytnú zároveň:

• 45 miliónov EUR na repatriáciu štátnych príslušníkov, ktorí uviazli mimo EÚ,
• 350 miliónov EUR na pomoc pri riadení migrácie v Grécku, a to nad rámec núdzovej pomoci vo výške 350 miliónov EUR, ktorá už bola poskytnutá, čím sa naplní záväzok Komisie urýchlene zmobilizovať ďalších 700 miliónov EUR na zvládnutie mimoriadnych výziev v oblasti migrácie a kontroly hraníc v Grécku,
• 100 miliónov EUR na pomoc Albánsku na rekonštrukciu po ničivom zemetrasení z 26. novembra 2019,
• dodatočné finančné prostriedky vo výške 3,3 milióna EUR pre európsku prokuratúru (EPPO) na navýšenie jej rozpočtu na rok 2020. Tieto financie umožnia EPPO napríklad rýchlejšie nabrať kvalifikovaný personál a zakúpiť IT vybavenie, aby mohla začať riešiť prvé prípady. Spolu s podporou pre EPPO, ktorá jej už bola poskytnutá na riadenie prípadov začiatkom roka, sa tak celkové finančné krytie EPPO na rok 2020 navýši o 48 %.

Ďalšie informácie

Prehľad: Reakcia EÚ na koronavírus – aktuálne informácie

Webová stránka reakcie Európskej komisie na koronavírus

Otázky a odpovede o Investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus Plus: Nové akcie na mobilizáciu kľúčových investícií a zdrojov

Prehľad: Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus

Prehľad: Reakcia na koronavírus: Podpora sektoru rybolovu a akvakultúry

Nástroj núdzovej podpory v rámci Únie pre sektor zdravotníctva – otázky a odpovede

Prehľad: Nástroj núdzovej podpory Európskej únie pre sektor zdravotníctva –

Koronavírus: Komisia zvyšuje rozpočet na leteckú repatriáciu občanov a rezervu rescEU

Návrh opravného rozpočtu č. 1

Návrh opravného rozpočtu č. 2

Úplný balík legislatívnych návrhov k nástroju núdzovej podpory pre sektor zdravotníctva

Komisia navrhuje odložiť uplatňovanie nariadenia o zdravotníckych pomôckach, aby uprednostnila boj proti pandémii koronavírusu

Komisia v spolupráci s predsedom Európskej rady predložila spoločný európsky plán na postupné rušenie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy prijatých v dôsledku vypuknutia nákazy koronavírusom.

Aj keď sme stále ešte v režime zabraňovania šíreniu nákazy, nevyhnutné výnimočné opatrenia, ktoré členské štáty a EÚ prijali, prinášajú svoje výsledky. Vďaka nim sa spomalilo šírenie vírusu a zachránili sa tisíce životov. Tieto opatrenia a s nimi spojená neistota však pre ľudí, spoločnosť a ekonomiku znamenajú nemalé náklady a nemôžu byť časovo neobmedzené.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Záchrana životov a ochrana Európanov pred koronavírusom je našou hlavnou prioritou. Zároveň je načase myslieť na budúcnosť a zamerať sa na ochranu živobytia. Napriek tomu, že sa podmienky v členských štátoch stále veľmi líšia, všetci Európania sa právom pýtajú, kedy a v akom poradí sa môžu opatrenia na obmedzenie pohybu zrušiť. Zodpovedné plánovanie na mieste, ktoré rozumne vyváži záujmy ochrany verejného zdravia a fungovania našich spoločností, potrebuje pevný základ. Komisia preto vypracovala prehľad usmernení, kritérií a opatrení, ktorý poskytuje základ pre uvážené opatrenia. Sila Európy spočíva v jej sociálnej a hospodárskej rovnováhe. Navzájom sa jeden od druhého učíme a pomáhame našej Európskej únii dostať sa z tejto krízy.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Návrat do normálu po ukončení obmedzení pohybu v dôsledku nákazy koronavírusom si bude vyžadovať starostlivo koordinovaný a európsky prístup medzi členskými štátmi, založený na vedeckých poznatkoch a solidarite. Je nevyhnutné, aby naše systémy zdravotnej starostlivosti dokázali zabezpečiť liečbu väčšieho počtu nových prípadov, aby boli k dispozícii základné lieky a vybavenie a aby sme mali potrebnú kapacitu na rozsiahle testovanie a sledovanie šírenia nákazy. Uvedomujeme si, že táto cesta bude dlhá a postupná a že dôsledky tejto bezprecedentnej zdravotnej krízy budú dlhotrvajúce. Kým nebude vyvinutá účinná liečba a vakcína, budeme sa musieť s týmto vírusom naučiť žiť. Európa sa však opäť zotaví, spoločne a jednotne. To je jediná cesta.“

Berúc do úvahy špecifiká jednotlivých krajín sa v spoločnom európskom pláne stanovujú tieto kľúčové zásady:

• Základom je správne načasovanie. Rozhodnutie o tom, kedy uvoľniť obmedzenie pohybu, by malo vychádzať z týchto kritérií:

o epidemiologické kritérium, z ktorého je zjavné, že počas dlhšieho obdobia sa šírenie ochorenia výrazne znížilo a stabilizovalo.

o dostatočná kapacita systému zdravotnej starostlivosti zohľadňujúca napr. obsadenosť jednotiek intenzívnej starostlivosti, ako aj dostupnosť zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckeho materiálu.

o primeraná monitorovacia kapacita vrátane kapacity na rozsiahle testovanie v záujme rýchlej detekcie a izolovania nakazených osôb, ako aj kapacity na sledovanie a vyhľadávanie.

• Potrebujeme európsky prístup. Hoci sa načasovanie a postupy zrušenia opatrení na zamedzenie šírenia nákazy v jednotlivých členských štátoch líšia, potrebujeme spoločný rámec opierajúci sa o:

o vedecké poznatky zamerané na verejné zdravie, zohľadňujúce skutočnosť, že súčasťou ukončenia reštriktívnych opatrení je dosiahnutie rovnováhy medzi prínosom pre verejné zdravie a spoločenským a hospodárskym dosahom.

o koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom zabrániť negatívnym vedľajším účinkom. Toto je otázka spoločného európskeho záujmu.

o rešpekt a solidaritu.Toto má zásadný význam pre zdravotné, ako aj sociálno-ekonomické aspekty. Pred tým, než členské štáty zrušia opatrenia, by mali aspoň včas informovať ostatné členské štáty a Komisiu a zobrať do úvahy ich názory.

• Postupné rušenie opatrení na obmedzenie pohybu si vyžaduje sprievodné opatrenia zahŕňajúce:

o zhromažďovanie harmonizovaných údajov a vytvorenie spoľahlivého systému notifikovania a vysledovania kontaktov vrátane využívania digitálnych nástrojov plne rešpektujúcich ochranu osobných údajov;

o rozšírenie kapacity testovania a zosúladenie metodík testovania. Komisia dnes po konzultácii s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb prijala usmernenia týkajúce sa rôznych testov na koronavírus a ich účinnosti;

o zvýšenie kapacity a odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, najmä na riešenie predpokladaného nárastu infekcií po zrušení reštriktívnych opatrení;

o ďalšie posilnenie kapacít v oblasti zdravotníckych a osobných ochranných prostriedkov.

o vyvinutie bezpečných a účinných liečebných postupov a liekov, ako aj vývoj a urýchlené zavedenie vakcíny na zastavenie šírenia koronavírusu.

ĎALŠIE KROKY

V spoločnom európskom pláne sa uvádzajú konkrétne odporúčania, ktoré by členské štáty mali podniknúť pri plánovaní zrušenia opatrení na zamedzenie šírenia nákazy:

• Tieto kroky by mali byť postupné: rušenie opatrení by malo byť rozdelené na viaceré etapy, pričom by medzi jednotlivými etapami mal byť dostatočný odstup, aby bolo možné posúdiť ich dosah.

• Všeobecné opatrenia by sa mali postupne nahradiť cielenými. Ako príklad možno uviesť dlhodobejšiu ochranu najzraniteľnejších skupín; uľahčenie postupného návratu nevyhnutných hospodárskych činností; zintenzívnenie pravidelného čistenia a dezinfekcie dopravných uzlov, obchodov a pracovísk; nahradenie všeobecných núdzových stavov cieleným zasahovaním vlád na zabezpečenie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti.

• Kontroly na vnútorných hraniciach by sa mali zrušiť koordinovane. Cestovné obmedzenia a hraničné kontroly by sa mali odstrániť vtedy, keď bude epidemiologická situácia v pohraničných regiónoch dostatočne porovnateľná. V druhej fáze by mali byť znovu otvorené vonkajšie hranice a malo by sa zohľadňovať šírenie vírusu mimo EÚ.

• Opätovné naštartovanie hospodárskej činnosti by malo byť postupné: existuje niekoľko modelov, ktoré možno uplatňovať, napr. pracovné miesta vhodné na prácu na diaľku, uplatňovanie kritéria hospodárskeho významu, práca na zmeny atď. Celá populácia by sa na pracovisko nemala vrátiť súčasne.

• Zhromažďovanie ľudí by sa malo postupne povoľovať, zohľadňujúc osobitosti rôznych kategórií činností, ako napríklad:

1. školy a univerzity;
2. obchodná činnosť (maloobchod) s možným odstupňovaním;
3. opatrenia týkajúce sa sociálnych kontaktov (reštaurácie, kaviarne) s možným odstupňovaním;
4. masové zhromaždenia.

• Malo by sa pokračovať v úsilí zabrániť šíreniu vírusu organizovaním kampaní na zvýšenie informovanosti s cieľom nabádať občanov, aby dodržiavali prísne hygienické návyky a obmedzovali sociálne kontakty.
• Opatrenia by sa mali nepretržite monitorovať a mala by sa zabezpečiť pripravenosť na prípadný návrat k prísnejším opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy.

Popri zrušení opatrení na obmedzenie pohybu treba strategicky naplánovať obnovu, hospodárske oživenie a opätovné nasmerovanie na udržateľný rast. Zahŕňa to umožnenie dvojitej transformácie na zelenšiu a digitálnu spoločnosť a vyvodenie všetkých záverov zo súčasnej krízy o pripravenosti a odolnosti EÚ. Komisia vypracuje plán obnovy na základe prepracovaného návrhu budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (viacročného finančného rámca) a aktualizovaného pracovného programu Komisie na rok 2020.

SÚVISLOSTI

Komisia v spolupráci s predsedom Európskej rady vypracovala tento plán, ktorý reaguje na výzvu Európskej rady z 26. marca o koordinovanej stratégii zrušenia opatrení. Zohľadnila v ňom odborné znalosti Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a panelu vedeckých odborníkov, ktorý poskytuje Komisii poradenstvo v súvislosti s koronavírusom. Všetky úvahy sú preto očividne založené na vedeckých poznatkoch, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, a ak sa zistia nové skutočnosti a metódy posudzovania, mali by sa revidovať.

Komisia zároveň pokračuje v mobilizácii finančných prostriedkov na podporu výskumu v oblasti vývoja vakcín, liečebných postupov a liekov. Komisia tiež spolupracuje s Európskou agentúrou pre lieky na zefektívnení regulačných krokov, od klinického skúšania až po povolenie na uvedenie na trh. Prioritou bude aj podpora medzinárodnej spolupráce.

S cieľom pomôcť členským štátom získať čo najrýchlejšie potrebné vybavenie vrátane testov Komisia zriadila „stredisko pre výmenu informácií o zdravotníckom vybavení“, začala spoločné verejné obstarávania a vytváranie núdzových zásob prostredníctvom RescEU a navrhla podporiť vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti pomocou nástroja núdzovej podpory.