Energetická platforma EÚ: Komisia vyhlasuje prvú výzvu pre podniky na spoločný nákup plynu

Komisia vyhlasuje úplne nový postup, pri ktorom majú európske podniky možnosť zaregistrovať svoje potreby nákupu plynu prostredníctvom mechanizmu AggregateEU, a pripraviť sa tak na spoločné nakupovanie plynu na úrovni EÚ. Ide o kľúčový míľnik pre EÚ, aby sa pripravila na ďalšiu zimu a naplnila zásobníky koordinovane a včas. Mala by využiť svoju kolektívnu trhovú silu, aby s medzinárodnými dodávateľmi vyjednala lepšie ceny.

Spoločnosti, ktoré sa zaregistrovali, majú jeden týždeň (teda do 2. mája), aby sa zapojili do tohto prvého kola spájania dopytu. Po tom, ako jednotlivé podniky uvedú svoj dopyt, požadovaný objem sa zhrnie a oznámi na svetovom trhu. Keď mechanizmus AggregateEU pre kolektívny európsky dopyt ukáže vhodné ponuky medzinárodných dodávateľov plynu, zapojené spoločnosti začnú s dodávateľmi rokovať o zmluvných podmienkach a dodávkach plynu. Komisia sa na týchto rokovaniach nebude nijakým spôsobom podieľať. Prvé nákupné zmluvy sa očakávajú pred letom.

Ďalšie ponukové konania budú prebiehať pravidelne: každé dva mesiace v priebehu nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia. Možnosť zapísať sa do mechanizmu AggregateEU zostáva pre spoločnosti otvorená. Doteraz sa zaregistrovalo 76 spoločností, pričom ďalšie sú v procese registrácie. Navyše je 11 spoločností pripravených poskytovať služby ako centrálny nákupca alebo zástupca iných podnikov (pozri Otázky a odpovede).

Členské štáty sa zaviazali podieľať sa na agregácii dopytu pri minimálne 15 % svojho cieľového stavu zásobníkov, čo predstavuje približne 13,5 miliardy metrov kubických plynu ročne. Cieľové hodnoty naplnenia zásobníkov a spoločného nákupu plynu sa dohodli v roku 2022 ako núdzové opatrenie v snahe reagovať jednak na skutočnosť, že Rusko zneužíva dodávky energie ako zbraň a jednak na bezprecedentný nárast cien energie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Majú pomôcť znížiť cenové výkyvy, zaručiť bezpečné a spoľahlivé dodávky energie a využiť kolektívnu trhovú váhu Európy. V snahe plniť plán REPowerEU a diverzifikovať dodávky energie do EÚ je ruský plyn zo spoločného nákupu vylúčený.

Súvislosti

AggregateEU je mechanizmom EÚ, ktorý umožňuje spájanie dopytu po plyne a spoločný nákup plynu. Je ústredným prvkom platformy EÚ na nákup energie a má podporiť úsilie EÚ stať sa nezávislou od ruského plynu a nahradiť ho spoľahlivejšími alternatívami. Má zaručiť dostatočné dodávky plynu a znížiť riziko, že by sa spoločnosti začali predbiehať v navyšovaní cien na svetovom trhu. Komisia zverila poskytovateľovi služieb Prisma European Capacity Platform GmbH úlohu zriadiť mechanizmus agregácie dopytu a spoločného nákupu prostredníctvom zabezpečenej online platformy. Prístup na ňu majú spoločnosti z krajín EÚ i krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Energetického spoločenstva. Záujem o účasť vyjadrila aj Ukrajina, Moldavsko a Srbsko.

Energetická platforma EÚ bola vytvorená v apríli 2022 na základe mandátu od Európskej rady ako reakcia na nutnosť nájsť iné zdroje než ruský plyn. V októbri 2022 Európska rada schválila spoločné nakupovanie plynu, aby uľahčila rokovania so spoľahlivými partnermi. Snahou je pomocou kolektívnej politickej a trhovej váhy EÚ vytvoriť vzájomne prospešné partnerstvá.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Energetická platforma EÚ

AggregateEU

REPowerEU

Čítať ďalej...

Spoločný nákup plynu: mechanizmus EÚ na zvýšenie energetickej bezpečnosti v Európe – AggregateEU

1. Čo je mechanizmus AggregateEU a ako je prepojený s energetickou platformou EÚ?

AggregateEU je nový mechanizmus EÚ, ktorý umožňuje spájanie dopytu a spoločný nákup plynu na európskej úrovni. Bol zriadený po prijatí nariadenia Rady (EÚ) 2022/2576 (tzv. nariadenie o solidarite), ktorým sa na úrovni EÚ po prvýkrát zaviedlo spájanie dopytu po plyne a jeho spoločný nákup.

Komisia navrhla tento právny predpis 18. októbra 2022, ministri energetiky ho odsúhlasili 24. novembra a formálne bol prijatý 19. decembra ako súčasť súboru nástrojov EÚ na riešenie energetickej krízy. Členské štáty majú podľa nariadenia spájať dopyt plyne, ktorý zodpovedá aspoň 15 % ich príslušných povinností, pokiaľ ide o naplnenie zásobníkov plynu.

Mechanizmus AggregateEU riadi poskytovateľ služieb Prisma European Capacity Platform GmbH, s ktorým Komisia uzavrela zmluvu. Spoločnostiam umožňuje zlúčiť ich dopyt po plyne a na svetovom trhu nájsť najkonkurencieschopnejšie ponuky dodávok. Prostredníctvom tohto mechanizmu prebehne séria verejných súťaží pre dodávateľov, vďaka ktorým budú môcť spoločnosti z EÚ nakupovať potrubný a skvapalnený plyn na svetovom trhu s výnimkou dodávok plynu z Ruska. Vytvorí sa tak transparentný trh dopĺňajúci existujúce obchodné miesta a mnoho spoločností bude mať možnosť priblížiť sa veľkoobchodnému trhu a prípadne aj novým účastníkom na trhu s LNG. Popri veľkých predajcoch tak budú aj menší zákazníci mať príležitosť, najmä vo vnútrozemských krajinách, dostať sa na regionálne alebo globálne trhy s plynom.

Agregácia dopytu a spoločný nákup sú jedným z pilierov činnosti energetickej platformy EÚ, ktorá bola vytvorená s cieľom pracovať na diverzifikácii dodávok plynu do EÚ po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a Európa sa spoločne rozhodla ukončiť svoju závislosť od dovozu ruských fosílnych palív.

Energetická platforma EÚ aktívne oslovuje aj externých dodávateľov energie na medzinárodných trhoch a zapája sa do rokovaní o politických záväzkoch a regulačných podmienkach v snahe zvýšiť objem dodávok plynu. Zodpovedá aj za koordináciu efektívneho využívania plynárenskej infraštruktúry EÚ vrátane optimalizácie dovoznej kapacity skvapalneného zemného plynu, aby sa zabránilo úzkym miestam a aby sa zabezpečili plynulé dodávky plynu do všetkých členských štátov.

2. Kto sa môže zapojiť do mechanizmu AggregateEU?

Účelom mechanizmu AggregateEU je zhromažďovať a združovať dopyt po plyne od spoločností so sídlom v EÚ alebo v krajinách Energetického spoločenstva a včas nájsť zodpovedajúce najkonkurencieschopnejšie ponuky dodávok pre ďalšie vtlačné obdobie. To znamená, že agregácia dopytu je otvorená pre spoločnosti využívajúce plyn, ako aj pre spoločnosti obchodujúce s plynom zo všetkých krajín EÚ a zo zmluvných strán Energetického spoločenstva (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo*, Moldavsko, Čierna Hora, Severomacedónska republika, Srbsko, Ukrajina).

Na to, aby sa spoločnosti mohli zúčastniť na verejných súťažiach, musia sa najprv zaregistrovať u poskytovateľa služby PRISMA a prihlásiť sa do mechanizmu AggregateEU. Ako dodávatelia sa môžu zapájať spoločnosti z EÚ aj z krajín mimo Únie s výnimkou ruských spoločností.

Podľa nariadenia o uskladňovaní plynu musia členské štáty EÚ zabezpečiť, aby miestne spoločnosti nahlásili svoj dopyt zodpovedajúci 15 % povinností každého členského štátu, pokiaľ ide o naplnenie zásobníkov plynu. Spoločnosti však plyn budú nakupovať na úplne dobrovoľnom základe. Každá spoločnosť sa môže zapojiť do ktorejkoľvek verejnej súťaže v rámci mechanizmu AggregateEU buď ako predávajúci, alebo ako kupujúci, ale nie v oboch funkciách?.

3. Čo znamená prvá výzva na predloženie údajov o dopyte po plyne pre spoločný nákup a aké sú ďalšie kroky?

Súčasne uverejnená výzva predstavuje dôležitý krok v procese k spoločnému nákupu plynu. Je to prvýkrát, čo spoločnosti môžu predložiť údaje o svojom dopyte po plyne prostredníctvom agregačného mechanizmu na úrovni EÚ. Umožní nám to spoločne sa pripraviť na ďalšiu zimu a čo najlepšie využiť vtlačné obdobie.

Prvá príležitosť na vyjadrenie záujmu o nákup plynu prostredníctvom mechanizmu AggregateEU bude dostupná do 2. mája a oznámené objemy dopytu sa následne agregujú. V polovici mája bude nasledovať výberové konanie, ktoré má pritiahnuť ponuky od globálnych dodávateľov plynu a uspokojiť daný dopyt. Výberové konania bude organizovať mechanizmus AggregateEU s cieľom prilákať konkurenčné ponuky dodávok. V ďalšej fáze sa vytvorí kontakt medzi spoločnosťami EÚ a dodávateľmi, aby mohli začať rokovať o podmienkach zmlúv na dodanie plynu.

Takéto verejné súťaže sa budú uskutočňovať pravidelne, približne každé dva mesiace až do konca roka 2023. Spoločnosti tak budú môcť každý raz uzavrieť zmluvu na dodanie plynu na nasledujúcich 12 mesiacov. EÚ to pomôže dosiahnuť jej cieľ spoločne nakúpiť 15 % ročným cieľom v oblasti skladovania plynu a podporiť včasný proces naplnenia zásobníkov pred nasledujúcou zimnou sezónou.

Členské štáty EÚ musia do 1. novembra 2023 naplniť svoje zásobníky plynu na 90 % kapacity. Zásoby plynu boli k 24. aprílu 2023 na úrovni 57 %.

4. Zúčastňuje sa Komisia aktívne na rokovaniach o zmluvách a nákupe plynu?

Nie, Komisia sa nezapojí do nákupu plynu a nebude vlastniť žiadny plyn. Akékoľvek uzatváranie zmlúv o plyne sa uskutočňuje mimo mechanizmu a zmluvy o dodávkach nebude podpisovať Komisia ani spoločnosť Prisma, ale zúčastnené spoločnosti. Je to dôležité na zaistenie dôvernosti transakcií, zachovanie obchodného tajomstva a zabezpečenie súladu s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ. Pravidlá hospodárskej súťaže sa budú uplatňovať na výmenu informácií, ktorá sa uskutočňuje v rámci spoločného nákupu plynu.

Citlivé obchodné informácie by si mali vymieňať len bilaterálne zástupca iných podnikov/prepravca alebo centrálny nákupca na jednej strane a jeho jednotliví zákazníci na strane druhej. Tieto dvojstranné výmeny by sa mali obmedziť na to, čo je nevyhnutné na účely rokovania a vykonávania príslušných dohôd o nákupe plynu.

Úlohou Komisie je vytvoriť mechanizmus AggregateEU, naplánovať agregáciu a proces výberového konania s poskytovateľom služieb PRISMA a spolupracovať s členskými štátmi a spoločnosťami v snahe informovať ich a podporovať ich účasť. Komisia bude informovaná o výsledkoch obstarávacieho procesu, pričom niektoré údaje sa budú zdieľať na účely sledovania a transparentnosti.

5. Aká je pridaná hodnota pre spoločnosti, keď sa zúčastnia na agregácii dopytu a spoločnom nákupe?

AggregateEU ponúka popri existujúcich trhových miestach alebo postupoch novú príležitosť na obstaranie plynu, a to so zvýšenou transparentnosťou a intenzívnejšou spoluprácou. Účasť spoločností ako kupujúcich a predávajúcich v rámci mechanizmu AggregateEU bude bezplatná. Pre menšie subjekty alebo subjekty vo vnútrozemských krajinách má mimoriadny význam zabezpečiť si stabilné dodávky plynu za nižšie ceny vďaka tomu, že získajú prístup k novým dodávateľom a využijú kolektívnu váhu EÚ na trhoch. Môžu profitovať z agregácie dopytu vzhľadom na veľkosť svojho dopytu alebo nedostatok skúseností s uzatváraním zmlúv na dodávky LNG. Tento prístup by sa mohol dosiahnuť najmä pomocou centrálnych nákupcov alebo zástupcov iných podnikov, ktorí budú poskytovať podporu pri rokovaniach o dodávkach plynu a ich preprave. Dodávateľom platforma ponúka možnosť zabezpečiť zmluvy na agregované objemy plynu a získať prístup na nové trhy a k novým odberateľom.

6. Ako budú spoločnosti rokovať o kolektívnom nákupe a dodávke plynu?

Úlohu rokovať o dodávateľských zmluvách a dodacích podmienkach budú mať kupujúci a predávajúci. Tieto rokovania sa uskutočnia mimo mechanizmu AggregateEU a nie sú v právomoci poskytovateľa služieb. AggregateEU slúži len ako mechanizmus na agregáciu dopytu, verejnú súťaž a zosúladenie dopytu s ponukou.

Komisia s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi spoločnosťami, ktoré majú záujem o spoločný nákup plynu, navrhuje dva typy modelu spolupráce: model centrálneho nákupcu a model zástupcu iných podnikov.

Centrálny nákupca je spoločnosť (prípadne veľká plynárenská spoločnosť), ktorá na základe dvojstrannej zmluvy súhlasí s nákupom plynu v mene iných spoločností. V prípadoch, keď individuálna spoločnosť žiadajúca o určitý objem nedosiahne minimálnu prahovú hodnotu 300 000 MWh v prípade LNG a 5 000 MWh v prípade potrubného plynu a/alebo nemá potrebnú úverovú bonitu a odbornosť na vyjednávanie a uzatváranie kúpnych zmlúv, môže sa rozhodnúť spolupracovať s inými kupujúcimi a prostredníctvom centrálneho nákupcu predložiť spoločnú ponuku.

Zástupca iných podnikov môže poskytovať doplnkové služby spoločnostiam, ktoré už priamo uzavreli dohodu s dodávateľom o nákupe určitého objemu plynu. Môže napríklad poskytovať služby, ako je rezervácia dodacích slotov na termináli LNG, preprava z lode na miesto spotreby alebo podporné služby spoločnostiam, ktoré na to nemajú možnosti alebo licencie. V tomto prípade môžu spoločnosti, ktoré uzavreli zmluvy o dodávkach s podporou mechanizmu AggregateEU, poveriť inú spoločnosť, napríklad prostredného prevádzkovateľa, poskytovaním týchto služieb tak, aby sa plyn dodával tam, kde je dopyt.

PRISMA, poskytovateľ služieb mechanizmu AggregateEU, vyzvala spoločnosti, aby vyjadrili svoj záujem, ak chcú pôsobiť ako centrálny nákupca alebo poverený zástupca. Zoznam týchto spoločností (zatiaľ 11) bol uverejnený na webovom sídle AggregateEU. Spoločnosti, ktoré sa chcú zapojiť do spoločného nákupu plynu s podporou centrálneho nákupcu alebo zástupcu, by sa mali obrátiť na jednu zo spoločností uvedených na webovom sídle AggregateEU.

Spolupráca s inými spoločnosťami nie je povinná, ale je to možnosť, ktorá je k dispozícii a jej účelom je uľahčiť nákup a dodávky plynu v rámci agregácie dopytu. Tieto dva uvedené modely nie sú výlučné, pretože môžu existovať aj iné formy spolupráce, ktorými sa dá dosiahnuť rovnaký cieľ. Spoločnosti môžu uzavrieť zmluvu aj s centrálnym nákupcom alebo zástupcom, ktorý nie je uvedený v zozname na stránke AggregateEU.

7. Ako sa zabezpečí dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ?

Zapojené spoločnosti musia zabezpečiť, aby mechanizmus spoločného nákupu bol v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

Citlivé obchodné informácie by si mali vymieňať len dvojstranne spoločnosti, ktoré ponúkajú služby zástupcu a centrálneho nákupcu, a ich jednotliví zákazníci. Táto dvojstranná výmena by sa mala obmedziť na to, čo je nevyhnutné na účely rokovaní a vykonávania príslušných dohôd. Citlivé obchodné informácie vymieňané v tejto súvislosti možno považovať za nevyhnutné, ak dotknuté spoločnosti vedia vysvetliť, ako súvisia s vyjednávanou dohodou, prečo ich treba postupovať a prečo by boli primerané cieľu dohody.

Ak spoločnosti ponúkajúce službu zástupcu a centrálneho nákupcu pôsobia na tom istom trhu ako jeden z ich zákazníkov, musia zabezpečiť, aby bol prístup k citlivým obchodným informáciám získaným od ich zákazníkov na účely vykonávania ich funkcie zástupcu a centrálneho nákupcu obmedzený na zamestnancov, ktorí vykonávajú danú funkciu, a aby sa takéto informácie nedostali k žiadnym iným zamestnancom v spoločnosti.

Komisia je pripravená pomôcť zainteresovaným spoločnostiam prostredníctvom neformálneho poradenstva vrátane usmerňovacieho listu v rámci oznámenia Komisie o neformálnom poradenstve v súvislosti s novými alebo nevyriešenými otázkami týkajúcimi sa článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa objavujú v jednotlivých prípadoch (usmerňovacie listy) 2022/C 381/07, a na základe odôvodnenej žiadosti podľa odsekov 10 až 12 uvedeného oznámenia.

Ďalšie informácie

Tlačová správa

Technické otázky a odpovede týkajúce sa mechanizmu AggregateEU

Čítať ďalej...

Presadzovanie aktu o digitálnych službách: Komisia otvára Európske centrum pre transparentnosť algoritmov

Spoločné výskumné centrum Komisie v španielskej Seville oficiálne inaugurovalo Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT)

Na podujatí sa zišli zástupcovia inštitúcií Únie, akademickej obce, občianskej spoločnosti a priemyslu. Diskutovali o hlavných výzvach a celospoločenskom význame dohľadu nad využívaním algoritmov. Po videopríhovore komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona malo publikum príležitosť oboznámiť sa s aktuálnou i plánovanou prácou centra ECAT.

Úloha ECAT podľa aktu o digitálnych službách

Akt o digitálnych službách ukladá spoločnostiam, ktoré Európska komisia určila ako veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače, požiadavky na riadenie rizika. Určené platformy podľa tohto rámca budú povinné identifikovať, analyzovať a zmierňovať širokú škálu systémových rizík, ktoré sa na nich môžu vyskytnúť. Ide o to, ako môžu ich služby zvyšovať mieru nezákonného obsahu online a dezinformácie, až po vplyv na slobodu prejavu médií. Rovnako musia posudzovať a zmierňovať konkrétne riziká spojené s rodovo motivovaným násilím a ochranou maloletých a ich duševného zdravia online. Plány určených platforiem a vyhľadávačov na zmierňovanie rizika budú predmetom nezávislého auditu a dohľadu, ktorý bude vykonávať Európska komisia.    

ECAT bude Komisii poskytovať interné technické a vedecké odborné poznatky v snahe zaručiť, aby veľmi veľké online platformy a veľmi veľké online vyhľadávače pri svojich algoritmických systémoch spĺňali požiadavky na riadenie a zmierňovanie rizík i transparentnosti stanovené v akte o digitálnych službách. Okrem iných úloh to zahŕňa vykonávanie technických analýz a posudzovania algoritmov. Medzidisciplinárny tím dátových vedcov, odborníkov na umelú inteligenciu, odborníkov v oblasti sociálnych vied a právnych expertov spojí svoje sily pri posudzovaní fungovania algoritmov a navrhne najlepšie postupy na zmiernenie ich vplyvu. Je to nevyhnutný predpoklad, ak chceme zaručiť dôkladnú analýzu správ o transparentnosti a sebahodnotenia z hľadiska rizík, ktoré predkladajú určené spoločnosti. Takisto prácu tímu potrebujeme ako základ na vykonanie inšpekcií systémov daných spoločností, keď si ich Komisia vyžiada.

Túto úlohu nemožno splniť bez špecializovanej kapacity na výskum a formulovanie prognóz, ktoré sú takisto základom koncepcie centra ECAT. Výskumníci JRC budú vychádzať zo svojich dlhodobých odborných znalostí v oblasti umelej inteligencie a ďalej ich prehĺbia. Využili sa už pri príprave iných dôležitých predpisov, akým je akt o umelej inteligencii či koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie a jeho preskúmanie v roku 2021. Výskumníci centra ECAT sa nezamerajú len na odhaľovanie a riešenie systémových rizík spojených s veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými online vyhľadávačmi, ale takisto budú skúmať dlhodobý vplyv algoritmov na spoločnosť.

Súvislosti

Komisia 15. decembra 2020 predložila návrh aktu o digitálnych službách spolu s návrhom aktu o digitálnych trhoch ako komplexný rámec na zaistenie bezpečnejšieho a spravodlivejšieho digitálneho priestoru pre všetkých. Po politickej dohode spoluzákonodarcov EÚ z apríla 2022 akt o digitálnych službách nadobudol účinnosť 16. novembra 2022. Platformy a vyhľadávače boli povinné uverejniť počet svojich mesačných aktívnych používateľov do 17. februára 2023. Komisia teraz uverejnené údaje analyzuje, aby mohla určiť veľmi veľké online platformy a veľmi veľké vyhľadávače. Keď ich určí, uloží im povinnosť do štyroch mesiacov splniť ustanovenia aktu o digitálnych službách, a predovšetkým predložiť svoje prvé posúdenie rizika. Od 17. februára 2024 sa akt o digitálnych službách začne vzťahovať na všetky sprostredkovateľské služby. Do rovnakého dátumu budú členské štáty povinné vymenovať koordinátorov digitálnych služieb.

Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.

Ďalšie informácie

Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT)

Znenie aktu o digitálnych službách z Úradného vestníka EÚ

Akt o digitálnych službách – otázky a odpovede

Informačný prehľad o akte o digitálnych službách

Balík právnych predpisov o digitálnych službách;  

Čítať ďalej...

Program Erasmus+: Spustenie nového medzinárodného projektu zameraného na boj proti antisemitizmu prostredníctvom vzdelávania

Aktuálne sa spúšťa nový dvojročný projekt zameraný na boj proti antisemitizmu v Európe prostredníctvom vzdelávania. Projekt bude financovaný z programu Erasmus+ a bude ho vykonávať Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v partnerstve s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Po jeho spustení bude organizácia UNESCO a jej partneri prostredníctvom prispôsobených činností spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ a pomáhať im pri rozvoji vzdelávacieho rozmeru ich národných plánov boja proti antisemitizmu. Na začiatku projektu oficiálne potvrdilo svoju účasť 11 krajín. Ide o Rakúsko, Belgicko (Wallonie-Bruxelles), Chorvátsko, Českú republiku, Francúzsko, Nemecko (Bádensko-Württembersko a Šlezvicko-Holštajnsko), Grécko, Taliansko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Projekt by mal priniesť sériu výstupov, medzi ktorými budú vnútroštátne podujatia osobnej prezenčnej odbornej prípravy pre školiteľov učiteľov, tvorcov politík a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj tematické online webináre pre školiteľov učiteľov a pedagógov zo všetkých členských štátov EÚ. Cieľom je podporovať učiteľov a pedagógov v boji proti konšpiračným teóriám a antisemitizmu v triedach. Projekt takisto pomôže posúdiť vnútroštátne učebné plány a kvalitu školských učebníc z hľadiska antisemitizmu v Európe a súčasnú pripravenosť učiteľov. V nadväznosti na to sa vypracujú odporúčania pre tvorcov politík na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti mladých ľudí v súvislosti s predsudkami, extrémistickými naratívmi, konšpiračným myslením a ideológiami, ktoré sú hnacou silou diskriminácie a nenávisti. Medzi hlavné priority programu Erasmus+ patrí podpora začlenenia a rozmanitosti, čím program prispieva k sociálnej súdržnosti a posilňovaniu európskej identity a hodnôt Európskej únie. Tento projekt podporuje aj vzdelávací rozmer stratégie EÚ pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života.

Súvislosti

Je znepokojujúce, že antisemitizmus je v Európe i mimo nej opäť na vzostupe. Z prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) vyplýva, že deväť z desiatich Židov (89 %) v súčasnosti vo svojej krajine pociťuje narastajúcu nenávisť a diskrimináciu a 44 % mladých židovských Európanov sa stretáva s antisemitským obťažovaním. Z prieskumu takisto vyplýva, že 62 % Židov videlo alebo počulo osoby s nežidovským pôvodom tvrdiť, že holokaust je mýtus alebo že sa zveličuje. Okrem toho podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2019 o vnímaní antisemitizmu 53 % Európanov vníma popieranie holokaustu vo svojej krajine ako problém.

V Európskej únii sú na základe rámcového rozhodnutia Rady o boji proti rasizmu a xenofóbii zakázané nenávistné prejavy súvisiace so schvaľovaním, popieraním alebo hrubým zľahčovaním holokaustu.

V roku 2021 prijala Európska komisia historicky prvú stratégiu EÚ pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života. Zameriava sa na predchádzanie a boj proti antisemitizmu vo všetkých podobách, na ochranu a podporu židovského života v EÚ, ako aj na vzdelávanie, výskum a pamiatku obetí holokaustu. Prispieva k tomu medzinárodné úsilie EÚ o vedenie celosvetového boja proti antisemitizmu. V rámci tejto stratégie EÚ Komisia poverila nezávislého experta vypracovaním správy s názvom Oblasť výskumu zameraného na súčasný antisemitizmus a židovský život: snaha o vytvorenie európskeho výskumného centra, ktorá bola uverejnená 31. marca 2023.

Jedným z hlavných cieľov európskeho vzdelávacieho priestoru je budovanie odolnejších a inkluzívnejších vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Opatrenia sú zamerané na riešenie nerovností už od raného veku a na oddelenie statusu a zázemia od dosiahnutého vzdelania a výsledkov.

Program Erasmus+ podporuje ciele rámca európskeho vzdelávacieho priestoru a Charty základných práv EÚ.

Ďalšie informácie

Viac informácií o novom projekte UNESCO financovanom z programu Erasmus+ je k dispozícii online.

Práca Európskej komisie v oblasti boja proti antisemitizmu a podpory židovského života

Program Erasmus+

Európsky vzdelávací priestor

Agentúra Európskej únie pre základné práva

UNESCO: Riešenie antisemitizmu prostredníctvom vzdelávania

Citáty

Čítať ďalej...

Nástroj NextGenerationEU: platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prekročili 150 miliárd eur

V nadväznosti na nedávne vyplatenie sumy 6 miliárd eur Španielsku možno konštatovať, že v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Komisia aktuálne vyplatila viac než 150 miliárd eur.

Ide o dôležitý míľnik vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom Plánu obnovy pre Európu v rámci nástroja NextGenerationEU s rozpočtom 800 miliárd eur. V priebehu niečo vyše dvoch rokov od svojho vytvorenia sa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RFF) stal motorom transformačných reforiem a investícií vo všetkých členských štátoch EÚ, čím prispel k urýchleniu zelenej a digitálnej transformácie a k posilneniu celkovej odolnosti Únie.

Zatiaľ čo vykonávanie RFF napreduje plnou rýchlosťou, Komisia spustila online interaktívnu mapu obsahujúcu informácie o projektoch podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré členské štáty vykonávajú v praxi. Mapa prispeje k ďalšiemu zlepšeniu transparentnosti fungovania mechanizmu a jeho hmatateľného vplyvu na občanov, podniky a občiansku spoločnosť EÚ.

Smerom ku komplexnému zmapovaniu projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa sa bude pravidelne aktualizovať, hneď ako budú k dispozícii nové informácie. Návštevníkom stránky umožňuje absolvovať „virtuálnu prehliadku“ vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti jednotlivých členských štátov.

Poskytuje prehľad vybraných reforiem a investícií podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti:

  • ukazuje ich geografickú polohu v členských štátoch a poskytuje informácie o ich aktuálnom stave, t. j. stručný opis pokroku dosiahnutého pri ich vykonávaní, ako aj opis príslušných ďalších krokov,
  • zároveň poskytuje prístup k podrobnejším informáciám o daných projektoch na stránkach jednotlivých krajín v rámci webového sídla Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a obsahuje odkazy na ďalšie online zdroje, ako sú webové sídla národných plánov obnovy a prípadne webové sídla venované konkrétnym projektom financovaným z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú členské štáty finančné prostriedky hneď, ako úspešne splnia vopred dohodnuté míľniky a ciele, ktoré zodpovedajú rôznym fázam zavádzania reforiem a investícií. To, že konkrétna reforma alebo investícia už figuruje na mape, však nevyhnutne neznamená, že členský štát už v súvislosti s daným projektom dostal finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (môže to znamenať napríklad to, že členský štát už projekt začal vykonávať, pričom naň použil vnútroštátne financie). Zahrnutie do mapy zároveň nemá vplyv na akékoľvek budúce posúdenie plnenia míľnikov alebo cieľov, z ktorých daný projekt vychádza, zo strany Komisie.

Do mapy už bolo zahrnutých viac než 350 projektov podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Mapa pomôže používateľom získať podrobný prehľad o vyše 100 reformách, ktoré členské štáty vykonali alebo vykonávajú v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti, ako napríklad zavedenie novej dane z jednorazových plastových obalov v Španielsku, zjednodušenie postupov udeľovania licencií na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Grécku alebo protikorupčná reforma v Chorvátsku. To isté platí pre vyše 250 investícií, ktoré sú aktuálne zahrnuté do mapy, ako napríklad spustenie postupu verejného obstarávania týkajúceho sa dopravného systému v lotyšskej Rige, zavedenie paušálneho celoročného cestovného lístka, ktorého cieľom je zlepšiť udržateľnosť verejnej dopravy v Rakúsku, alebo dokončenie prác na obnove obytných štvrtí v Slovinsku.

Projekty figurujúce na mape boli vybrané na základe dosiahnutého stavu ich realizácie. Mapa vychádza z informácií, ktoré boli sprístupnené verejnosti členskými štátmi, a dopĺňa ich, pričom za vykonávanie a monitorovanie národných plánov obnovy a odolnosti sú zodpovedné príslušné členské štáty Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti stále prebieha, čo znamená, že určité projekty, ktoré z mechanizmu získajú prostriedky, ešte neboli stanovené. Cieľom mapy preto nie je poskytnúť vyčerpávajúci prehľad projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Ďalšie kroky

V nadväznosti na to, ako napreduje vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti, a na to, ako Komisia získava nové informácie o pokroku projektov súvisiacich s reformami a investíciami členských štátov – najmä vďaka informáciám, ktoré boli predložené v kontexte žiadostí o platbu – sa mapa bude pravidelne aktualizovať.

Mapa bude zároveň obsahovať aj informácie o 100 najväčších konečných príjemcoch finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti za každý národný plán, pričom tieto údaje budú k dispozícii neskôr v priebehu roka.

Súvislosti

Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a efektívne plnenie jeho cieľov si vyžaduje vysokú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o jeho fungovanie a konkrétne využívanie jeho finančných prostriedkov členskými štátmi.

V snahe zabezpečiť transparentnosť Komisia pravidelne uverejňuje informácie na webovom sídle venovanom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zostavuje hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti, ktorá obsahuje pravidelne aktualizované informácie o vyplácaní prostriedkov a pokroku dosiahnutom jednotlivými členskými štátmi.

Nariadením o pláne REPowerEU sa ešte viac posilnila transparentnosť, keďže sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili používateľsky ústretový verejný portál obsahujúci údaje o 100 konečných príjemcoch, ktorí z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby svoj vlastný portál aktualizovali aspoň dvakrát za rok.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURACTIV.SK

Kanál noviniek nebol nájdený.
Login