Európska komisia zverejnila štúdiu, podľa ktorej majú poľnohospodárske výrobky, potraviny a nápoje, ktorých názvy sú chránené ako zemepisné označenia Európskej únie, predajnú hodnotu 74,76 mld. EUR. Viac ako pätina tejto sumy pripadá na vývoz mimo Európskej únie. Štúdia konštatovala, že predajná hodnota výrobku s chráneným názvom je oproti predajnej hodnote podobných, ale necertifikovaných výrobkov v priemere dvojnásobná. 

Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski uviedol: „Európske zemepisné označenia odzrkadľujú bohatstvo a rozmanitosť produktov, ktoré ponúka naše odvetvie poľnohospodárstva. Výhody pre výrobcov sú zjavné. Môžu svoje výrobky predávať za vyššiu cenu tým spotrebiteľom, ktorí majú záujem o autentické regionálne výrobky. Zemepisné označenia sú kľúčovým aspektom našich obchodných dohôd. Celosvetovou ochranou výrobkov predchádzame podvodnému používaniu názvov výrobkov a zachovávame dobré meno európskych poľnohospodárskych potravín a nápojov. Zemepisné označenia chránia lokálnu hodnotu na globálnej úrovni.“

Európske potraviny sú známe tým, že sú bezpečné, výživné a veľmi kvalitné. Tradičné spôsoby výroby prispievajú k cieľu EÚ vytvoriť celosvetový štandard udržateľnosti v potravinárskej výrobe. Systémy kvality EÚ sú zamerané na ochranu názvov špecifických výrobkov a propagáciu ich jedinečných vlastností súvisiacich s ich zemepisným pôvodom, ako aj s výrobným tajomstvom daného regiónu. Tieto názvy sú súčasťou systému práva duševného vlastníctva v EÚ, vďaka čomu sú právne chránené proti napodobovaniu a zneužívaniu. Ochranu poľnohospodárskych výrobkov a vín zabezpečujú „chránené označenie pôvodu“ (CHOP) a „chránené zemepisné označenie“ (CHZO), na liehoviny sa vzťahuje „zemepisné označenie“ (ZO). Európska únia zaviedla aj označenie „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ), ktoré slúži na vyzdvihnutie tradičných aspektov výrobku bez nutnosti ich prepojenia na konkrétnu zemepisnú oblasť. Predajná hodnota poľnohospodárskych výrobkov a potravín s označením ZTŠ je 2,3 mld. EUR.

Štúdia vzala do úvahy všetkých 3 207 názvov výrobkov, ktoré boli chránené v 28 členských štátoch EÚ ku koncu roka 2017 (do konca marca 2020 stúpol celkový počet chránených názvov na 3 322). Štúdia konštatovala, že predajná hodnota výrobku s chráneným názvom je oproti predajnej hodnote podobných, ale necertifikovaných výrobkov v priemere dvojnásobná. 

Takisto sa v nej uvádza, že z hľadiska uvádzania na trh a zvýšenia predaja existuje jasný hospodársky prínos pre výrobcov vďaka vysokej kvalite a dobrej povesti výrobkov, a ochota spotrebiteľov zaplatiť za autentické výrobky viac. 

Štúdia dospela k týmto hlavným zisteniam:

• Vysoká predajná hodnota: Zemepisné označenia a zaručené tradičné špeciality mali v roku 2017 celkovú odhadovanú predajnú hodnotu 77,15 mld. EUR, čo predstavuje 7 % celkovej predajnej hodnoty potravín a nápojov vyrobených v Európe, ktorých odhadovaná hodnota v roku 2017 bola 1 101 mld. EUR. Vína predstavovali viac ako polovicu tejto hodnoty (39,4 mld. EUR), poľnohospodárske výrobky a potraviny 35 % (27,34 mld. EUR) a liehoviny 13 % (10,35 mld. EUR). Z 3 207 názvov výrobkov, ktoré sa v roku 2017 nachádzali v registri (zemepisné označenia aj ZTŠ), išlo v 49 % o vína, v 43 % o poľnohospodárske výrobky a potraviny a v 8 % o liehoviny.
• Vyššia predajná hodnota chránených výrobkov: predajná hodnota výrobkov, na ktoré sa štúdia zamerala, bola oproti predajnej hodnote podobných, ale necertifikovaných výrobkov v priemere dvojnásobná. V prípade vín bola táto hodnota (value premium rate) 2,85, pri liehovinách 2,52 a pri poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách 1,5.
• Skutočne európska politika: Každá krajina EÚ produkuje výrobky, ktorých názvy sú chránené na úrovni EÚ a ktoré reprezentujú tradičné kulinárske dedičstvo regiónov a podieľajú sa na hospodárskom rozvoji agropotravinárskeho odvetvia jednotlivých krajín.
• Vývoz výrobkov so zemepisným označením: výrobky so zemepisným označením predstavujú 15,5 % celkového vývozu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z EÚ. Najväčší podiel majú aj naďalej vína, a to z hľadiska predajnej hodnoty (51 %), ako aj z hľadiska obchodu s krajinami mimo EÚ (50 %). Väčšina výrobkov z EÚ so zemepisným označením putuje do USA, Číny a Singapuru a predstavuje polovicu vývoznej hodnoty týchto výrobkov.

V záujme optimálneho fungovania politiky kvality EÚ sa od 4 novembra 2019 do 3. februára 2020 uskutočnila online verejná konzultácia s cieľom získať od zainteresovaných strán spätnú väzbu k politike. Okrem iných kľúčových zistení sa väčšina respondentov zhodla na tom, že systémy kvality EÚ sú prínosom pre výrobcov i spotrebiteľov. V súhrnnej správe sa uvádza podrobný prehľad spätnej väzby získanej počas verejnej konzultácie.

Súvislosti

Pri výrobkoch s chráneným označením pôvodu (CHOP), chráneným zemepisným označením (CHZO) a zemepisným označením (ZO) v prípade liehovín sa spotrebitelia môžu spoľahnúť na to, že výrobok bol skutočne vyrobený v uvedenom regióne pôvodu a pri jeho výrobe sa použili tradičné znalosti a techniky príslušného regiónu. Hlavný rozdiel medzi CHOP a CHZO spočíva v tom, koľko surovín musí pochádzať z danej oblasti, resp. koľko krokov výroby sa musí v tejto oblasti uskutočniť. Medzi najznámejšie výrobky so zemepisným označením patria: Bayerisches Bier, Champagne, Irish Whiskey, olivy Kalamata, Parmigiano Reggiano, Polska Wódka, Queso Manchego a Roquefort. 

Na druhej strane zaručená tradičná špecialita (ZTŠ) vyzdvihuje tradičné aspekty výrobku, napríklad spôsob výroby alebo zloženie. Výrobok nemusí byť prepojený so žiadnou konkrétnou zemepisnou oblasťou. Ako príklady známych výrobkov so ZTŠ možno uviesť Bacalhau de Cura Tradicional Portuguesa, Amatriciana tradizionale, Hollandse maatjesharing a Kriek.

EÚ uzavrela vyše 30 medzinárodných dohôd, na základe ktorých je mnoho zemepisných označení EÚ uznávaných aj za jej hranicami a zemepisné označenia z tretích krajín sú zas uznávané v EÚ. Tieto zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri obchodných rokovaniach medzi EÚ a inými krajinami. Komisia okrem toho každoročne vynakladá na propagáciu kvalitných výrobkov v EÚ a na celom svete približne 50 mil. EUR.

Členské štáty EÚ s podporou Komisie v reakcii na pandémiu koronavírusu vypracovali súbor nástrojov EÚ na používanie mobilných aplikácií určených na sledovanie kontaktov a varovanie. Ide o súčasť spoločnej koordinovanej koncepcie, ktorá má pomôcť pri postupnom uvoľňovaní opatrení na obmedzenie pohybu, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie z minulého týždňa.

Členské štáty s podporou Komisie od vypuknutia pandémie koronavírusu posudzujú digitálne riešenia súčasnej krízy z hľadiska efektívnosti, bezpečnosti, súkromia a ochrany údajov. Aplikácie na sledovanie kontaktov – ak sú plne v súlade s pravidlami EÚ a dobre koordinované – môžu zohrávať kľúčovú úlohu vo všetkých fázach krízového riadenia, najmä keď dozreje čas na postupné uvoľňovanie opatrení na obmedzenie sociálnych kontaktov. Môžu doplniť existujúce manuálne sledovanie kontaktov a pomôcť prerušiť reťazec prenosu vírusu. K súboru nástrojov sú pripojené usmernenia k ochrane údajov pre takéto mobilné aplikácie, ktoré boli takisto uverejnené dnes.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uvítal tento súbor nástrojov slovami: „Aplikácie na sledovanie kontaktov, ktorých cieľom je obmedziť šírenie koronavírusu, môžu byť užitočné, najmä ako súčasť stratégií členských štátov pri ukončení súvisiacich opatrení. Predpokladom ich využívania, a teda aj ich užitočnosti, sú však silné záruky ochrany súkromia. Zatiaľ čo by sme mali hľadať inovatívne riešenia a v boji proti pandémii čo najlepšie využívať technológie, odmietame ohroziť naše hodnoty a požiadavky na súkromie.“

Komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová uviedla: „Digitálne nástroje budú mať pri ochrane našich občanov a postupnom uvoľňovaní opatrení na obmedzenie pohybu zásadný význam. Mobilné aplikácie nás môžu varovať pred rizikom infekcie a asistovať zdravotníckym orgánom pri sledovaní kontaktov, ktoré je nevyhnutné na prerušenie prenosových reťazcov. V prístupoch k opätovnému otvoreniu našich komunít musíme byť svedomití, kreatívni a flexibilní. Aj naďalej musíme splošťovať krivku a udržiavať ju čo najnižšie. Bez bezpečných digitálnych technológií, ktoré zodpovedajú našim požiadavkám, naša koncepcia nebude efektívna.“

Spoločná koncepcia pre dobrovoľne používané aplikácie na sledovanie kontaktov dodržiavajúce požiadavky na ochranu súkromia

Oznámenie je prvou verziou spoločného súboru nástrojov EÚ, ktorý urýchlene vyvinula sieť elektronického zdravotníctva za spolupráce jej jednotlivých členov s podporou Európskej komisie. Ide o praktickú príručku pre členské štáty pri zavádzaní sledovacích a výstražných aplikácií. V súbore nástrojov sa stanovujú základné požiadavky na tieto aplikácie:

• mali by byť plne v súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia, ako sa uvádzajú v usmerneniach, ktoré boli dnes predložené po konzultácii s Európskym výborom pre ochranu údajov,
• mali by sa zavádzať v úzkej koordinácii s orgánmi verejného zdravotníctva a tieto by ich mali schvaľovať,
• mali by sa inštalovať dobrovoľne a odstrániť, len čo prestanú byť potrebné,
• mali by sa snažiť využívať najnovšie technologické riešenia poskytujúce čo najspoľahlivejšiu ochranu súkromia. Pravdepodobne sa budú opierať o technológiu Bluetooth na určovanie blízkosti a nebudú umožňovať lokalizáciu osôb,
• mali by byť založené na anonymizovaných údajoch: používateľov, ktorí boli počas určitého obdobia v blízkosti infikovanej osoby, môžu varovať, aby sa dali otestovať alebo sa izolovali, ale bez toho, aby odhalili identitu infikovaných,
• mali by byť interoperabilné v celej EÚ, aby boli občania chránení aj pri prekračovaní hraníc,
• mali by vychádzať z uznávaných epidemiologických usmernení a odrážať najlepšie postupy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a prístupnosti,
• mali by byť bezpečné a efektívne. 

Hoci takéto aplikácie umožňujú jednoduchšie, rýchlejšie a efektívnejšie sledovanie než tradičné metódy založené na rozhovoroch s infikovanými pacientmi, bude sa pokračovať aj v manuálnom sledovaní občanov, ktorí by mohli byť zraniteľnejší voči infekcii, ale je menej pravdepodobné, že by mali smartfón, ako sú napríklad seniori alebo osoby so zdravotným postihnutím.

V budúcich verziách súboru nástrojov sa môže vypracovať spoločný prístup k iným funkciám, najmä k spracúvaným informáciám a sledovaniu príznakov.

Ďalšie kroky

V súbore nástrojov sa zohľadňujú najnovšie najlepšie postupy pri používaní mobilných sledovacích a výstražných aplikácií, ktoré by mali pomôcť pri riešení súčasnej krízy. Je súčasťou prebiehajúceho procesu, v rámci ktorého členské štáty spolupracujú na tom, aby v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch navrhli a zdokonalili používanie tohto a iných praktických nástrojov. Táto prvá verzia sa bude ďalej obohacovať na základe skúseností členských štátov.

Orgány verejného zdravotníctva posúdia efektívnosť aplikácií na národnej aj cezhraničnej úrovni do 30. apríla 2020. Členské štáty by mali o svojich opatreniach informovať do 31. mája 2020 a mali by ich sprístupniť ostatným členským štátom a Komisii na partnerské preskúmanie. Komisia posúdi dosiahnutý pokrok a od júna 2020 bude počas trvania krízy pravidelne uverejňovať správy, odporúčať opatrenia alebo informovať o postupnom ukončovaní opatrení, ktoré sa už nebudú považovať za potrebné.