Zo správy Eurostatu vyplýva pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, uverejnil dokument s názvom Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ, vydanie 2023, v ktorom sa uvádza štatistický prehľad o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja (SDG) v EÚ. Správa sa uverejňuje spolu s jarným balíkom európskeho semestra s cieľom zvýšiť jej význam pre politiku, a tým splniť záväzok tejto Komisie začleniť ciele udržateľného rozvoja do európskeho semestra, čo je úloha zverená komisárovi Gentilonimu.

Z údajov uvedených v správe vyplýva, že EÚ zaznamenala za posledných päť rokov pokrok pri dosahovaní väčšiny cieľov, a to v súlade s prioritami Komisie v kľúčových oblastiach politiky, ako sú Európska zelená dohoda, 8. environmentálny akčný program a akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Z údajov vyplýva, že EÚ výrazne pokročila pri dosahovaní mnohých sociálno-ekonomických cieľov, zatiaľ čo v environmentálnej oblasti sa očakáva väčší pokrok, keďže členské štáty plnia ambiciózne ciele Európskej zelenej dohody.

V správe sa po prvýkrát analyzoval krátkodobý vplyv súčasných kríz na ciele udržateľného rozvoja. To zahŕňa energetickú krízu v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine a „následnými otrasmi“ v súvislosti s pandémiou. Správa obsahuje aj kapitolu so zlepšenou analýzou vplyvu presahovania spotreby EÚ do zvyšku sveta.

Kľúčové zistenia

Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov zaznamenala EÚ významný pokrok pri dosahovaní troch cieľov udržateľného rozvoja a mierny pokrok pri plnení väčšiny ostatných. Konkrétne:

• EÚ dosiahla najväčší pokrok pri zabezpečovaní dôstojnej práce a hospodárskeho rastu (SDG č. 8). V roku 2022 dosiahla miera zamestnanosti v EÚ novú rekordnú úroveň 74,6 %, zatiaľ čo miera dlhodobej nezamestnanosti v EÚ klesla na nové rekordné minimum.
• Významný pokrok sa dosiahol aj pri plnení cieľov znižovania chudoby (SDG č. 1) a zlepšovania rodovej rovnosti (SDG č. 5). Podiel ľudí nadmerne zaťažených nákladmi na bývanie sa od roku 2015 znížil a hodinové príjmy žien dobiehajú príjmy mužov.
• Značný pokrok sa dosiahol aj pri znižovaní nerovností (SDG č. 10), zabezpečovaní kvalitného vzdelávania (SDG č. 4), podpore mieru a osobnej bezpečnosti na území EÚ a pri zlepšovaní prístupu k spravodlivosti a dôvery v inštitúcie (SDG č. 16). Rozdiely v príjmoch medzi bohatšími a chudobnejšími skupinami obyvateľstva sa zmenšili a EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa 45 % podielu obyvateľstva s terciárnym štúdiom. Život v EÚ sa v posledných málo rokoch stal bezpečnejším, keďže počet úmrtí v dôsledku vraždy alebo útoku a vnímaný výskyt trestnej činnosti, násilia a vandalizmu v európskych štvrtiach výrazne poklesol. EÚ okrem toho zaznamenala pozitívny posun pri dosahovaní cieľov v oblasti zdravia a života (SDG č. 3) napriek neúspechom spôsobeným pandémiou COVID-19, ako aj v oblasti inovácií a infraštruktúry (SDG č. 9).
• Mierny pokrok bol zaznamenaný v prípade trendov v oblasti zodpovednej spotreby a výroby (SDG č. 12), udržateľných miest a obcí (SDG č. 11), života pod vodou (SDG č. 14), žiadneho hladu (SDG č. 2), čistej vody a hygieny (SDG č. 6) a dostupnej a čistej energie (SDG č. 7).
• Ďalší pokrok sa očakáva pri troch cieľoch – opatrenia v oblasti klímy (SDG č. 13), život na pevnine (SDG č. 15) a globálne partnerstvá (SDG č. 17), keďže členské štáty EÚ sú pripravené plniť vyššiu úroveň ambícií v oblasti environmentálnych cieľov stanovených na úrovni EÚ. Pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy (SDG č. 13), EÚ si na rok 2030 stanovila veľmi ambiciózne a bezprecedentné ciele a ich dosiahnutie si v porovnaní s minulými trendmi bude vyžadovať väčšie úsilie. EÚ už zaviedla politické opatrenia na dosiahnutie tohto dodatočného úsilia, najmä prostredníctvom balíka Fit for 55, s revíziou systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a nariadenia o spoločnom úsilí, v ktorom sa stanovujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov pre členské štáty. EÚ si stanovila ambicióznejšie ciele na rok 2030 aj v oblasti energetiky. To znamená, že sa očakáva, že v nadchádzajúcich rokoch sa prejaví výraznejší pokrok aj v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v EÚ. Pokiaľ ide o život na pevnine (SDG č. 15), napriek tomu, že suchozemské chránené oblasti sa od roku 2013 rozšírili, EÚ naďalej čelí neustálemu poklesu populácie bežných druhov vtákov a motýľov žijúcich v trávnych porastoch. Ďalšie úsilie potrebné na zvrátenie degradácie ekosystémov sa predpokladá v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, v EÚ pre lesy do roku 2030, ktorá sa začala realizovať tento rok, a v stratégii EÚ v oblasti pôdy, v ktorej sa stanovuje cieľ do roku 2030 obnoviť degradovanú krajinu a pôdu a bojovať proti rozširovaniu púští. Pokiaľ ide o partnerstvá za ciele (SDG č. 17), trend čiastočne odráža cyklické účinky, a najmä nárast verejného dlhu v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.

Súvislosti

Ciele udržateľného rozvoja sú už dlhodobo v centre záujmu tvorby európskych politík, sú pevne zakotvené v európskych zmluvách a začlenené do kľúčových projektov, odvetvových politík a iniciatív Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré Organizácia Spojených národov (OSN) prijala v septembri 2015, poskytli nový stimul pre globálne úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja. Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja – komplexný prístup, EÚ sa plne zaviazala k Agende 2030 a jej vykonávaniu.

Predmetná publikácia je siedmou zo série každoročných monitorovacích aktivít, ktoré Eurostat začal v roku 2017. Vychádza zo súboru ukazovateľov EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorý bol vypracovaný na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ. Zámerom správy o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja je poskytnúť objektívne posúdenie toho, či EÚ (podľa vybraných ukazovateľov) pokročila za posledné päťročné a pätnásťročné obdobia v plnení týchto cieľov.

Trendy ukazovateľov sa hodnotia na základe ich priemernej ročnej miery rastu za posledných päť rokov. V prípade 22 ukazovateľov s kvantitatívnymi cieľmi EÚ sa posudzuje pokrok pri dosahovaní týchto cieľov. Tieto ciele existujú najmä v oblasti zmeny klímy, biodiverzity, Európskeho piliera sociálnych práv, spotreby energie a vzdelávania. Všetky ostatné ukazovatele sa posudzujú podľa smerovania a rýchlosti zmeny.

Ďalšie informácie

• Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ, vydanie 2023
• Udržateľný rozvoj v Európskej únii – štatistická príloha k dobrovoľnému preskúmaniu EÚ, vydanie 2023
• Interaktívna publikácia „Ciele udržateľného rozvoja a ja“
• Vizualizačný nástroj „Prehľad jednotlivých krajín v oblasti cieľov udržateľného rozvoja“
• Vysvetlenie štatistík – články o udržateľnom rozvoji v EÚ
• Tematický oddiel venovaný ukazovateľom udržateľného rozvoja EÚ
• Databáza ukazovateľov udržateľného rozvoja EÚ
• Oznámenie Komisie: „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“