Komisia víta dohodu o prísnych cieľoch EÚ na zníženie emisií CO2 z nových nákladných vozidiel a mestských autobusov

Komisia víta dohodu o prísnych cieľoch EÚ na zníženie emisií CO2 z nových nákladných vozidiel a mestských autobusov

Európska komisia víta dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o predbežnej politickej dohode, ktorou sa posilniaemisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá, ktoré vstupujú na trh EÚ od roku 2030. V nariadení sa stanovia nové ambiciózne ciele zníženia emisií CO2 na roky 2030, 2035 a 2040. Novými normami sa zabezpečí, aby tento segment odvetvia cestnej dopravy prispel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami a k ambíciám EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a klimatickej neutralite do roku 2050.

Ambiciózne ciele a širší rozsah pôsobnosti

Touto dohodou sa stanovujú ciele zníženia emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá o 45 % do roku 2030 – 2034, o 65 % do roku 2035 – 2039 a o 90 % od roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 2019. Rozsah pôsobnosti nariadenia sa rozširuje a tieto normy sa teraz budú od roku 2035 uplatňovať na takmer všetky nákladné vozidlá (vrátane profesionálnych vozidiel, ako sú nákladné automobily, sklápače alebo miešačky betónu), mestské autobusy, diaľkové autobusy a prípojné vozidlá.  Ciele zníženia špecifických emisií sú stanovené aj pre prípojné vozidlá (7,5 %) a návesy (10 %) od roku 2030.

S cieľom urýchliť prechod na verejnú dopravu s nulovými emisiami v celej Európe musia nové mestské autobusy od roku 2030 znížiť emisie o 90 %. Všetky nové mestské autobusy budú musieť mať do roku 2035 nulové emisie.

V rámci predbežnej dohody Komisia preskúma účinnosť a vplyv nariadenia do roku 2027. Toto preskúmanie sa bude týkať rozšírenia rozsahu pôsobnosti na malé nákladné vozidlá, metodiky registrácie ťažkých úžitkových vozidiel výlučne využívajúcich palivá neutrálne z hľadiska CO2 v súlade s právnymi predpismi EÚ a cieľmi klimatickej neutrality, úlohy uhlíkového korekčného faktora pri prechode na ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami a metodiky určovania emisií CO2 počas celého životného cyklu nových ťažkých úžitkových vozidiel.

Predmetná dohoda vysiela ďalší jasný signál výrobcom, prevádzkovateľom dopravy a používateľom s cieľom nasmerovať investície do inovačných technológií s nulovými emisiami a podporiť zavádzanie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada teraz musia dohodu formálne schváliť. Po dokončení tohto postupu sa nové právne predpisy uverejnia v Úradnom vestníku Únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Komisia vo februári 2023 predložila návrh nariadenia s cieľom stanoviť normyCO2 pre ťažké úžitkové vozidlá od roku 2030 s cieľom pomôcť dosiahnuť cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť dopyt po dovážaných fosílnych palivách. Ťažké úžitkové vozidlá sú zodpovedné za viac ako 25 % emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy v EÚ a predstavujú viac ako 6 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ.

Viac informácií

Návrh Komisie

Webová stránka o emisiách CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel 

Európska zelená dohoda

Čítať ďalej...

Slovensko získalo 69 miliónov eur na severný obchvat Prešova

Slovensko získalo 69 miliónov eur na severný obchvat Prešova

V silnej konkurencii ďalšej stovky projektov bola pre Slovensko predschválená druhá najvyššia suma, hneď po nemeckom železničnom projekte. Ide o zdroje v rámci nástroja na prepájanie Európy (CEF), výzva na projekty s vojensko-civilným využitím.

„Máme dobré správy pre Prešov a aj pre celé Slovensko. Viac ako 69 miliónov, ktoré sme získali, si nepredstavujme len ako virtuálne číslo, ktoré nám teraz zostane v kasičke. Sú to ušetrené peniaze do štátneho rozpočtu, ktoré môžeme preinvestovať napríklad na obchvat niektorého okresného mesta alebo 20 opravených mostov. Ďakujem zástupcom EÚ za to, že nám tieto peniaze schválili a mojim kolegom, ktorí na tom naozaj tvrdo pracovali,“ povedal minister dopravy Jozef Ráž.

Minister si dnes projekt druhej etapy prešovského obchvatu, ktorý je vo výstavbe od leta minulého roka, aj osobne pozrel. Počas stretnutia s predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským sa spojili cez videohovor aj s Heraldom Ruijtersom z Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu v Európskej komisii, ktorý dnes v Bratislave rokoval s ministerstvom dopravy o ďalších projektoch.

„Nové diaľničné prepojenie prinesie prosperitu regiónu, jeho obyvateľom aj podnikateľom. Preto má Európska komisia mnoho dôvodov na 69 miliónový príspevok. Veríme, že vďaka tomuto príspevku bude región napredovať,“ doplnil Ruijters.

Predmetom žiadosti o grant, ktorú v septembri 2023 podala Národná diaľničná spoločnosť, boli tri balíky výdavkov. Väčšina zdrojov je na už spomínanú stavbu obchvatu Prešova, časť peňazí je na vypracovanie projektovej dokumentácie na úseky R4 od Prešova po štátnu hranicu s Poľskom.

Rýchlostná cesta R4 je súčasťou TEN-T siete a dôležitej medzinárodnej trasy Via Carpatia. Chýbajúce úseky na Slovensku je potrebné vybudovať čím skôr aj vzhľadom na blížiace sa termíny ukončenia prác v susedných krajinách.

Čítať ďalej...

Európska politika súdržnosti podporuje zamestnanosť miliónov ľudí, zlepšuje energetickú efektívnosť a chráni občanov pred prírodnými klimatickými katastrofami

Európska politika súdržnosti podporuje zamestnanosť miliónov ľudí, zlepšuje energetickú efektívnosť a chráni občanov pred prírodnými klimatickými katastrofami

Európska komisia uverejnila súhrnnú správu o vykonávaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) za rok 2023, v ktorej sa uvádzajú niektoré hlavné úspechy EŠIF v stave na konci roka 2022. Tieto fondy sú hlavnými finančnými nástrojmi politiky súdržnosti, ktoré podporujú investície do regionálneho rozvoja z programového obdobia 2014 – 2020.

V správe sa uvádza široká škála podpory dostupnej prostredníctvom rôznych programov na obdobie rokov 2014 – 2020 a jej priamy a pozitívny vplyv na regióny, podniky a v prvom rade na ľudí, ktorí sú stredobodom EŠIF. Poukazuje aj na flexibilitu a prispôsobivosť rámca s cieľom poskytnúť riešenia dôsledkov pandémie COVID-19, útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a následnej energetickej krízy.

Hoci sa solidarita zameriavala na dlhodobú konvergenciu a konkurencieschopnosť, vždy bola jadrom EŠIF. Pomohli členským štátom starať sa o utečencov a prekonať účinky bezprecedentných prírodných klimatických katastrof, čím sa v konečnom dôsledku zmiernil tlak na vnútroštátne rozpočty.

V správe sa uvádzajú výsledky EŠIF do konca roka 2022, z čoho vyplýva, že Komisia:

  • podporila viac ako 5 miliónov podnikov;
  • pomohla 64,5 miliónu ľudí nájsť si zamestnanie, podporiť sociálne začlenenie a zručnosti prostredníctvom odbornej prípravy;
  • zlepšenie zdravotníckych služieb pre viac ako 63 miliónov ľudí;
  • zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov o viac ako 6 000 MW (ekvivalent približne 2400 veterných turbín);
  • zlepšila energetickú hospodárnosť viac ako 550000 domácností;
  • ochránilo 17 miliónov ľudí pred povodňami a 15 miliónov ľudí pred lesnými požiarmi;
  • podporila viac ako 2,8 milióna projektov v odvetví poľnohospodárstva a vo vidieckych oblastiach;
  • zachovalo sa viac ako 48000 pracovných miest a vytvorilo sa viac ako 6500 nových pracovných miest v odvetví rybolovu a akvakultúry.

EŠIF boli stabilnou hnacou silou investícií v EÚ. So svojím dlhodobým dosahom a tematickým zameraním nasmerovali zdroje na posilnenie územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti regiónov EÚ. Naďalej pomáhali regiónom a podnikom prekonať výzvy zelenej a digitálnej transformácie a zároveň pomáhali pracovníkom zvyšovať úroveň zručností a povzbudzovali územnú spoluprácu EÚ. Napredovali v kontexte bezprecedentných kríz, ktoré siahajú od pandémie COVID-19 až po prírodné klimatické katastrofy.

Súvislosti

EŠIF ako najväčší investičný nástroj rozpočtu EÚ podporujú územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť európskych regiónov, ako aj ich odolnosť a zotavenie z viacerých kríz v posledných rokoch. EŠIF zahŕňajú:

Účelom týchto finančných prostriedkov je investovať do tvorby pracovných miest a do udržateľného a zdravého európskeho hospodárstva a životného prostredia. Ciele politiky sledované v rámci EŠIF zahŕňajú:

  • výskum a inovácie
  • digitálne technológie
  • podpora nízkouhlíkového hospodárstva,
  • udržateľné riadenie prírodných zdrojov
  • malé a stredné podniky
  • inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast
  • zamestnanosť, lepšie vzdelávanie a odborná príprava
  • posilnenie inštitucionálnej kapacity verejnej správy
  • mestský rozvoj a územnú spoluprácu (Interreg).

Uverejňovanie výročnej súhrnnej správy o implementácii EŠIF v období 2014 – 2020 je povinnosť, ktorá vyplýva z článku 53 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V tohtoročnej správe sa opisuje vývoj finančného vykonávania EŠIF v období 2014 – 2020 do konca roka 2022.

Viac informácií

Súhrnná správa za rok 2023 a prílohy o vykonávaní európskych štrukturálnych a investičných fondov

Platforma otvorených údajov pre oblasť súdržnosti

Prehľad: Európske štrukturálne a investičné fondy – podpora 5 miliónov podnikov 

@VDombrovskis

@ElisaFerreiraEC

@NicolasSchmitEU

@jwojc

@VSinkevicius

@EUinmyRegion

@EU_Social

Čítať ďalej...

Komisia dáva mladým ľuďom väčší priestor pri tvorbe politík EÚ ako odkaz na Európsky rok mládeže

Komisia dáva mladým ľuďom väčší priestor pri tvorbe politík EÚ ako odkaz na Európsky rok mládeže

Mladí Európania budú mať väčší vplyv na politiky EÚ. V nadväznosti na úspechy Európskeho roka mládeže 2022 Komisia oznámila niekoľko opatrení, ktoré dávajú mladým ľuďom väčší priestor vyjadriť sa k rozhodnutiam, ktoré sa ich týkajú, a prehlbujú rozmer mládeže v celej škále politík EÚ.

Tieto opatrenia, ktoré stavajú potreby mladých ľudí do centra pozornosti, zmysluplne podporujú angažovanosť mladých ľudí pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 aj po nich.

Zohľadňovanie názorov mládeže v politikách EÚ

Pri navrhovaní politík EÚ bude Komisia uplatňovať tzv. kontrolu zo strany mládeže, ktorá zabezpečí, aby sa systematicky zohľadňoval vplyv týchto politík na mladých ľudí. Dosiahne sa to zaistením toho, že existujúce nástroje lepšej právnej regulácie vrátane konzultácií a posúdení vplyvu sa budú využívať na maximum.

Tieto nástroje budú doplnené niekoľkými nástrojmi zameranými osobitne na mladých ľudí v rámci stratégie EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027. Medzi ďalšie iniciatívy, ktoré idú ruka v ruke s kontrolou zo strany mládeže, patria politické dialógy medzi mladými ľuďmi a komisármi, séria špecializovaných okrúhlych stolov zameraných na uplatňovanie hľadiska mládeže a nová platforma zainteresovaných strán v oblasti mládeže, ktorá uľahčí nepretržitú výmenu názorov s mládežníckymi organizáciami, výskumnými pracovníkmi v oblasti mládeže, so zástupcami členských štátov a s inými inštitúciami EÚ. Komisia takisto posilní Európsky dialóg s mládežou, najväčší mechanizmus účasti mládeže v Európe, vďaka ktorému sa užšie zosúladí zameranie dialógu s pracovným programom Komisie.

Riešenie obáv mladých ľudí v kľúčových oblastiach politiky

Komisia okrem toho predložila niekoľko konkrétnych opatrení na riešenie obáv mladých ľudí v piatich oblastiach politiky, ktoré majú pre nich zásadný význam: zdravie a dobré životné podmienky, životné prostredie a zmena klímy, vzdelávanie a odborná príprava, medzinárodná spolupráca a európske hodnoty a zamestnanosť a začlenenie.

V rámci týchto opatrení Komisia napríklad:

  • pokročí v práci na zavedení spoločného európskeho diplomu v roku 2024 v súlade s európskou stratégiou pre univerzity,
  • prostredníctvom platformy na dialóg s mládežou v rámci vonkajšej činnosti EÚ zriadi platformu na pravidelný dialóg a konzultácie s mládežníckymi organizáciami na celom svete,
  • v roku 2024 aktualizuje svoj rámec kvality pre stáže s cieľom riešiť otázky ako spravodlivé odmeňovanie a prístup k sociálnej ochrane,
  • vypracuje usmernenia týkajúce sa dobrých životných podmienok v školách, ktoré by sa mali uverejniť v roku 2024,
  • bude robiť osvetu medzi mladými ľuďmi prostredníctvom svojej nadchádzajúcej kampane v oblasti klímy a demokracie pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024,
  • zvýši počet príležitostí na dobrovoľníctvo mladých ľudí s cieľom riešiť zelenú transformáciu, a to zvýšením podpory z programu Horizont Európa určenej na výzvu Európskeho zboru solidarity na rok 2024, 
  • bude ďalej realizovať iniciatívu ALMA (vytýčiť si cieľ, naučiť sa, zvládnuť, dosiahnuť), aby pomohla znevýhodneným mladým ľuďom vo veku 18 – 29 rokov začleniť sa do spoločnosti a na pracovný trh prostredníctvom pracovno-vzdelávacej skúsenosti v zahraničí.

Európsky týždeň mládeže 2024

V rámci úsilia Komisie priblížiť EÚ mladým ľuďom sa od 12. do 19. apríla uskutoční Európsky týždeň mládeže 2024, ktorý sa dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu zameria na demokratickú účasť a voľby. Tento týždeň bude oslavou a podporou angažovanosti, účasti a aktívneho občianstva mládeže prostredníctvom série aktivít v celej Európe.

Súvislosti

Aktuálne oznámené opatrenia vychádzajú z poznatkov Európskeho roka mládeže 2022. V rámci daného roka sa uskutočnilo viac ako 13 000 aktivít, ktoré zorganizovalo viac ako 2 700 zainteresovaných strán z celej EÚ aj spoza jej hraníc. Patrili medzi ne inštitúcie EÚ, členské štáty EÚ, organizácie pracujúce s mladými ľuďmi a pre nich, ako aj samotní mladí ľudia. V rámci Európskeho roka mládeže Komisia identifikovala viac ako 130 politických iniciatív pre mladých ľudí, z ktorých mnohé vznikli v úzkej spolupráci s týmito mladými ľuďmi.

Toto opatrenie na podporu rozmeru mládeže v prioritách a politikách EÚ reaguje na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady, ako aj kľúčových organizácií zainteresovaných strán, ako je napríklad Európske fórum mládeže.

Ďalšie informácie

Oznámenie o Európskom roku mládeže 2022

Stratégia EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027

Európsky rok mládeže – video o posolstve

Infografika – Európsky rok mládeže

Rozhodnutie o Európskom roku mládeže 2022

Čo je Európsky rok mládeže?

Čítať ďalej...

Účinnosť nadobúdajú nové pravidlá na posilnenie kybernetickej bezpečnosti inštitúcií EÚ

Účinnosť nadobúdajú nové pravidlá na posilnenie kybernetickej bezpečnosti inštitúcií EÚ

Nové nariadenie o kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie, nadobudlo účinnosť včera 7. januára 2024.

V nariadení sa stanovujú opatrenia na zriadenie vnútorného rámca riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík pre každý subjekt Únie a zriaďuje sa nová Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť (IICB) na monitorovanie a podporu jeho vykonávania subjektmi Únie. Poskytuje rozšírený mandát tímu reakcie na núdzové počítačové situácie pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ (CERT-EU) ako spravodajské informácie o hrozbách, výmenu informácií a koordináciu reakcie na incidenty, ústredný poradný orgán a poskytovateľ služieb. CERT-EU sa v súlade so svojím mandátom premenuje na službu kybernetickej bezpečnosti pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ale ponecháva si skrátený názov „CERT-EU“.

Ďalšie kroky

V súlade s harmonogramom vymedzeným v nariadení subjekty Únie zavedú vnútorné procesy riadenia kybernetickej bezpečnosti a postupne zavedú osobitné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík stanovené v nariadení. IICB sa zriadi a začne fungovať čo najskôr s cieľom zabezpečiť strategické riadenie CERT-EU v rámci jeho rozšíreného mandátu, poskytovať subjektom Únie usmernenia a podporu a monitorovať vykonávanie nariadenia. 

Súvislosti

Rada Európskej únie vo svojom uznesení z marca 2021 zdôraznila význam spoľahlivého a konzistentného bezpečnostného rámca na ochranu všetkých zamestnancov EÚ, údajov, komunikačných sietí, informačných systémov a rozhodovacích procesov. V tejto súvislosti Komisia oznámila návrh nariadenia o kybernetickej bezpečnosti v marci 2022 a v júni 2023 Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu.

Toto nariadenie je v súlade s politickými cieľmi Komisie stanovenými v stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu a v stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ a zabezpečuje súlad s ostatnými legislatívnymi iniciatívami v tejto oblasti:

Nariadenie o kybernetickej bezpečnosti bolo predložené spolu s návrhom nariadenia o informačnej bezpečnosti, ktorým sa stanovujú minimálne pravidlá a normy informačnej bezpečnosti pre všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ. Cieľom tohto návrhu je bezpečná výmena informácií medzi inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ a s členskými štátmi na základe štandardizovaných postupov a opatrení na ochranu informačných tokov. Rokovania medzi spoluzákonodarcami o tomto návrhu sa ešte nezačali.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

EURÓPSKA KOMISIA

EURÓPSKY PARLAMENT

Login